Civilistky a civilisti nesmú byť vystavení ešte väčšiemu riziku, keď sa snažia uniknúť z miest vojnového konfliktu. Úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo a civilné objekty, ako aj nerozlišujúce útoky, sú podľa medzinárodného práva zakázané.
Ukrajina a Rusko sa síce 3. marca dohodli o vytvorení humanitárnych koridorov na dodávku humanitárnej pomoci a evakuáciu civilistov, civilistiek, ale ich doterajšie fungovanie nemožno považovať za bezpečné a efektívne. Svedectvá, ktoré Amnesty International doteraz zozbierala od civilistov a civilistiek z viacerých miest, naznačujú, že im v odchode bránilo nepretržité ruské ostreľovanie.
Zriadenie efektívnych a bezpečných humanitárnych koridorov vyžaduje okrem iného zabezpečenie dopravy, ale aj dostatok času na bezpečný odsun civilistov a civilistiek. Koridory, ich zabezpečenie a funkčnosť by mali byť monitorované medzinárodnými pozorovateľmi. Navyše je dôležité zabezpečiť také opatrenia, aby sa útek cez humanitárne koridory umožnil aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením, starším ľuďom a ďalším špecifickým skupinám civilistov a civilistiek, ktoré čelia osobitným problémom a výzvam pri snahe opustiť územie zasiahnuté vojnovým konfliktom.
Okrem toho musia Rusko aj Ukrajina umožniť humanitárnym organizáciám prístup ku všetkým civilistom a civilistkám v núdzi vrátane tých, ktorí a ktoré zostanú v oblastiach bojov po evakuácii. Ruské sily nesmú používať také typy nezákonného obliehania civilistov, ktoré pripomínajú obliehanie v Groznom a Sýrii, vystavovať ich nerozlišujúcemu bombardovaniu, ničiť infraštruktúru či stavať ich pred voľbu medzi vzdaním sa a hladovaním v obliehanom sídle. Amnesty International zároveň nesúhlasí so žiadnym plánom, ktorý by od civilistov a civilistiek vyžadoval, aby sa presťahovali do oblastí, ktoré považujú za nebezpečné, ako napríklad na okupované ukrajinské územia na Kryme alebo Donbase či do Ruskej federácie.