Začína sa Maratón písania listov 2022

Amnesty International vznikla na základe myšlienky, že napísať list nevinnému, nespravodlivo väznenému človeku môže znamenať veľmi veľa – a zmeniť mu život. Od nášho vzniku pred viac ako 60 rokmi sme túto premisu potvrdili nespočetne veľakrát. Práve vďaka miliónom listov solidarity sa nám podarilo pozitívne zmeniť život desiatkam tisíc ľudí. Od roku 2001 je obrovským zdrojom nádeje a pomoci pre utláčaných, šikanovaných a nespravodlivo väznených ľudí na celom svete aj Maratón písania listov.

V októbri 2001 sa malá skupina členov a členiek Amnesty stretla v poľskej Varšave, aby naplánovali aktivity pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv (10. decembra). Aktivisti a aktivistky napísali počas 24-hodinového „maratónu“ 2 326 listov, v ktorých žiadali spravodlivosť a ochranu ľudských práv. Netušili, že počas nasledujúcich 20 rokov ich „jednoduchý plán“ zmení životy nespočetnému množstvu ľudí na celom svete.

Spoločne sme dosiahli už mnohé ľudskoprávne víťazstvá

Maratón písania listov už v mnohých prípadoch zmenil či doslova zachránil život mnohým nevinným ľuďom. Tento rok prepustili z väzenia Bernarda Caal Xola, domorodého mayského environmentalistu a väzňa svedomia v Guatemale neprávom väzneného za aktivizmus. V marci bol prepustený aj Magai Matiop Ngong, odsúdený v Južnom Sudáne na smrť v roku 2017, keď mal 15 rokov, ktorého prepustili po tom, ako najvyšší súd uznal, že v čase zločinu, za ktorý bol odsúdený, bol dieťaťom.

Bernardo Caal Xol so svojou rodinou po prepustení z väzenského centra v Cobáne v Guatemale po viac ako štyroch rokoch väzenia. © Anny Matzir

Minulý rok prepustili z väzby Germaina Rukukiho, pracovníka mimovládnej organizácie a obrancu ľudských práv. Vo väzbe strávil viac ako štyri roky za to, že sa zasadzoval za ľudské práva. Pôvodne mu súd na základe nepodložených obvinení uložil trest odňatia slobody na 32 rokov. Niekoľko týždňov po tom, ako Germaina v júli 2017 zadržali, sa mu narodil najmladší syn, ktorého tak nemal vôbec možnosť vidieť a podržať v náručí. Do výzvy za jeho oslobodenie sa zapojilo viac ako 400 000 ľudí, a aj vďaka nim sa dnes Germain môže tešiť na život so svojimi najbližšími. Zlúčeniu rodiny ešte stojí v ceste skutočnosť, že jeho manželka s deťmi zo strachu z represálií utiekli z krajiny.

V roku 2019 vedenie Technickej univerzity Blízkeho východu (METU) v Ankare zakázalo študentom a študentkám zorganizovať pochod za práva LGBTI+ ľudí. Skupinu METU LGBTI+ Solidarity to ale neodradilo a namiesto pochodu sa rozhodli protestovať posediačky. Univerzita zavolala na pokojne sediacich študentov a študentky políciu, ktorá proti nim použila neprimeranú silu a prostriedky vrátane slzotvorného plynu. Melike Balkan, Özgür Gür a ďalších 17 pokojných aktivistov a aktivistiek za práva LGBTI+ ľudí čelilo takmer 2 roky nespravodlivým obvineniam z „nezákonného zhromažďovania“ a „neuposlúchnutia príkazu na rozchod“. Začiatkom októbra 2021 súd v tureckej Ankare konečne vyniesol rozsudok v prospech obvinených, ktorých zbavili všetkých obvinení. Spravodlivosť pre aktivistky a aktivistov žiadalo viac ako 445 000 ľudí zo 43 krajín.

Pomôžte ďalším ľuďom –⁠ zapojte sa do maratónu 2022

„Maratón písania listov každoročne podáva pomocnú ruku ľuďom, ktorých práva sú porušované len preto, že sa postavili za to, čomu veria. Odvážni aktivisti a novinárky sa stavajú proti nerovnosti, diskriminácii a politickým represiám. Zvádzajú boj za ochranu našich ľudských práv vrátane environmentálnej spravodlivosti či za zrušenie trestu smrti.

Maratón písania listov predstavuje základnú myšlienku, na ktorej Amnesty stojí –⁠ ľudia z celého sveta spájajú sily, aby sa skrz globálnu solidaritu postavili nespravodlivosti. Ľudia, za ktorých tento rok bojujeme, potrebujú, aby ste sa postavili na ich stranu. Je jedno, či napíšte tweet, list úradom, odkaz solidarity, alebo podpíšete petíciu. Niekedy môže aj zdanlivo zanedbateľný čin naštartovať obrovskú zmenu. Uplynulých 20 rokov maratónu ukazuje, že slová majú skutočne ohromnú silu, povedala generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.

Tento rok Amnesty International žiada spravodlivosť pre ďalších 10 odvážnych ľudí a skupiny. Na Slovensku sa venujeme šiestim zo svetových prípadov a jednému slovenskému.

Luis Manuel Otero Alcántara je samoučený afro-kubánsky umelec, ktorý rád maľuje, tancuje a nosí žiarivo ružové obleky. V nedeľu 11. júla 2021 vyšli do ulíc Havany tisíce ľudí, ktorí počas jednej z najpočetnejších demonštrácií za uplynulé dekády vyzývali vládu, aby riešila ekonomické problémy krajiny aj kritickú situáciu okolo pandémie COVID-19. Luis Manuel sa v deň protestu prihlásil k účasti na proteste videom na sociálnych sieťach. Ešte pred tým, ako sa demonštrácia vôbec začala, Luisa zatkli a previezli do Guanajay, väznice s maximálnou ostrahou, kde ho držia dodnes. Vyzývame kubánske úrady, aby Luisa okamžite prepustili na slobodu.

Zineb Redouane pripravovala v decembri 2018 večeru vo svojom byte na štvrtom poschodí bytového domu vo francúzskom Marseille. Na ulici pod jej oknom prebiehal protest, počas ktorého polícia používala slzotvorný plyn. Keď Zineb išla zavrieť okno, policajt namieril jej smerom granátomet so slzotvorným plynom a vystrelil. Granát ju zasiahol do tváre a na následky zranení zomrela. V súvislosti s jej tragickou smrťou nebol dodnes nikto obvinený ani suspendovaný. Žiadame spravodlivosť pre Zineb.

Vahid Afkari pochádza z rodiny, ktorej členovia majú medzi sebou pevné väzby a sú si veľmi blízki. 17 septembra 2018 boli Vahid a jeho brat Navid zatknutí za účasť na mierumilovných protestoch konajúcich sa v meste Shiraz. O tri mesiace neskôr bol z rovnakého dôvodu zatknutý aj jeho ďalší brat Habib. Vahid, Navid a Habib boli opakovane mučení a nútení
priznať zločiny, ktoré nespáchali. Navid bol popravený v septembri a Habib strávil 550 dní vo väzení na samotke, z väzenia bol prepustený v marci 2022. Vahid je väznený na samotke od septembra 2020, je neprávom obvinený z rôznych, ničím nepodložených, kriminálnych činov a odsúdený na desaťročia vo väzení a 74 rán bičom. Žiadame jeho prepustenie.

Yren Rotela a Mariana Sepáulveda chcú žiť slobodne , ale ako transrodové ženy musia neustále bojovať za svoje práva. Transrodoví ľudia v Paraguaji nemajú možnosť podstúpiť právnu tranzíciu a teda pre nich nie je možná zmena dokladov totožnosti tak, aby korešpondovali s ich rodovou identitou. Štát sa ich snaží doslova zneviditeľniť. Miestne orgány často zakazujú protesty za práva transrodových ľudí, kým aktivisti a aktivistky sa neraz stávajú terčom útokov. Žiadame, aby paraguajské úrady zlegalizovali právnu tranzíciu a transrodovým ľuďom tak umožnili požívať ich ľudské práva.

Alexandra Skočilenko, ktorú blízki volajú Saša, miluje hudbu, umenie a hrá na viacerých hudobných nástrojoch. Dňa 31. marca v jednom z petrohradských supermarketov vymenila viacero cenoviek za protivojnové informácie a slogany. Ruské úrady ju za tento pokojný prejav nesúhlasu s ruskou inváziou na Ukrajine zatkli a od apríla tohto roka zadržiavajú v
hrozných podmienkach. Žiadame ruské úrady, aby Alexandru okamžite a bezpodmienenčne oslobodili.

Joanah Mamombe, Netsai Marova a Cecillia Chimbiri sú tri ženy, ktoré majú mnoho spoločného: baví ich hrať spoločenské hry, sledovať Netflix a energicky diskutovať o politike. Žiaľ, okrem záujmov zdieľajú aj hrozné spomienky na potupný a bolestivý útok. Potom, čo sa v máji 2013 postavili na čelo protivládneho protestu ženy zatkli, uniesli a mučili, okrem iného zažili aj sexuálne násilie. Následne aktivistky obvinili z krivej výpovede a predstierania vlastného únosu a v prípade uznania viny môžu skončiť na niekoľko rokov za mrežami. Žiadame spravodlivosť pre Joanah, Netsai a Cecilliu.

Večer 12. októbra 2022 sedeli Juraj, Matúš a Radka pred bratislavskou Teplárňou, keď na nich mladý muž opakovane vystrelil z pištole. Juraja, 27-ročného nebinárneho človeka, a Matúša, 23-ročného bisexuálneho muža, na mieste zavraždil. 28-ročná Radka utrpela zranenia a previezli ju do nemocnice. Tisíce ľudí na Slovensku sa postavili na podporu LGBTI+ ľudí v boji proti diskriminácii, nenávisti a nevraživosti, ktorej kvír ľudia čelia po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Vyjadrujeme podporu LGBTI+ ľuďom na Slovensku. Žiadame spravodlivosť pre obete aj preživšiu a dodržiavanie ľudských práv LGBTI+ ľudí na Slovensku.

Ako to funguje?

Maratón písania listov mobilizuje státisíce ľudí na celom svete, aby prostredníctvom listov, e-mailov a odkazov adresovaných štátnym predstaviteľom a predstaviteľkám zmenili životy ľudí, ktorých práva sú vážne ohrozené alebo potláčané.

Predstavte si, že by ste boli vo väzení alebo čelili nespravodlivému trestnému stíhaniu a dostali by ste tisícky listov, v ktorých Vám celkom cudzí ľudia vyjadrujú podporu. Alebo by ste sa dozvedeli, že ľudia z celého sveta stoja pri Vás vo Vašom boji za spravodlivosť pre zavraždeného člena rodiny.

Následne by ste zistili, že úrad alebo prokuratúra, ktoré Vás nespravodlivo stíhajú či inak porušujú Vaše práva, sú už týždne doslova zaplavené petíciami a listami, v ktorých ľudia žiadajú spravodlivosť –⁠ pre Vás! Nádej, ktorú takéto správy prinášajú, je takmer nepredstaviteľná.

Zapojte sa do Maratónu písania listov 2022! Píšte a posielajte listy, podpisujte a zdieľajte petície online alebo usporiadajte svoje vlastné podujatie –⁠ na vašej škole, pracovisku, v susedstve, v partii alebo na facebookovej prípadne instagramovej nástenke či v skupine.

Viac užitočných informácií nájdete na tomto odkaze, resp. po vytvorení a prihlásení sa do svojho maratónskeho profilu.