Amnesty International zverejnila stručného sprievodcu rozsiahlym a rýchlym zavádzaním digitálnych technológií do systémov riadenia azylu a migrácie na celom svete vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Európskej únie.
Publikácia s názvom Obrana práv utečencov a migrantov v digitálnom veku poukazuje na niektoré kľúčové trendy vývoja digitálnych technológií v systémoch riadenia azylu a migrácie. Ide najmä o systémy, ktoré spracúvajú veľké množstvo údajov. Dokument upozorňuje na problémy v oblasti ľudských práv, ku ktorým vedie používanie týchto technológií.
Amnesty International vydáva tento dokument ako pomôcku pre organizácie občianskej spoločnosti, aktivistov, novinárky, ako aj svojich podporovateľov a podporovateľky a všetkých, ktorí sa zaujímajú o tému práv ľudí na úteku a migrujúcich. Vďaka tomuto sprievodcovi môžu zistiť viac o využívaní digitálnych technológií v oblasti riadenia azylu a migrácie a ľudskoprávnych dôsledkoch ich používania.
„Dokument je stručným sprievodcom niektorými z kľúčových trendov v oblasti používania digitálnych technológií v systémoch riadenia azylu a migrácie. Zameriava sa na rozmach digitálnych alternatív k väzbe; technológie, ktoré slúžia na to, aby zabránili žiadateľom a žiadateľkám o azyl a iným migrantom dostať sa na hranice bohatých krajín prostredníctvom zapojenia tretích krajín alebo súkromných subjektov; dátový softvér, biometriu a algoritmické rozhodovacie systémy,“ uviedol Matt Mahmoudi, poradca Amnesty International pre technológie v oblasti umelej inteligencie a ľudských práv.
„Rozmach týchto technológií predstavuje riziko upevňovania a prehlbovania diskriminácie, rasizmu a neprimeraného a nezákonného dohľadu nad ľuďmi inej než bielej farby pleti.“
Tieto technológie sa stávajú kľúčovým problémom v oblasti ľudských práv. Štáty ich totiž nasadzujú spôsobmi, ktoré porušujú ich ľudskoprávne záväzky voči utečencom a migrantkám.
Spôsob zavádzania digitálnych technológií
Orgány hraničnej kontroly v Spojených štátoch amerických použili na monitorovanie migrantov a žiadateľov o azyl prepustených zo zadržiavacích stredísk digitálne technológie. Ide o program ISAP („Intensive Supervision Appearance Program“) a program elektronických monitorovacích zariadení. Spustenie týchto programov USA odôvodnili tým, že sa snažili poskytnúť migrantom a žiadateľom o azyl možnosti na ich prepustenie. Používanie týchto produktov sa však spájalo s porušovaním ľudských práv.
Dokument tiež zdôrazňuje, že vláda USA rozmiestňuje „inteligentnú“ infraštruktúru sledovania, ako sú strážne veže riadené umelou inteligenciou, pozdĺž americko-mexickej hranice. Vláda tým zvyšuje riziko profilovania černošských a latinskoamerických komunít, ako aj iných komunít ľudí inej než bielej farby pleti.
V Spojenom kráľovstve používajú na monitorovanie všetkých cudzincov, ktorým hrozí deportácia, povinné elektronické označovanie prostredníctvom zariadenia, ktoré nosia okolo členka. Orgány navrhli aj sledovanie pomocou inteligentných hodiniek s funkciou rozpoznávania tváre.
Európska únia nasadila nad strednou časťou Stredozemného mora letecký dohľad prostredníctvom bezpilotných lietadiel. Tieto lietadlá sú vybavené technológiami na identifikovanie lodí s ľuďmi na úteku a migrantmi a priebežnú koordináciu s líbyjskými orgánmi. Cieľom Európskej únie je zabrániť utečencom a utečenkám dostať sa k európskemu pobrežiu.
Maďarsko, Grécko a Lotyšsko pilotne zaviedli automatizovaný systém hraničnej kontroly s názvom iBorderCtrl, ktorý financuje Európska únia. V rámci projektu použili systém umelej inteligencie na „detekciu lží“ pri vypočúvaní cestujúcich, ktorí chceli prekročiť hranice. Systém vyhodnocoval drobné detaily výrazu ich tváre pomocou technológií na rozpoznávanie tváre a emócií. Cestujúcim, ktorí podľa systému odpovedali na otázky pravdivo, pridelili kód, ktorý im umožnil prekročiť hranice.
Sprievodca tiež poukazuje na to, že čoraz viac európskych krajín zavádza zákony, ktoré umožňujú skonfiškovať telefóny žiadateľom a žiadateľkám o azyl. Telefóny následne využívajú v procese azylového konania na podopretie, respektíve spochybnenie ich výpovedí. Takéto zákony už zaviedli mnohé krajiny vrátane Rakúska, Belgicka, Dánska, Nemecka, Nórska či Spojeného kráľovstva.
Diskriminačný vplyv digitálnych technológií na utečencov, migrantky a žiadateľov o azyl
Tieto technológie prehlbujú vylúčenie a blokujú pohyb migrantov, žiadateliek o azyl a utečencov inej než bielej farby pleti. Budujú režimy hraničnej kontroly, ktoré diskriminujú na základe rasy, etnického pôvodu, národnosti a občianskeho statusu. Často sú zamerané proti ľuďom z černošských a prevažne moslimských etník.
Európska únia napríklad rozšírila svoje hranice prakticky do Stredozemného mora a do tranzitných oblastí v Afrike prostredníctvom množstva rozličných technológií, ktoré umožňujú monitorovať pohyb migrujúcich ľudí na každom kroku.
„Digitálne technológie upevňujú [diskriminačné] režimy hraničnej kontroly, ktoré neúmerne postihujú osoby inej než bielej farby pleti. Rasizmus je hlboko zakorenený v systémoch riadenia migrácie a azylových systémoch,“ uviedla Charlotte Phillips, poradkyňa Amnesty International pre práva utečencov a migrantov. „Predsudky a chyby, ktoré ohrozujú právo na nediskrimináciu a ďalšie ľudské práva, sú hlboko zakorenené v týchto systémoch.“
Zodpovednosť štátov za ochranu práv migrantov a žiadateliek o azyl
Amnesty v dokumente odporúča, aby štáty:
- chránili práva migrujúcich ľudí tým, že nebudú používať technológie, ktoré porušujú ľudské práva;
- zabezpečili, aby digitálne technológie zohľadňovali systémový rasizmus, xenofóbiu a diskrimináciu;
- zakázali používanie zariadení na rozpoznávanie emócií založených na umelej inteligencii, najmä v kontexte migrácie, azylu a riadenia hraničných kontrol;
- pred nasadením digitálnych technológií posúdili ich vplyv na ľudské práva a ochranu údajov;
- v oblasti migrácie, azylového riadenia a hraničných kontrol zakázali používanie automatizovaných systémov na vyhodnocovanie rizík, ako aj systémov, ktoré posudzujú ľudí podľa ich (domnelých) rasových či etnických čŕt;
- zakázali akékoľvek používanie technológií, ktoré prostredníctvom vyhodnocovania údajov o žiadateľoch o azyl predpovedajú vzorce ich budúceho správania a neoprávnene tak ohrozujú ich právo na azyl.