Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
obraciame sa na Vás v súvislosti s parlamentnou tlačou 1471 (tzv. „Bez školy nebudú dávky“).
Žiadame Vás, aby ste nepodporili návrh obsahujúci ustanovenia, ktoré rozširujú rozširuje dôvody, pre ktoré môže štát rodine určiť osobitného príjemcu alebo úplne zastaviť výplatu prídavku na dieťa a že táto skutočnosť sa má automaticky premietnuť aj do ďalších systémov sociálnej podpory, konkrétne do rodičovského príspevku, náhradného výživného a príspevkov pre deti v náhradnej starostlivosti.
Tieto ustanovenia prinášajú závažné riziká pre práva detí, najmä ich právo na sociálne zabezpečenie a primeranú životnú úroveň, právo na vzdelanie, najlepší záujem dieťaťa a zákaz diskriminácie.
Nespochybňujeme povinnosť štátu zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky ani zodpovednosť rodičov za vzdelávanie svojich detí. Opatrenia prijímané v reakcii na školskú absenciu však musia rešpektovať práva dieťaťa, vychádzať z jeho najlepšieho záujmu a zohľadňovať príčiny, ktoré viedli k jeho absencii.
Osobitne upozorňujeme, že Výbor OSN pre práva dieťaťa ešte v roku 2016 upozornil Slovensko, že vtedajšie legislatívne ustanovenia podmieňujúce vyplácanie prídavku na dieťa, rodičovského príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa dodržiavaním preventívnych opatrení, a to vrátane zabezpečenia povinnej školskej dochádzky, boli z veľkej časti neúčinné a mali neprimerane negatívne následky na sociálno-ekonomické postavenie a právo na sociálne zabezpečenie marginalizovaných rómskych rodín a ich detí. Výbor preto Slovensku výslovne odporučil túto diskriminačnú legislatívu zmeniť. Predkladaný návrh zákona namiesto toho rozsah takéhoto viazania sociálnych dávok na školskú dochádzku a ďalšie podmienky rozširuje, čím ide priamo proti odporúčaniu, ktoré Výbor Slovenskej republike sformuloval už pred desiatimi rokmi.
Podrobné ľudskoprávne odôvodnenie
Žiadame Vás, aby ste nepodporili návrh zákona obsahujúci nasledujúce ustanovenia:
Podmienka trvalého alebo prechodného pobytu dieťaťa (čl. I bod 8 návrhu zákona)
Návrh zavádza podmienku, že nárok na prídavok na dieťa vzniká len vtedy, ak má dieťa (nielen rodič, ako doteraz) evidovaný trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, resp. je „osobou podľa osobitného predpisu“ – táto výnimka odkazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004. Ide teda o technickú výnimku pre deti, na ktoré sa vzťahujú pravidlá EÚ o cezhraničnej koordinácii rodinných dávok, nie o všeobecnú výnimku pre deti bez formálne evidovaného pobytu.
Zákon č. 600/2003 Z. z. už dnes v § 7 ods. 1 písm. b) vyžaduje, aby trvalý alebo prechodný pobyt na území SR mala oprávnená osoba (spravidla rodič). Podľa § 3 ods. 4 a 6 zákona č. 253/1998 Z. z. sa dieťaťu narodenému na území SR trvalý pobyt zapisuje automaticky v mieste trvalého pobytu matky, bez potreby osobitného prihlásenia. V štandardnej situácii teda dieťa pobyt „zdedí“ po matke bez ďalšieho úkonu a nová podmienka je voči už existujúcej podmienke pobytu oprávnenej osoby prevažne duplicitná a nadbytočná. Existujú však situácie, v ktorých sa pobyt dieťaťa a pobyt oprávnenej osoby môžu rozísť, napr.: dieťa narodené v zahraničí, ktorého pobyt na Slovensku vzniká až dňom prihlásenia na ohlasovni, a toto prihlásenie sa môže oneskoriť pre chýbajúci rodný list, neusporiadané určenie otcovstva či administratívnu alebo jazykovú bariéru; zmena bydliska po narodení, keď prihlásenie dieťaťa na nový trvalý pobyt vyžaduje podľa § 3 ods. 8 písm. d) zákona č. 253/1998 Z. z. osobitný súhlas vlastníka nehnuteľnosti pre každú prihlasovanú osobu zvlášť, pričom vlastník môže súhlasiť s prihlásením rodiča, no odmietnuť súhlas s prihlásením dieťaťa, existujú napokon prípady, keď sa pobyt matky nedá zistiť a zákon určuje ako pobyt novorodenca obec jeho narodenia, čo sa nemusí zhodovať s pobytom oprávnenej osoby.
Dôvodová správa uvádza, že cieľom úpravy je „vytvoriť primerané podmienky na overovanie skutočností rozhodujúcich pre poskytovanie prídavku na dieťa“ a prispieť k „efektívnejšiemu výkonu štátnej správy“. Navrhované znenie však nezavádza dodatočný spôsob overovania popri existujúcom nároku, ale priamo viaže samotný vznik nároku na formálny zápis pobytu. Tým sa overenie skutočného stavu zamieňa za podmienku nároku, čo ide nad rámec deklarovaného účelu a v praxi môže z nároku vylúčiť deti, ktoré na území SR skutočne a nepretržite žijú, len preto, že nemajú (z dôvodov, ktoré nevedia ovplyvniť) formálne evidovaný pobyt.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť najlepší záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti orgánov verejnej moci, ktorá sa dieťaťa dotýka. Výbor OSN pre práva dieťaťa vo svojej šiestej periodickej správe (CRC/C/SVK/CO/6, ods. 16) v roku 2025 Slovensku opätovne odporučil zabezpečiť, aby bol najlepší záujem dieťaťa dôsledne uplatňovaný vo všetkých legislatívnych a administratívnych rozhodnutiach a politikách, ktoré majú na deti priamy vplyv. Dieťa, ktoré reálne žije na Slovensku, avšak nemá evidovaný pobyt z dôvodov mimo jeho kontroly, by nemalo byť sankcionované stratou dávky určenej práve na jeho výživu a výchovu.
Tieto medzery preukazujú, že navrhovaná podmienka v prevažnej väčšine bežných prípadov nič nemení, no v praxi selektívne dopadá práve na administratívne najzložitejšie prípady.
Európsky súd pre ľudské práva vo veciach Niedzwiecki proti Nemecku a Okpisz proti Nemecku (2005) konštatoval porušenie zákazu diskriminácie práve v situácii, keď bol nárok na rodinnú dávku podmienený formálnym typom pobytového dokladu bez objektívneho odôvodnenia.
Rozšírené dôvody na určenie osobitného príjemcu a zastavenie výplaty prídavku (čl. I bod 9 návrhu zákona, nový § 12a)
Návrh výrazne rozširuje okruh dôvodov, pre ktoré štát môže určiť osobitného príjemcu na vyplatenie prídavku alebo jeho výplatu úplne zastaviť: neospravedlnená absencia dieťaťa v škole, priestupky rodiča voči škole (vrátane neposkytnutia súčinnosti pri odporúčaných opatreniach), priestupky alebo dokonca úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustí samotné dieťa, a to aj v prípadoch, keď dieťa pre svoj vek vôbec nenesie priestupkovú alebo trestnú zodpovednosť.
Vo finálnom znení návrhu zákona pribudol tzv. medzistupeň – trojmesačné rozhodujúce obdobie, počas ktorého sa sankcia zastavenia výplaty neuplatní hneď, ale až pri opakovanom naplnení zákonom stanovených dôvodov. Táto zmena však nič nemení na podstate problému. Konečným dôsledkom novely zostáva možnosť zastaviť výplatu podpory určenej na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Takéto opatrenie vyvoláva závažné otázky z hľadiska najlepšieho záujmu dieťaťa, práva na sociálne zabezpečenie a primeranú životnú úroveň, práva na vzdelanie a zásady nediskriminácie.
Napriek rozsahu a závažnosti navrhovaných zásahov predkladateľ v dôvodovej správe ani v doložke vybraných vplyvov neposúdil ich očakávanú účinnosť, dôsledky pre zraniteľné skupiny obyvateľstva a nezvážil ani menej reštriktívne alternatívy.
Zároveň si dovoľujeme upozorniť na to, že Výbor OSN pre práva dieťaťa vo svojich Záverečných odporúčaniach k spojenej tretej až piatej periodickej správe Slovenska (CRC/C/SVK/CO/3-5, 2016, ods. 42 a 43) konštatoval, že vtedajšie legislatívne ustanovenia podmieňujúce vyplácanie prídavku na dieťa, rodičovského príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa dodržiavaním preventívnych opatrení, a to vrátane zabezpečenia povinnej školskej dochádzky, boli z veľkej časti neúčinné a mali neprimerane negatívne následky na sociálno-ekonomické postavenie a právo na sociálne zabezpečenie marginalizovaných rómskych rodín a ich detí. Výbor preto Slovensku výslovne odporučil túto diskriminačnú legislatívu zmeniť.
Predkladaný návrh zákona namiesto toho rozsah takéhoto viazania sociálnych dávok na školskú dochádzku a ďalšie podmienky rozširuje, čím ide priamo proti odporúčaniu, ktoré Výbor Slovenskej republike sformuloval už pred desiatimi rokmi.
Školská absencia môže mať rôzne príčiny vrátane chudoby, neistého bývania, nedostupnej dopravy, zdravotného stavu, zdravotného znevýhodnenia, diskriminácie, segregácie či šikany. Samotné zníženie príjmu domácnosti tieto príčiny neodstraňuje.
Reťazová sankcia naprieč viacerými dávkovými systémami (čl. IV, V a VI návrhu zákona)
Návrh naviaže na tú istú skutočnosť, ktorá zakladá určenie osobitného príjemcu alebo zastavenie výplaty prídavku na dieťa, aj krátenie príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, stratu nároku na náhradné výživné a krátenie rodičovského príspevku na polovicu. Rodina, ktorá je už ohrozená chudobou, tak môže v dôsledku jednej situácie čeliť súbežnému obmedzeniu viacerých foriem podpory.
Osobitne znepokojujúce je, že krátenie rodičovského príspevku sa viaže na akékoľvek dieťa v starostlivosti oprávnenej osoby, teda sankcia môže dopadnúť aj na rodičovský príspevok poskytovaný na výchovu úplne iného, napríklad novonarodeného dieťaťa, ktoré s dôvodom sankcie nemá nič spoločné. Rovnako znepokojujúce je zasahovanie do príspevkov na náhradnú starostlivosť, ktoré sú určené deťom v náhradnej starostlivosti.
Predkladateľ neposúdil kumulatívne následky tohto reťazového mechanizmu na jednu domácnosť, hoci ide o zásah do viacerých samostatných dávkových systémov s odlišným účelom naraz.
Vyššie uvedené ustanovenia vyvolávajú závažné otázky ohľadom najlepšieho záujmu dieťaťa, práva na sociálne zabezpečenie, primeranú životnú úroveň, vzdelanie a zákazu diskriminácie.
Žiadame Vás, aby ste nepodporili návrh zákona, ktorý obsahuje vyššie uvedené sankčné ustanovenia.
S úctou,
Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko