Odborové zväzy majú zásadný vplyv na ochranu a presadzovanie ľudských práv. Ide najmä o hospodárske, sociálne a kultúrne práva a právo na nediskrimináciu.
Po prvé, odbory zohrávajú kľúčovú úlohu pri vyjednávaní so zamestnávateľmi a pri kolektívnych krokoch na podporu práv pracujúcich. Odbory tak vyvažujú mocenskú nerovnováhu. Vďaka odborom majú pracujúci možnosť presadzovať svoje práva a žiadať vyvodenie zodpovednosti od tých, ktorí riadia bohaté a vplyvné firmy.
Po druhé, výhody odborov ďaleko presahujú hranice pracoviska. Odbory prispievajú k boju za sociálnu spravodlivosť a pomáhajú bežným ľuďom udržať si svoju moc. Prispievajú tak k dodržiavaniu práv pracujúcich a ich zákonnej ochrane. Odbory vždy boli hnacou silou výziev adresovaných vládam a zamestnávateľom, aby uznali, že v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou dochádza k porušovaniu ľudských práv, a zabránili mu. Okrem toho zabezpečujú prijímanie a reformu zákonov s cieľom dosiahnuť prísnejšie dodržiavanie a ochranu práv pracujúcich.
Odbory majú tiež dlhú históriu vzájomnej solidarity s inými globálnymi hnutiami za ľudské práva. Od štrajkov v 80. rokoch proti apartheidu v Juhoafrickej republike až po kampane proti izraelskej genocíde Palestínčanov v pásme Gazy, ich aktivity neustále odrážajú prepojenie medzi odborovým hnutím a sociálnou spravodlivosťou.
Čo je to odborový zväz?
Odborové zväzy či organizácie, skrátene nazývané odbory, sú organizácie pracujúcich, ktorí a ktoré spolupracujú s cieľom ochrany svojho zamestnania a zlepšenia svojich pracovných podmienok. Ako kolektív môžu efektívnejšie presadzovať svoje požiadavky, ako sú vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky a spravodlivejšie postupy pri zamestnávaní.
Odborové zväzy vyjednávajú záväzné dohody so zamestnávateľmi. Okrem toho často organizujú aj kampane za zlepšenie právnych predpisov s cieľom zvýšiť ochranu ľudských práv pri práci. Ide napríklad o vnútroštátne právne predpisy a normy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či zákonom stanoveného rodičovského príspevku.
Mnohé vlády prijímajú zákony, ktoré neprimerane obmedzujú a kontrolujú fungovanie odborov. Robia to aj napriek dôkazom, že odbory prispievajú k presadzovaniu práv pracujúcich. Firmy, ktoré považujú odbory za nepriateľov, často vynakladajú veľké úsilie na démonizáciu a potláčanie schopnosti pracujúcich kolektívne sa organizovať. Neraz pristupujú aj k prepúšťaniu pracujúcich za ich činnosť v odboroch a podporu odborov. Napriek tomu, že takéto zamestnávateľské taktiky by mali byť zakázané, mnohé firmy naďalej beztrestne potláčajú činnosť odborov.
Mali by mať všetci pracujúci možnosť vstúpiť do odborov?
Áno, každý má právo stať sa členom alebo členkou odborov. Toto právo je explicitne priznané každému človeku v článku 23 ods. 4 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 8 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Právo vstúpiť do odborovej organizácie alebo ju založiť je formou sebaorganizácie. Toto právo je súčasťou práva na slobodu združovania a kolektívneho vyjednávania, ktoré je zakotvené v mnohých medzinárodných, regionálnych a vnútroštátnych právnych rámcoch. Odborové združovanie súvisí aj s našimi právami na slobodu prejavu, slobodu slova a protest.
Ústava Medzinárodnej organizácie práce tiež stanovuje pravidlá, ktoré zakazujú diskrimináciu odborov. To znamená, že s pracujúcimi by sa nemalo zaobchádzať inak len preto, že patria k členstvu odborov.
Ako odbory chránia pracujúcich?
V niektorých ohľadoch fungujú odbory podobne ako skupiny bojujúce za ľudské práva. Členovia a členky sa stretávajú, aby prediskutovali problémy, ktoré pociťujú. Následne sa dohodnú na spoločnom stanovisku, ktoré budú kolektívne presadzovať. Vďaka spoločnej práci sú ich výzvy vplyvnejšie a ignorovať ich je ťažšie ako v prípade, keby sa pracujúci snažili presadiť tieto zmeny sami. Tento proces nazývame kolektívnym vyjednávaním.
Na rozdiel od iných typov aktivistickách skupín, odbory majú zvyčajne osobitné zákonné uznanie, ktoré im dáva právomoc vyjednávať právne záväzné dohody so zamestnávateľmi.
Mnohé odbory poskytujú aj služby, ako sú školenia alebo právna podpora a zastupovanie. To umožňuje ich členstvu účinnejšie presadzovať ochranu svojich práv v práci.
Čo je kolektívne vyjednávanie?
Kolektívne vyjednávanie spočíva v tom, že skupina pracujúcich vyjednáva so svojím zamestnávateľom, aby sa zasadila o lepšie mzdové podmienky, lepšie pracovné podmienky a prísnejšie dodržiavanie ľudských práv. Spoločným úsilím a kolektívnou solidaritou môžu pracujúci dosiahnuť lepšie výsledky. Spolu majú väčšiu moc, a preto môžu lepšie presadzovať svoje ľudské práva.
Ako odbory prispievajú k ochrane práva na nediskrimináciu?
Odbory sa nezaoberajú len otázkami týkajúcimi sa pracovných a mzdových podmienok, ale aj právom na nediskrimináciu vo všeobecnosti, ako aj právom na slobodu združovania a prejavu.
Odbory zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní diskriminácii na pracovisku. Môžu zastupovať pracujúcich, ktorí sú najviac ohrození porušovaním ľudských práv. Vedia im poskytnúť možnosť rokovať so zamestnávateľmi o politikách na pracovisku, a tým zabezpečiť, aby boli efektívne a inkluzívne. Prostredníctvom kolektívnych aktivít tiež zabezpečujú, aby zamestnávatelia konali v súlade so svojimi záväzkami týkajúcimi sa ich vlastných politík.
Žiaľ, diskriminácia v práci je stále bežná, najmä v prípade potláčania práva na združovanie sa v odboroch. Dôkazom toho je odevný a módny priemysel. Ten sa vo veľkej miere spolieha na nedostatočne platenú pracovnú silu. Ide zvyčajne o ženy, ktoré môžu čeliť rôznym typom diskriminácie, ktoré sa navzájom prelínajú, vrátane diskriminácie na základe rodu, rasy, náboženstva a kasty.
Aké sú príklady úspešného odborového organizovania?
Od založenia prvých odborových zväzov existuje nespočetné množstvo príkladov úspešného odborového organizovania. Patrí medzi ne zavedenie voľného víkendu a zákonov o rovnakom odmeňovaní.
Napríklad v Indii dosiahol v roku 2022 prelomové víťazstvo Odborový zväz textilného priemyslu a spoločnej práce štátu Tamilnádu (TTCU), kolektív organizovaný prevažne indickými ženami a dalitskými pracujúcimi. Zväz uzavrel dohodu s textilným výrobcom Eastman Exports o ukončení rodovo podmieneného násilia a obťažovania v továrňach. Právne záväzné dohody podpísali aj s niekoľkými nadnárodnými módnymi značkami, ktorých výrobky sa vyrábali v továrňach Eastman. Na základe nich sú tieto značky spoločne zodpovedné za presadzovanie lepších noriem a postupov na ochranu pracujúcich v továrňach pred násilím a obťažovaním.
Podobnú dohodu dosiahli odbory a organizácie na ochranu práv žien v Lesothe v roku 2019. Uzavreli záväznú dohodu s výrobcami odevov a módnymi značkami o spustení komplexného pilotného programu na prevenciu rodovo podmieneného násilia v odevných továrňach.
V Bangladéši sa odbory úspešne zasadili o prijatie Medzinárodnej dohody o bezpečnosti a ochrane zdravia v odevnom a textilnom priemysle. Táto dohoda zaviedla lepšie normy na ochranu pracujúcich pred nehodami, ako sú napríklad požiare na pracovisku. Dohodu dosiahli po ničivej katastrofe v továrni Rana Plaza v Dháke, pri ktorej zahynulo viac ako 1 100 pracujúcich v odevnom priemysle, z ktorých mnohé boli mladé ženy. Toto nešťastie, ktorému sa dalo predísť, upriamilo pozornosť na bezpečnosť na pracovisku a nedbanlivosť firiem. Vymáhateľné a právne záväzné dohody, ako je táto medzinárodná dohoda, sú pozitívnym krokom. Boj za spravodlivosť a zodpovednosť sme však ešte nevyhrali.
Ako môžu odbory využívať kolektívne vyjednávanie na presadzovanie ľudských práv pracujúcich?
Silu odborov a kolektívneho vyjednávania nemožno podceňovať. Sme silnejší, keď spolupracujeme. Keď sú ignorované individuálne sťažnosti a obavy, odbory môžu upozorniť na porušovanie ľudských práv a zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti.
Keď štáty a zamestnávatelia rešpektujú právo na združovanie sa v odboroch, umožňujú vytvárať také pracoviská, kde všetci ťažia z čestného a dôveryhodného vyjednávania medzi vedúcimi predstaviteľmi firiem a ich zamestnanectvom. Na to, aby si firmy plnili svoje povinnosti v oblasti ľudských práv, mali by pri hľadaní riešenia problémov spolupracovať s členmi a zástupkyňami odborov a správať sa k nim ako k spojencom.