TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
2. NOVEMBRA 2026
Zintenzívnené cielené útoky Ruska na energetickú a vykurovaciu infraštruktúru môžu pred príchodom zimy spôsobiť novú humanitárnu katastrofu pre civilné obyvateľstvo, varovala Amnesty International.
Počet civilných obetí počas rozsiahlej nezákonnej ruskej invázie sa v posledných mesiacoch výrazne zvýšil. Október 2026 by sa mohol zaradiť medzi obdobia s najvyšším počtom civilných obetí za posledné roky.
Skúsenosti z predchádzajúcich ruských vojenských útokov pred príchodom minulých zím poskytujú presvedčivé dôkazy o tom, že zámerné útoky na energetickú a vykurovaciu infraštruktúru, ktorých cieľom je spôsobiť utrpenie civilnému obyvateľstvu, budú mať obrovské následky.
Medzinárodný trestný súd (ICC) obvinil ruského generálporučíka Sergeja Ivanoviča Kobylaša a admirála Viktora Nikolajeviča Sokolova z vojnových zločinov v súvislosti s údajným riadením útokov na ukrajinskú elektrickú infraštruktúru.
„Ruská federácia opäť pred príchodom mrazivej zimy spúšťa rozsiahlu kampaň proti ukrajinskej energetickej a vykurovacej infraštruktúre. Útoky pritom zasahujú aj oblasti vzdialené od frontových línií,“ uviedol riaditeľ krízového programu Amnesty International Scott Edwards.
„Tieto útoky na základnú infraštruktúru vytvárajú pre civilné obyvateľstvo smrteľne nebezpečnú situáciu. Ľudia priamo znášajú ich následky. Ide o nezákonnú vojenskú kampaň s otvoreným pohŕdaním pravidlami vedenia vojny. Zjavným cieľom je vytvoriť podmienky, v ktorých ukrajinské civilné obyvateľstvo nebude môcť žiť.
Bez ohľadu na motívy, ktoré stoja za plánom Kremľa urobiť život civilného obyvateľstva neznesiteľným, ide o zločiny, ktoré nemožno tolerovať. Svetoví predstavitelia, ktorí sa usilujú ukončiť tento vojnový konflikt, musia okamžite využiť svoj vplyv na minimalizáciu škôd, ktoré spôsobí civilnému obyvateľstvu. Musia konať skôr, než s príchodom zimy vypukne ďalšia zámerne vyvolaná humanitárna katastrofa,“ zdôraznil Scott Edwards.
Dňa 26. októbra Medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre Ukrajinu informovala, že Rusko sa na Ukrajine dopustilo vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti tým, že zámerne útočilo na energetickú infraštruktúru. V dôsledku týchto útokov zostali milióny ľudí počas mrazivého počasia bez elektriny a kúrenia.
Civilné obete a rozsiahle výpadky elektriny
Amnesty International už v minulosti zdokumentovala, ako môžu rozsiahle ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru predstavovať vojnové zločiny. Organizácia opakovane upozornila na dôsledky takýchto útokov pre civilné obyvateľstvo, ktoré vystavujú ohrozeniu života a zdravia.
Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva na Ukrajine zistila, že v septembri 2026 zahynulo v dôsledku ruských útokov najmenej 328 civilistov a civilistiek a ďalších 2 105 utrpelo zranenia. V porovnaní so septembrom 2025 ide o nárast o 85 percent. Obete zaznamenali v 22 z 24 ukrajinských regiónov. Misia zároveň označila prvú polovicu októbra 2026 za jedno z najsmrteľnejších období pre civilné obyvateľstvo za posledné roky.
Podľa dostupných informácií zasiahli 13. a 14. októbra útoky viacero energetických zariadení vrátane troch hlavných elektrární v Kyjeve. Dočasne tak zostalo bez elektriny približne 600-tisíc ľudí. Ďalšie ruské útoky zo 17. októbra si podľa dostupných správ vyžiadali najmenej osem obetí na životoch a 60 zranených. Zároveň prerušili dodávky elektriny pre viac ako milión ľudí v deviatich regiónoch.
Ruské ministerstvo obrany aj prezident Vladimír Putin verejne oznámili zámer zaútočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ľudia, ktorí rozhodujú o stratégiách ruskej armády, pritom poznajú dôsledky predchádzajúcich útokov na energetickú a vykurovaciu infraštruktúru na Ukrajine. O rozsiahlom utrpení, ktoré takéto útoky spôsobili civilnému obyvateľstvu, informovali početné správy.
Počas zimy 2025/2026 uskutočnili ruské ozbrojené sily podľa monitorovania OSN najmenej 423 útokov na elektrickú infraštruktúru a 74 útokov na vykurovacie zariadenia. Tieto útoky spôsobili opakované výpadky elektriny, ktoré zasiahli milióny ľudí, a prerušili dodávky tepla pre státisíce obyvateľov v čase, keď teploty klesali pod -20 °C.
Následná strata dodávok elektriny, vody a tepla narušila aj fungovanie zdravotníctva a vzdelávania. Neúmerne tvrdo zasiahla najmä starších ľudí, osoby so zdravotným znevýhodnením, ženy a rodiny s deťmi.
Zariadenia na výrobu a distribúciu elektriny a tepla sú civilnými objektmi
Podľa medzinárodného humanitárneho práva sú zariadenia na výrobu a distribúciu elektriny a tepla civilnými objektmi, ak práve nespĺňajú prísnu definíciu vojenského cieľa. Aj v prípade, že zariadenie v určitom čase predstavuje vojenský cieľ, útočiace strany musia dodržiavať zásady rozlišovania, proporcionality a preventívnych opatrení. Zámerné cielenie útokov na civilné objekty, nerozlišujúce útoky alebo útoky, pri ktorých sa očakáva neprimeraná ujma civilnému obyvateľstvu v porovnaní s predpokladanou konkrétnou a priamou vojenskou výhodou, môžu predstavovať vojnové zločiny.
Zabezpečenie zodpovednosti za takéto zločiny si vyžaduje silné a nezávislé mechanizmy medzinárodnej spravodlivosti. A to také, ktoré dokážu vyšetrovať a stíhať zodpovedné osoby vrátane najvyšších predstaviteľov.
Administratíva USA v rovnakom čase vedie kampaň s cieľom zmariť činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC). Amnesty International vyzvala všetky dotknuté štáty, aby prijali primerané opatrenia na odpor voči týmto snahám a aktívne chránili ICC aj širší systém medzinárodnej spravodlivosti.
Na prezidenta Vladimíra Putina vydal ICC zatykač pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov. Amnesty International vyzvala všetky relevantné subjekty na jeho zatknutie a odovzdanie Medzinárodnému trestnému súdu.
Výzvy ruským orgánom
Amnesty International vyzýva ruské ozbrojené sily, aby ukončili systematické útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ruské orgány musia tiež okamžite ukončiť ďalšie porušovania medzinárodného humanitárneho práva. A to vrátane útokov na inú civilnú infraštruktúru na Ukrajine, ako sú obytné budovy, nemocnice a školy. Zároveň musí prestať útočiť na osoby, ktoré sa nezúčastňujú na bojoch.
Všetky strany konfliktu musia dodržiavať zásady rozlišovania, proporcionality a preventívnych opatrení a chrániť civilné obyvateľstvo a civilné objekty.
Štáty, ktoré podporujú mechanizmy na vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie medzinárodného práva, musia poskytnúť odborné kapacity a zdroje potrebné na účinné vyšetrenie obvinení, zabezpečenie dôkazov a identifikáciu osôb podozrivých zo spáchania zločinov vrátane veliteľov a vysokých predstaviteľov, ktorí za ne môžu niesť zodpovednosť.
Všetky štáty musia urýchlene konať v záujme ochrany fungovania Medzinárodného trestného súdu. Rovnako by mali vykonať zatykače vždy a všade, kde je to v ich možnostiach.