Výsledky prieskumu verejnej mienky naznačujú, že úloha súhlasu pri sexuálnych aktivitách je na Slovensku dôležitou témou

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL SLOVENSKO

15. JÚNA 2022

Amnesty International Slovensko zadala v máji 2022 agentúre Focus online reprezentatívny kvantitatívny prieskum verejnej mienky na vzorke 1004 respondentov*tiek vo veku od 18 do 65 rokov. Respondenti a respondentky prieskumu reflektovali na úlohu súhlasu v sexuálnych vzťahoch a aktivitách. Zároveň prezentovali svoj pohľad na rolu sexuálnej a vzťahovej výchovy pri prevencii sexuálneho násilia. Tento v poradí druhý podobný prieskum za uplynulé dva roky naznačuje, že prevažná väčšina slovenskej spoločnosti vníma dôležitosť témy a zmien, za ktoré sa organizácia dlhodobo zasadzuje. 

Amnesty International Slovensko v rámci kampane Hovorme o súhlase upozorňuje na nutnosť ochrany všetkých ľudí pred sexuálnym násilím a znásilnením. Dostupné štatistiky poukazujú na nebezpečné rozšírenie znásilnenia a sexuálneho násilia na Slovensku a v Európe, ktoré je priamym dôsledkom dlhotrvajúceho ignorovania systémových problémov. Odborníčky a odborníci sa pritom zhodujú na dôležitosti komplexného prístupu pri ochrane obyvateľstva pred sexuálnym násilím, ktorý zahŕňa prevenciu a vzdelávanie, funkčnú legislatívu a sieť podporných služieb pre preživšie a preživších. Výsledky nášho reprezentatívneho prieskumu naznačujú názory slovenskej verejnosti na niektoré vybrané oblasti, ktoré súvisia s ochranou ľudí pred sexuálnym násilím a znásilnením. Považujeme ich za dobrý signál, ktorý je však nutné pretaviť do pozitívnych zmien v legislatíve a praxi. Netreba pritom podceňovať to, že verejná mienka sa v priebehu času mení, čo sa však nemení, je potreba urobiť z ochrany ľudských práv preživších sexuálneho násilia a znásilnenia spoločenskú, ale aj politickú prioritu,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko. 

Z výsledkov reprezentatívneho prieskumu vyplýva, že 9 z 10 ľudí (89 % opýtaných) si myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením, pričom toto presvedčenie prevláda aj u ľudí, ktorí sa identifikujú ako konzervatívni.

Výsledok naznačuje, že v spoločnosti je zhoda na tom, že pokiaľ k sexuálnym praktikám dôjde bez súhlasu, je to protiprávne konanie. Vlastne by malo byť samozrejmé, že takýto postoj zaujímajú aj ľudia s konzervatívnymi hodnotami a je dobré, že to ukazujú aj výsledky prieskumu,“ komentovala výsledky prieskumu Barbora Burajová, riaditeľka Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie. 

Riaditeľka centra Nádej, ktoré sa venuje pomoci preživším sexuálneho násilia a rodinám v kríze, Adriana Havašová upozornila: „Výsledky výskumu považujem len za ‚teoreticky‘ odzrkadľujúce názory verejnosti. Ľudia väčšinou dokážu vnímať, čo je spoločensky neprijateľné. Zaujímalo by ma, ako by respondenti odpovedali na otázky, ktoré by bližšie špecifikovali a opisovali to, čo všetko sa ako znásilnenie môže klasifikovať.“ 

Zároveň z prieskumu vyplýva, že sex bez súhlasu považuje za trestný čin až 89 % respondentov*tiek. Platná legislatíva však tento pohľad verejnosti ani názor odborníkov a odborníčok nereflektuje. „Je potrebné si uvedomiť, že násilie má rôzne podoby, predstava, že musí ísť o fyzický útok, je veľmi redukujúca – násilie sa často deje na úrovni manipulácie, vydierania či psychického nátlaku, ktorý môže prichádzať nielen od jednotlivca či jednotlivkyne, ale aj od spoločnosti (robíme niečo, pretože ‚sa to patrí‘, prípadne ide o rôzne formy násilia či obťažovania na pracovisku alebo v rodine),“ upozornila Zuzana Bendiková zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. 

„Rôzne formy násilia teda v spoločnosti nevnímame ako násilie napriek tomu, že násilím sú. Pre pohodlie, zo strachu či nevedomosti preferujeme skôr mlčanie, keď sa okolo nás násilie deje. Aby sme vedeli, ako sa k sebe správať s rešpektom aj ako reagovať, keď sme svedkami násilia, potrebujeme dostatočné a včasné vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré dokážeme nadobudnúť kvalitným vzdelávaním,“ uviedla Bendiková. 

86 % opýtaných si myslí, že vzťahová a sexuálna výchova primeraná veku by mala byť súčasťou výučby na základných a stredných školách. 

„Vzťahová a sexuálna výchova je náuka o vzťahoch, emóciách a fyzických a sociálnych aspektoch sexuality. Jej cieľom je poskytnúť mladým ľuďom vekovo adekvátne vedomosti, zručnosti a postoje, aby mohli robiť informované a zodpovedné rozhodnutia tak, aby mali zdravé, bezpečné a rešpektujúce vzťahy. Nie je a nemá byť vecou ideológie, je to vecou základného dôrazu na zdravie, bezpečie a rešpekt. Kvalitná vzťahová a sexuálna výchova je podložená aktuálnym výskumom a dátami a ľudia, ktorí ju učia, potrebujú byť na to vhodne vyškolení,“ dodala Bendiková. 

„Vzťahová a sexuálna výchova je nevyhnutná na to, aby sa človek od útleho veku naučil zaobchádzať so svojím telom, vzťahmi, aby sa naučil vytyčovať si hranice, urobil si reálny obraz o partnerskom vzťahu a, v neposlednom rade, dopĺňa či supluje to všetko, čo by sa s dieťaťom malo preberať aj doma a dobre vieme, že sa to v mnohých prípadoch nedeje. Dovolím si povedať, že vo väčšine rodín sa to nedeje,“ uviedla Adriana Havašová z centra Nádej. 

Sexuálne násilie je na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom a priamo zasahuje a narúša desaťtisíce životov, predovšetkým žien a dievčat. 

Nútenie partnera*ky k sexuálnemu styku pritom podľa prieskumu považuje za nesprávne až 98 % opýtaných. 

„Problém na Slovensku spočíva najmä v tom, že pre postihovanie sexuálnej viktimizácie dospelých osôb ako niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti sa vyžaduje preukázanie kladenia odporu najmä vo forme aktívnej fyzickej obrany, zúfalého kričania o pomoc alebo preukázanie, že to nebolo možné, napríklad z dôvodu bezvedomia. Pritom takýto aktívne kladený odpor či stav bezbrannosti musia trvať od začiatku do konca sexuálnej agresie. Tieto očakávania však nie sú v súlade s tým, aké sú možnosti a schopnosti obetí reagovať na násilie v každom jednom prípade a veľkú časť obetí vylučujú z možnosti poskytnutia trestnoprávnej ochrany alebo odrádzajú preživších od nahlásenia ich prípadu,“ uviedla Barbora Burajová 

Znásilnenie a iné sexuálne trestné činy sú vážnym útokom na fyzickú a duševnú integritu a telesnú autonómiu preživších. Tieto sú samy osebe porušením ľudských práv a znemožňujú preživším požívať celý rad ľudských práv, akými sú právo na život, fyzické a duševné zdravie, osobnú bezpečnosť, slobodu a rovnosť pred zákonom. Preživšie a preživší znásilnenia často nemajú prístup k informáciám o svojich právach a čelia viacerým prekážkam v prístupe k spravodlivosti a náprave, vrátane spochybňovania dôveryhodnosti, nedostatočnej podpory a neúčinnej legislatívy. 

Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života 4,9 % respondentiek, čo predstavuje približne 100 000 žien na Slovensku. Výsledky výskumu IVPR tiež poukazujú na pretrvávajúcu stigmatizáciu preživších sexuálneho násilia, o čom svedčia zdôvodnenia rozhodnutí, prečo sa ženy neobrátili na políciu. 

Dáta a verejná mienka poukazujú na nedostatočnú ochranu najmä žien a dievčat pred znásilnením a sexuálnym násilím a nepriaznivú situáciu v oblasti podporných služieb pre osoby, ktoré prežili znásilnenie alebo sexuálne násilie. 

„Riešenia v oblasti prevencie znásilnenia a sexuálneho násilia by mali byť najmä systémové. Prvým krokom je zmena legislatívy, ktorá je kľúčová aj pre utváranie diskurzu a následne verejnej mienky. Ďalším krokom sú podporné služby, v ktorých absentuje systematické a komplexné financovanie,“ povedala Ivana Klimentová, ktorá sa venuje sociálnej podpore preživších sexuálneho násilia. 

„Na Slovensku, ako v jednej z mála krajín EÚ, chýba špecifická služba, ktorá by pracovala s preživšími sexuálneho násilia. V Prahe napríklad nedávno otvorili centrum, ktoré sa orientuje špecificky na takúto klientelu a kde je pod jednou strechou dostupná široká paleta služieb od sociálnych, psychologických, právnych, no najmä zdravotných. U nás podobné služby absentujú,“ upozornila Klimentová. 

V rámci ochrany obyvateľstva Slovenska pred sexuálnym násilím a znásilnením sa odborná verejnosť zhoduje na dôležitosti komplexného prístupu, ktorý zahŕňa funkčnú legislatívu, systém prevencie a vzdelávania a pevnú sieť podporných služieb pre preživšie a preživších znásilnenia a sexuálneho násilia. 

„Ochrana je možná len aktívnym pôsobením na všetkých troch úrovniach prevencie. V prvom rade je potrebné otvorene hovoriť o tom, ako vyzerajú bezpečné vzťahy v intímnej oblasti, ako sa do nich vstupuje a ako sa v nich správa. V prípadoch, keď opatrenia primárnej prevencie zlyhajú, je potrebné mať funkčný systém bezprostrednej ochrany a podpory preživších, ktorý je ľahko prístupný. Mali by ho spoločne vytvárať minimálne zdravotnícke služby, polícia a podporné služby poskytujúce najmä krízové poradenstvo v psychologickej a aj právnej oblasti. Takýto systém sekundárnej prevencie by súčasne mal vysielať signál spoločnosti, že sexuálna viktimizácia je trestuhodná a zodpovedné inštitúcie k nej pristupujú s nulovou toleranciou a maximálnou pozornosťou voči potrebám obetí. S ohľadom na to, že znásilnenie a sexuálne násilie sú hlboko traumatizujúce, v neposlednom rade by mal štát chrániť obete aj dlhodobo prostredníctvom zabezpečenia dlhodobej podpory,“ zdôraznila Barbora Burajová. 

Kompletné výsledky prieskumu nájdete TU

KONIEC