“Spáchali sme zločin a platíme za to spoločnosti dlh. Nikto si však nezaslúži , aby sa s nami takto zaobchádzalo – ako so zvieratami.” brazílsky väzeň
Podozriví zo spáchania zločinu a obyčajní väzni sú zabudnuté obete porušovania ľudských práv v Brazílii, hovorí nová správa AI. Natlačení do tmavých, nevetraných, hmyzom zamorených ciel sú vystavení život ohrozujúcim chorobám a žijú v neustálom strachu pred napadnutím zo strany ostatných väzňov. Boja sa bitky a mučenia väzenskými dozorcami a policajtmi.
Správa AI, ktorá bola v júli 1999 prezentovaná v Sao Paolo “Nikto tu nespí v bezpečí” – porušovanie ľudských práv zatknutých, je výsledkom dvojročného prieskumu AI a odhaľuje krízu väzenského systému.
“Neviditeľní, zatvorení za múrmi väzenia alebo policajnej stanice sú tieto ľudské bytosti mimo vedomia verejnosti. Všeobecné pohŕdanie kriminálnikmi a podozrivými zo zločinov sa používa ako oprávnenie na najodpornejšiu brutalitu voči nim,” hovorí Javier Zúňiga, riaditeľ Amerického výskumného programu Amnesty International.
Brazílske právo poskytuje široké záruky na ochranu ľudských práv a práv zadržaných, čo je priamo uvedené aj v brazílskej ústave. Avšak v týchto prípadoch nezlyháva kvalita legislatívy, ale je to nebezpečná kombinácia korupcie, nedostatočného profesionálneho výcviku väzenských dozorcov, nedostatočných oficiálnych predpisov a nedostatočného monitorovania ich porušovania. Kombinácia týchto faktorov napomáha beztrestnosti.
“Nesmie to už naďalej takto zostať” zdôrazňuje Dr. Fiona Macauley, z výskumného oddelenia AI v Brazílii. “V mnohých malých väzniciach sa ukázalo, že aj pri obmedzených zdrojoch je možné spravovať zadržiavacie centrá, založené na náprave zadržaného a rešpektovaní základných ľudských práv.”
“Navštívili sme niektoré zadržiavacie centrá, kde sa usilujú podporovať vzťahy väzňov s ich rodinami. Zavádzajú pracovné a nápravné programy a poskytujú primeranú zdravotnícku starostlivosť. Hoci musia pôsobiť v menej ako ideálnych podmienkach, ukazuje sa, že dobrá správa má jednoznačný účinok na zníženie napätia a násilia.”
“Zabezpečiť bezpečnosť pre všetkých, ktorí žijú a pracujú vo väzniciach je jedna z najúčinnejších ciest na zaručenie ľudských práv zadržaných. Pri politickej vôli možno mnohé zlepšiť aj pri obmedzených prostriedkoch,” hovorí Dr. Macauley.
Rozdiel medzi takýmito a väčšinou ostatných väzníc je zarážajúci. V Brazílii je v súčasnosti zadržiavaných približne 170 000 väzňov v 500 väzniciach, tisíckach policajných staniciach a v miestnych väzeniach. Každoročne dochádza k mnohým úmrtiam následkom násilia zo strany polície a zamestnancov väzníc, odopierania lekárskej pomoci a nedbalosti úradov pri zamedzovaní násilia medzi väzňami. Absolútna väčšina týchto úmrtí vo väzniciach sa nevyšetruje a nedokumentuje.
Na brazílskych policajných staniciach je mučenie rozšírené ako prostriedok na dosiahnutie priznania. Bitie a zastrašovanie sa vo väzniciach a na policajných staniciach používa ako prostriedok na zvládnutie stále narastajúceho počtu zadržiavaných. Vzbury a násilnosti napovedajú, že v niektorých zariadeniach úrady jednoducho strácajú kontrolu.
Cely v mnohých väzniciach a policajných staniciach v Brazílii, sú veľmi preplnené a zamorené hmyzom. Majú malé, alebo vôbec žiadne priestory na cvičenie. Sanitárne zariadenia sú veľmi úbohé a sú zdravotným rizikom. Záchody sú upchaté a kanalizácia deravá. V policajnej stanici Cariacica v Espirito Santo, bolo v jednej miestnosti stiesnených 92 mužov. V miestnosti boli len dva záchody a 16 priční.
Preťaženie brazílskych rozpadávajúcich sa väzníc znamená, že tisíce vyšetrovaných a odsúdených je zadržiavaných na civilných policajných staniciach, kde dochádza k najzávažnejším prípadom bitia a mučenia. Podľa brazílskeho vládneho úradníka “sú väznice očistcom, ale policajné stanice sú peklom.”
Ponižovanie a mučenie je súčasťou každodenného života. Napríklad zadržaných na policajnej stanici v Belo Horizonte pravidelne vyháňajú nahých na dvor a zatiaľ im prehľadávajú cely. Potom ich policajti zo strechy polievajú hadicami. Na mučenie väzňov je vyhradená zvláštna miestnosť.
Brazília ako odpoveď na krízu väzenského systému začala veľkú výstavbu väzníc, aby tak znížila ich preplnenosť. Avšak štrukturálne chyby a systematické ignorovanie ľudských práv sa preniesli aj do nových zariadení – kde už prepukli vzbury a násilie.
Správa AI obsahuje niekoľko odporúčaní reforiem v ôsmich kľúčových oblastiach, ktoré by mohli prispieť k tomu, aby sa brazílsky trestný systém priblížil medzinárodným štandardom. Tieto odporúčania, z ktorých niektoré by sa dali ľahko zaviesť s minimálnymi alebo nulovými nákladmi, zahrňujú účinné procedúry dozoru a podávania sťažností, vhodný výcvik personálu a jasné predpisy pre správu zariadení.
“Keď väzni strácajú slobodu, nestrácajú svoje základné ľudské práva. Brazílske úrady sú povinné zabezpečiť, aby sa tieto práva plne rešpektovali, ” píše záverom pán Zúňiga.