Vlády na celom svete maria desaťročia pokroku v oblasti rodovej rovnosti. To vedie k čoraz častejším útokom na reprodukčné práva, umlčiavaniu feministických hlasov, škrtom vo financovaní organizácií na ochranu práv žien a k ďalším zásahom.
Zabezpečiť a posilniť prístup k spravodlivosti pre všetky ženy a dievčatá je dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Táto téma bude patriť medzi hlavné body programu počas 70. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien, ktoré sa uskutoční od 9. do 19. marca.
Prinášame prehľad ôsmich území, v ktorých Amnesty International presadzuje rodovú rovnosť a spravodlivosť. Tieto víťazstvá majú rôzne podoby – od prelomových rozsudkov a legislatívnych reforiem až po ťažko vybojované uznanie, vyvodenie zodpovednosti a odpor voči nespravodlivosti. Kým sa nevzdáme, ľudstvo môže zvíťaziť – a aj zvíťazí – nad diskrimináciou, rodovo podmieneným násilím a nespravodlivosťou.
Burkina Faso
Burkina Faso patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom detských sobášov na svete. Tieto dievčatá musia často ukončiť školu a starať sa o domácnosť a manžela. Pre nízky vek, v ktorom ich vydajú, častejšie zažívajú domáce násilie a zdravotné komplikácie počas tehotenstva a pôrodu.
Po rokoch kampaní Amnesty International a partnerských organizácií krajina v roku 2025 prijala dlho očakávané reformy. Stanovila minimálny vek na uzavretie manželstva na 18 rokov pre dievčatá aj chlapcov. Zároveň zaviedla ako základnú podmienku každého manželstva súhlas. Nové ustanovenia o dedičských právach odstránili rodovú diskrimináciu žien a dievčat a predstavujú významný pokrok.
Dominikánska republika
V novembri 2025 Amnesty International zverejnila správu, ktorá odhalila zavádzajúcu argumentáciu vlády Dominikánskej republiky. Vláda ju využívala na ospravedlnenie zásahov proti ľuďom bez dokladov. Tieto opatrenia viedli k deportáciám stoviek tehotných a dojčiacich žien späť na Haiti.
Zavedenie protimigračných opatrení schválil prezident Luis Abinader. Ten podmienil prístup k nemocničnej starostlivosti predložením dokladov totožnosti, pasu s platnými vízami, pracovnej karty vystavenej migračným úradom či potvrdenia o adrese.
Amnesty International aj naďalej žiada zrušenie týchto zdravotných protokolov. Odrádzajú totiž tehotné ženy bez dokladov od vyhľadania predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti a ohrozujú ich životy. Taktiež žiada pozastaviť svojvoľné zadržiavanie a deportácie Haiťanov a Haiťaniek, najmä tehotných žien a detí.
Haiti
Počas roka 2025 Amnesty International zdokumentovala prípady násilia, ktoré gangy páchali na ženách a dievčatách v Port-au-Prince a ďalších komunitách. Správa vychádza z rozhovorov so 112 ľuďmi vrátane 51 detí. Dokumentuje zneužívanie a porušovanie práv v ôsmich obciach Západného správneho celku.
Amnesty zaznamenala verbovanie a využívanie detí gangmi, znásilnenia a ďalšie formy sexuálneho násilia páchané na ženách a dievčatách. V decembri 2024 predložila zhrnutie zistení úradu premiéra Alixa Didiera Fils-Aimého. Cieľom bolo zastaviť cykly násilia a zabezpečiť spravodlivosť pre obete a ich rodiny.
Francúzsko
Oficiálne štatistiky vo Francúzsku ukazujú, že znásilnenie, pokus o znásilnenie a/alebo sexuálne napadnutie nahlási len šesť percent preživších. Amnesty International sa pýtala, prečo najzraniteľnejší ľudia tieto trestné činy nenahlasujú. Hovorila s migrantkami, transrodovými ženami a sexuálnymi pracovníčkami o ich skúsenostiach s nahlasovaním sexuálneho násilia.
V brífingu z roku 2024 s názvom Choď domov, prejde to Amnesty International odhalila, že preživším bránia v prístupe k spravodlivosti štrukturálna diskriminácia, stigma a zlyhania inštitúcií. A to aj napriek systému, ktorý garantuje ich práva.
Výskum zdokumentoval neochotu polície registrovať oznámenia, ďalej si všímal diskriminačné zaobchádzanie, nedostatok tlmočníkov, nepostačujúce podporné služby a škodlivé rodové a rasové stereotypy.
Pre ženy bez dokladov a sexuálne pracovníčky môže nahlásenie sexuálneho násilia viesť k zadržaniu, deportácii alebo ďalšiemu zneužívaniu. To vytvára odstrašujúci efekt a odrádza preživšie od hľadania spravodlivosti.
Pásmo Gazy
V marci 2025 vyšetrovacia komisia OSN dospela k záveru, že Izrael voči Palestínčankám systematicky používa sexuálne, reprodukčné a iné formy rodovo podmieneného násilia. Uviedla tiež, že ničením zdravotníckych a reprodukčných zariadení pre ženy a blokovaním prístupu k nevyhnutnej starostlivosti štát vykonal „akty genocídy“.
V septembri 2025 komisia konštatovala, že Izrael spáchal v Pásme Gazy genocídu, a to aj ukladaním opatrení s cieľom zabrániť pôrodom.
Tieto zistenia nadviazali na správu Amnesty International z decembra 2024 s názvom „Máte tu pocit, akoby ste boli menejcenní ľudia“: Izraelom páchaná genocída Palestínčanov v Pásme Gazy. Správa dokumentovala zabíjanie, vážne fyzické a psychické utrpenie, ako aj životné podmienky nastavené tak, aby viedli k úplnému alebo čiastočnému vyhubeniu Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy – vrátane rodovo podmienených foriem bezprávia, ktoré sú dôsledkom tohto násilia.
Amnesty International spolu s obrankyňami ľudských práv a feministickými hnutiami naďalej dokumentujú porušovanie práv, presadzujú vyvodenie zodpovednosti a mobilizujú podporu pre palestínske ženy a dievčatá.
Latinská Amerika
V roku 2025 vydal Výbor OSN pre ľudské práva historické rozhodnutie. Konštatoval, že Ekvádor a Nikaragua porušili ľudské práva troch dievčat. Dievčatá boli znásilnené, následne im odmietli vykonať interrupciu a prinútili ich tak k materstvu. V tom istom roku vydal ďalšie rozhodnutie týkajúce sa Guatemaly.
Výbor dospel k záveru, že dievčatá zažili situácie, ktoré sa rovnajú mučeniu. Po prvýkrát uznal, že nútené materstvo prerušuje a marí osobné, vzdelávacie a profesijné ciele dievčat a vážne obmedzuje ich právo na dôstojný život.
Výbor vyzval štáty, aby zmenili legislatívu a zabezpečili prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii, najmä v prípadoch sexuálneho násilia alebo ohrozenia života či zdravia. Zároveň žiada odškodnenie pre preživšie, aby si mohli znovu vybudovať život. Prípady sú súčasťou kampane Dievčatá, nie matky (Girls, Not Mothers), ktorej zakladajúcim a aktívnym členom je Amnesty International.
Malawi
V roku 2025 Najvyšší súd Malawi rozhodol, že odopretie prístupu k bezpečnej interrupcii pre 14-ročnú preživšiu znásilnenia porušilo jej práva podľa zákona o rodovej rovnosti. Súd priznal odškodnenie a potvrdil, že prístup k bezpečnej interrupcii je nevyhnutný na ochranu života, zdravia a dôstojnosti žien a dievčat.
Rozsudok vytvoril dôležitý precedens v krajine, kde interrupcie zostávajú vo veľkej miere kriminalizované. Výnimku predstavuje len situácia, keď zákrok zachraňuje život tehotnej osoby. Tento prísny zákon z koloniálnej éry necháva mnohé dospievajúce dievčatá a preživšie sexuálneho násilia bez bezpečných možností.
Nepál
Napriek zákonom, ktoré ju zakazujú, zostáva v Nepále kastová diskriminácia súčasťou každodenného života. Podnecuje násilie a predsudky voči miliónom Dalitov a Dalitiek a členstvu menšinových komunít. Zároveň im odopiera spravodlivosť, pretože polícia menej ochotne a menej účinne vyšetruje trestné činy proti menšinám.
Prelom nastal v roku 2023, keď Okresný súd v Západnom Rukume uznal 26 osôb za vinných z vraždy a kastovej diskriminácie pri zabití Nabaraja BK a piatich ďalších mužov. Dav ich v roku 2020 ubil na smrť po obvineniach, že Nabaraj mal vzťah s dievčaťom z dominantnej kasty.
Spolu s dalitskými rodinami a aktivistami Amnesty International naďalej vyzýva nepálsku vládu, aby prijala účinné opatrenia na ochranu dalitských komunít.
