TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
26. MÁJA 2023
Podľa zistení Amnesty International a Medzinárodnej komisie právnikov by zaobchádzanie so ženami v Afganistane mohlo predstavovať zločin proti ľudskoti a Medzinárodné spoločenstvo malo vyšetrovať nezákonné zásahy Talibanu do práv žien a dievčat v Afganistane ako zločiny podľa medzinárodného práva. Organizácie vydali spoločnú správu s názvom Vojna Talibanu proti ženám: Rodový útlak v Afganistane môže predstavovať zločin proti ľudskosti. Organizácie v správe predstavili podrobnú právnu analýzu. Na jej základe dospeli k záveru, že drakonické obmedzovanie práv afganských žien a dievčat zo strany Talibanu vrátane svojvoľného zadržiavania a väznenia, násilných zmiznutí, mučenia a iného zlého zaobchádzania môže predstavovať zločin proti ľudskosti.
Organizácie sa domnievajú, že prokuratúra Medzinárodného trestného súdu by mala do prebiehajúceho vyšetrovania situácie v Afganistane zahrnúť aj vyšetrovanie prenasledovania na základe rodu. To podľa článku 7 ods. 1 písm. h) Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu môže predstavovať zločin proti ľudskosti. Organizácie zároveň vyzývajú ostatné štáty, aby uplatnili univerzálnu jurisdikciu a ďalšie zákonné prostriedky, ktoré môžu viesť k trestnému stíhaniu členov Talibanu podozrivých zo zodpovednosti za tieto zločiny podľa medzinárodného práva.
Vyzerá to, ako keby sa Taliban pokúšal ženy úplne vymazať z verejného priestoru
„Taliban systémovo prenasleduje ženy a dievčatá. Rozsah a závažnosť politík Talibanu namierených proti ženám vytvára systém represie. Tento systém má pritom jasný cieľ: podmaniť si a marginalizovať ženy a dievčatá v celej krajine. Nevyzeralo by to inak, ak by ich chcel úplne vymazať z verejného priestoru.
Drakonické obmedzenia práv žien a dievčat, ktoré Taliban stupňuje od svojho nástupu k moci, sú nepochybne vojnou proti ženám. Podľa našich zistení napĺňajú všetkých päť kritérií rodového prenasledovania ako zločinu proti ľudskosti. Ženy majú zákaz účasti na verejnom živote. Okrem toho im odňali prístup ku vzdelaniu, zákazali pracovať a slobodne sa pohybovať. Ako trest za odpor voči týmto represiám čelia ženy väzneniu, núteným zmiznutiam a mučeniu. To všetko takmer určite napĺňa definíciu zločinov podľa medzinárodného práva,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.
Správa sa vzťahuje na obdobie od augusta 2021 do januára 2023 a vychádza z rastúceho počtu dôkazov zozbieraných z dôveryhodných zdrojov vrátane správy Amnesty International Smrť v spomalenom zábere. Správa tiež obsahuje právne argumenty v prospech toho, aby ženy a dievčatá na úteku z Afganistanu jednotlivé krajiny automaticky považovali za utečenky, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.
Afganky ako občianky druhej kategórie
Odkedy Taliban v auguste 2021 prevzal moc v krajine, ženy nemôžu vykonávať volené funkcie ani pracovať vo verejnom sektore. Dekréty z 24. decembra 2022 a 4. apríla 2023 zakazujú ženám pracovať v mimovládnych organizáciách, resp. v inštitúciách OSN.
Ženy a dievčatá nemajú možnosť po ukončení základnej školy pokračovať v štúdiu, čím Taliban limituje ich uplatnenie na trhu práce. Taliban zároveň zrušil inštitucionálny rámec podpory pre osoby, ktoré zažili rodovo podmienené násilie. Vláda Talibanu tiež zaviedla prísne pravidlá obliekania pre ženy a pravidlá, ktoré hrubo porušujú ich právo na slobodu pohybu. Na dlhšie vzdialenosti môžu ženy cestovať iba s tzv. mahramom (mužským sprievodcom). Dom by mali opúšťať iba v nevyhnutných prípadoch.
Afganistan sa zaviazal k dodržiavaniu mnohých medzinárodných dohovorov a zmlúv. Zaobchádzanie so ženami v Afganistane predstavuje porušovanie ľudskoprávnych záruk zahrnutých v týchto dokumentoch. Ide predovšetkým o Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor o právach dieťaťa.
Zatýkanie za odpor voči diskriminačným obmedzeniam je na dennom poriadku
Taliban svojvoľne zatýka a zadržiava ženy a dievčatá za takzvané morálne delikty. Prevažne ide o odpor voči diskriminačným obmedzeniam (ako napríklad cestovanie bez mahrama) či účasť na pokojných demonštráciách. Mnohé z protestujúcich čelia okrem svojvoľného zadržiavania násiliu, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu. Taliban tým porušuje ich práva na slobodu prejavu, združovania, pokojného zhromažďovania a účasti na verejnom živote.
„Afganské ženy a dievčatá sú umlčiavané, zneviditeľňované a nútené žiť ako občianky druhej kategórie. Početné zistenia o opatreniach Talibanu jasne poukazujú na jeho politiku rodovo podmieneného prenasledovania. Cieľom tohto konania je pritom zlikvidovať akúkoľvek možnosť žien a dievčat autonómne sa rozhodovať a konať. Tieto opatrenia pritom zasahujú prakticky do všetkých životných situácií. Mučenie a väznenie pokojných protestujúciúch či zadržiavanie žien za tzv. morálne delikty by mali byť vyšetrované ako zločiny proti ľudskosti podľa článku 7 Rímskeho štatútu,“ dopĺňa Rado Sloboda.
Medzinárodné spoločenstvo musí vyjsť Afgankám v ústrety a podať im pomocnú ruku
Vydanie správy komentoval aj Santiago A. Canton, generálny tajomník Medzinárodnej komisie právnikov. „Naša správa poskytuje ucelený a hĺbkový pohľad, ktorý zdôrazňuje rozsah a závažnosť porušení ľudských práv a medzinárodného práva zo strany Talibanu. Vyzývame na radikálnu a bezodkladnú zmenu prístupu medzinárodného spoločenstva. To musí zmeniť postoj k pretrvávajúcemu trestuhodnému konaniu Talibanu, ktoré bráni ženám a dievčatám v Afganistane uplatňovať si väčšinu svojich ľudských práv.“
Amnesty International a Medzinárodná komisia právnikov v správe uvádzajú konkrétne odporúčania a postupy, ktoré by medzinárodnému spoločenstvu pomohli odstrániť systém rodovo podmieneného prenasledovania v Afganistane. Obzvlášť dôležité je zamerať sa na ukončenie beztrestnosti, ktorá súčasnej afganskej vláde umožňuje, aby v krajine tento systém udržiavala.
Rada OSN pre ľudské práva musí na svojom 54. zasadnutí v októbri 2023 obnoviť a posilniť mandát osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Afganistane. Musí tiež urgentne prijať kroky na vytvorenie nezávislého medzinárodného mechanizmu zodpovednosti na vyšetrovanie zločinov podľa medzinárodného práva a iných závažných porušení ľudských práv. Zároveň je nevyhnutné, aby vznikol mechanizmus na zhromažďovanie a uchovávanie dôkazov o takýchto porušeniach s cieľom podporiť budúce úsilie o vyvodenie zodpovednosti vrátane stíhania v spravodlivých súdnych procesoch.
„Závažnosť zločinov, ktorým ženy a dievčatá v Afganistane čelia, si vyžaduje oveľa ráznejšiu medzinárodnú reakciu, než akú sme mohli vidieť doteraz. V tejto situácii sa môžeme uspokojiť iba s jediným výsledkom: Afganské orgány musia odstgrániť systém rodového útlaku a prenasledovania. Okrem toho musia voči páchateľom vyvodiť trestnoprávna zodpovednosť. V záujme ochrany práv a životov žien a dievčat v Afganistane si nemôžeme dovoliť zlyhať,“ uviedol Rado Sloboda.