Belehrad Pride 2010 sa konal 10. októbra. Išlo vôbec o prvý pochod tohto druhu za posledné desaťročie v Belehrade. Deň predtým nacionalistické organizácie a zástupcovia srbského pravoslávneho duchovenstva viedli demonštrácie vyzývajúc vládu k zákazu akcie.
Pride sa začal v dopoludňajších hodinách za slnečného počasia s výzvou k tolerancii. Násilie, ktoré prepuklo mimo miesta konania pochodu však ukázalo, že tolerancia je stále neznámy pojem.
Členovia srbskej organizácie lesieb, geyov, bisexuálnych a transrodovo identifikovaných ľudí (LGBT) a ich podporovatelia križovali jedny policajné zábrany za druhými, prechádzali okolo ťažkoodencov a okolo polície v obrnených transportéroch, aby sa mohli dostať do parku v centre Belehradu. Ich cieľom bolo stretnutie s priateľmi, vyjadrenie solidarity a vzdor proti všetkým formám diskriminácie. Situáciu mapoval vrtuľník.
V parku sa zhromaždilo vyše 1000 ľudí ešte predtým, ako sa vydali na pochod okolitými ulicami. Medzi zhromaždenými boli LGBT aktivisti zo susedných krajín, aktivisti Amnesty International a aktivisti z ďalších medzinárodných organizácií, veľvyslanci EÚ, srbskí politici a zástupcovia srbskej občianskej spoločnosti.
Boban Stojanovic, jeden z organizátorov akcie, bol veľmi spokojný s vysokou účasťou a podporou, ktorú sprievod dostal od štátu a taktiež od občianskej spoločnosti. Pokiaľ ide o odstránenie diskriminácie členov LGBT, bol vo vyjadreniach opatrnejší: “Vždy budú existovať určité spoločenské kruhy, ktoré nás nebudú akceptovať. Toto je začiatok dialógu.”
Mladí bulharskí aktivisti, ktorí už majú za sebou niekoľko Pride akcií vo svojej krajine, boli nadšení: “Sprievod je skvelý. Prišlo toľko ľudí! A čo je najdôležitejšie, členovia vlády vyjadrili svoju podporu pre túto udalosť a sú tu dnes s nami. To je oveľa viac, než by sme mohli povedať o bulharských predstaviteľoch. ”
Predpokladá sa, že Belehrad Pride bude skúšobným testom budúceho dialógu, a zároveň aj testom tolerancie v Srbsku.
Linda Freimane, z lotyšskej LGBT organizácie Mozaika, je veteránom pochodov proti diskriminácii v pobaltských krajinách. Práve ona nachádza podobnosť výziev, ktoré LGBT aktivisti musia prekonať v ich boji proti predsudkom a intolerancii. “Na začiatku to bolo rovnaké aj v pobaltských krajinách, príliš veľa násilia a príliš málo policajnej ochrany v náš prospech. Postupne nás a naše požiadavky začala prijímať polícia a aj spoločnosť ako taká. Som presvedčená, že to isté sa udeje aj v Srbsku. ”
V rovnakom čase hádzali extrémisti kamene a výbušniny na políciu, zranili desiatky policajtov a podpálili niekoľko budov a áut. Centrum Belehradu sa stalo neprechodné.
Jedna z aktivistiek srbskej LGBT, Majda Puaca povedala: “To je výsledok súčasnej politiky,” – pripomienka k doterajšiemu nedostatku podpory pre LGBT komunitu.
Dôležitosť Belehrad Pride 2010 by napriek všetkému nemal byť podceňovaný, ako povedal David Diaz-Jogeix z Amnesty International: “Dnešok je historickým okamihom pre Srbsko, je to prvýkrát za desaťročie, kedy sa mohlo spoločenstvo LGBT a jeho priaznivci voľne zhromaždiť – s plnou a proaktívnou ochranou polície – a osláviť rozmanitosť. Dúfame, že to bude východiskom pre budúci dialóg a toleranciu v Srbsku. ”