TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
13. júna 2022
Ruská armáda pri bombardovaní a ostreľovaní mesta Charkov na Ukrajine zabila stovky civilistov a civilistiek, keď nerozlišovala medzi vojenskými a civilnými cieľmi a používala kazetovú muníciu a rakety, ktoré nie je možné presne zacieliť.
Nová výskumná správa Amnesty International s názvom „Ktokoľvek môže kedykoľvek zomrieť: Nerozlišujúce útoky ruských ozbrojených síl v Charkove na Ukrajine“ dokumentuje rozsiahle ničivé a smrtiace útoky na obytné štvrte Charkova, ktoré ruská armáda neprestala bombardovať od svojho vpádu na Ukrajinu na konci februára.
Výskumný tím Amnesty International zhromaždil a analyzoval dôkazy o 41 útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 62 ľudí a najmenej 196 utrpelo zranenia. Na základe dostupných digitálnych záznamov a materiálnych dôkazov (najmä úlomkov munície), ako aj výskumných rozhovorov so 160 ľuďmi v Charkove (vrátane preživších, príbuzných obetí, svedkov a lekárskeho personálu) organizácia dospela k záveru, že ruské ozbrojené sily opakovane použili kazetovú muníciu 9N210/9N235 a využívali aj kobercové zamínovanie. Oba tieto druhy munície sú pre svoje nerozlišujúce účinky predmetom medzinárodných dohovorov, ktorými sa väčšina štátov sveta zaviazala, že ich nebudú používať, vyrábať, skladovať ani dodávať iným štátom.
„Obyvateľstvo Charkova sa v uplynulých mesiacoch ocitlo pod neutíchajúcou paľbou nerozlišujúcich útokov, ktoré zranili alebo zabili stovky civilistov a civilistiek. Ľudia prišli o život vo svojich domovoch a na uliciach, na ihriskách a cintorínoch, v rade na humanitárnu pomoc alebo pri nakupovaní potravín a liekov,“ uviedla Donatella Rovera z oddelenia Amnesty International na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách.
Riaditeľ Zdravotníckeho oddelenia Charkovskej oblastnej vojenskej správy uviedol pre Amnesty International, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo v Charkovskej oblasti zabitých 606 civilistov a civilistiek, ďalších 1 248 bolo zranených. Väčšina útokov, ktoré Amnesty International preskúmala, zasiahla širšie územie a viedla k hromadným stratám na životoch.
Hoci Rusko nie je zmluvnou stranou Dohovoru o kazetovej munícii ani Dohovoru o zákaze protipechotných (nášľapných) mín, medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky bez rozlišovania vojenských a civilných cieľov, ako aj používanie takých zbraní, ktoré sú zo svojej podstaty nerozlišujúce (nie je možné ich špecificky zacieliť). Podnikanie nerozlišujúcich útokov, ktoré majú za následok smrť alebo zranenie civilistov a civilistiek alebo poškodenie civilných objektov, predstavuje vojnové zločiny.
„Opakované používanie kazetovej munície, ku ktorej zákazu sa pridala viac ako polovica štátov sveta, je ďalším dôkazom absolútnej neúcty k životom civilného obyvateľstva. Voči ruským ozbrojeným silám, ktoré sú za tieto hrozné útoky zodpovedné, musí byť vyvodená zodpovednosť a rodinám obetí a preživším poskytnuté plné odškodnenie,“ zdôraznila Donatella Rovera.
Celá správa „Ktokoľvek môže kedykoľvek zomrieť: Nerozlišujúce útoky ruských ozbrojených síl v Charkove na Ukrajine“ je dostupná v anglickom jazyku a obsahuje zdokumentované prípady nerozlišujúcich útokov, ako napríklad na detské ihrisko, na ľudí čakajúcich v rade na humanitárnu pomoc, a tiež svedectvá ľudí, ktorí pri útokoch prišli o končatiny.
Všetky naše správy o porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas vojny na Ukrajine sú k dispozícii tu.