Pojmy „sex“, „sexy“ alebo „sexualita“ sa stali bežnou súčasťou nášho slovníka – objavujú sa v médiách, reklame, o internete a sociálnych sieťach nehovoriac. Zároveň, sexuálne obťažovanie a násilie sú až príliš bežnou súčasťou našich životov. (Podľa dostupných údajov žije v EÚ niekoľko miliónov ľudí, ktorí zažili znásilnenie alebo inú formu sexuálneho násilia. Prevažnú väčšinu z nich tvoria ženy a dievčatá.)
Aj napriek vyššie uvedenému je sexuálna výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho zdravia a správania stále tabuizované a niektorými (politickými a ideovými) kruhmi priam démonizované.
Mnohé výskumy, teória aj odborníčky a odborníci s praktickou skúsenosťou sa zhodujú v tom, že sexuálna výchova a vzdelávanie mládeže majú priaznivý vplyv – vedú k zodpovednejšiemu sexuálnemu správaniu a sú účinné v prevencii neželaných tehotenstiev aj sexuálneho obťažovania a násilia. Sexuálna výchova v školách ale dodnes nie je na Slovensku štandardom a úlohu štátu tu suplujú neziskové a súkromné organizácie, ktoré sa snažia v rámci svojich obmedzených kapacít začať veci meniť a šíriť osvetu. Bez systémovej zmeny je to však sizyfovskou úlohou.
Čo vlastne zahŕňa vzťahová a sexuálna výchova a prečo je dôležitá pre deti a mládež, ako aj ich rodičov a pedagógov a pedagogičky? Prečo sa bojíme sexuálnej výchovy na školách, a ako sa tohto strachu v našej spoločnosti zbaviť? Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede so Zuzanou Bendíkovou (výkonnou riaditeľkou Spoločnosti pre plánované rodičovstvo) a Radkou Mikšíkvo štvrtok 25. marca 2021. Prepis rozhovoru si môžete prečítať so súhlasom diskutujúcich.
V rámci série diskusií Hovorme o súhlase sme sa už rozprávali na rôzne témy, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia a jeho prevencie. Prišiel čas, aby sme sa venovali asi tej najvýraznejšej téme v rámci prevencie násilia a obťažovania, a tou je vzdelávanie. Preto by som dnes veľmi rada privítala dve vzácne hostky – Radku Mikšík a Zuzanu Bendíkovú. Obidve pracujú na projektoch Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, robia rôzne workshopy na školách, aj pre učiteľov a učiteľky, a mnoho iného.
Aj keď v dnešnej spoločnosti pracujeme na sociálnych sieťach s pojmami sex a sexualita, pojem sexuálna výchova sa stále zdá byť ohromným strašiakom našej spoločnosti. Nehovoriac o školách a učiteľstve. Mladí ľudia, ale aj rodičia, pedagógovia či pedagogičky si predstavujú pod týmto pojmom rôzne veci, a nie úplne vždy tie správne. Čo vlastne sexuálna výchova zahŕňa?
Radka: Sexuálna výchova je v podstate sociálna náuka, ktorá zahŕňa témy sexuality a venuje sa interakciám, vzťahom a emóciám. Zámerne hovorím o sexualite, nie iba o sexe. Informácie, ktoré sú podávané či už žiakom, žiačkam alebo učiteľkám a učiteľom, musia byť objektívne a nestranné. Zároveň sa na sexuálnej výchove budujú tzv. mäkké zručnosti, ktoré sú veľmi dôležité pre vzťahy a interakcie. Tiež tam patrí budovanie postojov a hodnôt.
Zuzana: Je to taktiež prevencia a náuka o zdraví. Učí nás, ako viesť zdravý vzťah k sebe: ako môžem pristupovať k sebe aj k rozhodnutiam, ktoré vo vzťahoch robím. Aj v tom sexuálnom živote. Je to aj o telesnej integrite. O tom, že vieme, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči a vieme to komunikovať a riešiť, ak niekto náhodou prekračuje hranice. Je tam teda prevencia násilia a obťažovania.
Radka: Sexuálna, respektíve vzťahová a sexuálna výchova má niekoľko hlavných pilierov. Jedným z najhlavnejších pilierov je veková adekvátnosť. To znamená, že sa pozeráme na to, čo dieťa v ktorom veku naozaj potrebuje. Či je to pre neho relevantné a dokáže to vôbec obsiahnuť. Darmo by sme rozprávali 4-ročnému alebo 5-ročnému dieťaťu o reprodukčných právach. Vtedy sa rozprávame s týmito deťmi napríklad o koncepte súkromia. Napríklad, že rešpektujem, keď rodič na toalete má zavreté dvere. Je to tak v pohode a má to tak byť. Čiže je tam veková adekvátnosť.
Jedným z najhlavnejších pilierov sexuálnej výchovy je veková adekvátnosť. To znamená, že sa pozeráme na to, čo dieťa v ktorom veku naozaj potrebuje. Či je to pre neho relevantné a dokáže to vôbec obsiahnuť.
Radka Mikšík
Zároveň je veľmi dôležitá objektívnosť a nestrannosť. To znamená, že predsudky lektora a lektorky tam nemajú čo hľadať. Musia to byť objektívne fakty, podané zrozumiteľným jazykom. Lektor alebo lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy musia byť ľudia, ktorí sa orientujú v problematike a zároveň sú vysporiadaní so svojimi predsudkami aj hodnotami.
Zuzana: Tak ako tá vzťahová a sexuálna výchova učí nejaké kompetencie, postoje, zručnosti žiakov a mládež, tak rovnaké kompetencie, zručnosti a postoje musí mať ten človek, ktorý sa do tej triedy postaví a začne s nimi túto tému riešiť. Nefunguje to tak, že ak som schopná rozprávať sa so svojimi kamarátmi o sexe a intímnych vzťahoch, tak automaticky môžem ísť do škôl a rozoberať túto tému s mládežou. Tí ľudia sa musia dostať do postoja pedagóga a dospelej osoby, ktorá má vedomosti o psychosexuálnom vývine. Tiež dokáže facilitovať workshop a pracovať so skupinou tak, aby sa tam všetci účastníci a všetky účastníčky cítili bezpečne, keďže je to brutálne súkromná a intímna téma.
Ďakujem. Veľmi dobre ste to zhrnuli. Vymenovali ste niekoľko faktorov, prečo je vlastne sexuálna výchova taká dôležitá. Z čoho teda vyplýva ten strach a tá nevôľa sexuálnu výchovu do škôl a do akýchkoľvek kruhov mladých ľudí zaviesť? Predovšetkým zo strany ich pedagógov a pedagogičiek alebo aj rodičov. V čom to tkvie, keď vieme, že sexuálna výchova dokáže hrať obrovskú rolu v prevencii sexuálneho násilia a rôznych problémov vrátane neželaného tehotenstva a tak ďalej? Prečo s tým tak strašne bojujeme?
Radka: V našej spoločnosti máme veľmi hlboko zakorenené rodové stereotypy a mýty. Mýty spojené so vzťahovou a sexuálnom výchovou, mýty spojené so sexualitou. V spoločenskom ponímaní obmedzujeme sexualitu iba na sex. To je ale omnoho širší pojem, ktorý zahŕňa množstvo zručností. Zároveň tu máme stigmatizáciu týchto tém, bavíme sa o nich ako o tabu. A potom tu máme politickú nevôľu.
Zuzana: Nielen nevôľu, ale aj vážne zneužívanie rôznych tém sexuálnej výchovy alebo sexuality na získavanie politických bodov. V niektorých momentoch to je naozaj nevhodné. My sme si to zhrnuli, že existujú len také dva scenáre. Buď tu máme otvorený príbeh celej sexuality, alebo máme taký naratív, že nehovorme o tom, je to proste tabuizovaná téma, je to nebezpečné, bude to viesť mládež k hocijakým ďalším témam.
Akoby sme nemali vôbec priestor na to, aby tá sexuálna výchova bola systematicky zavádzaná a vybalansovaná. Potom tu budeme mať len tieto dva extrémy. To, čo sa deje v spoločnosti, tie deti nasávajú a robia. Je to vidno na tých workshopoch. Oni len reprodukujú všetko, čo počujú vonku.
Máte predstavu, ako by sa to možno dalo otočiť v praxi? Máte asi skúsenosť s pedagógmi, pedagogičkami, prípadne s rodičmi. Akým spôsobom sa to dá otočiť, aby pochopili ten význam a otvorili sa tomu, že je to dôležité robiť?
Radka: Vzdelávaním. Je to univerzálna odpoveď a nehovorím teraz len o vzdelávaní na základných, materských, stredných aj vysokých školách, ale o otvorenom dialógu s verejnosťou, ktorý sa objektívne venuje tým témam. Musí to byť dialóg, ktorý prináša fakty a aj pozitíva vzťahovej a sexuálnej výchovy. Bohužiaľ, omnoho viac počujeme tie mýty a hoaxy, ktoré spôsobujú, že naša spoločnosť je proti tomu. My potrebujeme hlasnejšie počuť tie pozitíva. A tých je strašne veľa. Existujú rôzne výskumy z rôznych krajín a tie potvrdzujú, že tie mýty sú naozaj mýtmi a nie sú absolútne založené na realite.
Zmena v postoji k sexuálnej výchove sa dá dosiahnuť len vzdelávaním. Je to univerzálna odpoveď, ale nehovorím teraz len o vzdelávaní na základných, materských, stredných aj vysokých školách, ale o otvorenom dialógu s verejnosťou. Musí to byť dialóg, ktorý prináša fakty a aj pozitíva vzťahovej a sexuálnej výchovy. Bohužiaľ, omnoho viac počujeme tie mýty a hoaxy, ktoré spôsobujú, že naša spoločnosť je proti tomu. My potrebujeme hlasnejšie počuť tie pozitíva. A tých je strašne veľa. Existujú rôzne výskumy z rôznych krajín a tie potvrdzujú, že tie mýty sú naozaj mýtmi a nie sú absolútne založené na realite.
Radka Mikšík
Zuzana: A že vlastne vychádzajú zo strachu.
Takže musíme viac vzdelávať.
Radka: Áno.
Skúsme sa na to pozrieť z obsahovej stránky. Čomu sa na tých workshopoch venujete? Možnože to vlastne nie je žiadny strašiak.
Zuzana: Najaktuálnejšia téma je momentálne prevencia kybernásilia, kyberšikany vrátane sexualizovaného kybernásilia a kyberšikany. Tiež rozoberáme stereotypy. Respektíve, čo sa očakáva od chlapcov a od dievčat na internete, že akí by mali byť. Aké dostávajú nálepky, akým čelia predsudkom. Na základe toho vieme, ako ďalej rozvíjať tú debatu. Aby sme pochopili, že ak sa niečo človeku stane, tak sa potom nejak cíti, a ako to ovplyvní reálny život, respektíve aké komentáre a správy potom píšeme.
Učia sa tam aj základné právne rámce, že čo platí. O tom mládež možno nemá až také povedomie. Taký príklad je prevencia kybernásilia. Keď sa bavíme o vzťahoch, tak sa bavíme o hodnotách vo vzťahoch, potom o príkladných situáciách, kde sa učia žiaci komunikovať asertívne, vedieť povedať, aké sú ich očakávania. Potom si vedia sami individuálne zreflektovať, kedy a čo chcem, aby sa v mojom intímnom partnerskom vzťahu stalo. Tiež sa bavíme o základných témach sexuálnej výchovy, teda poznanie vlastného tela a poznanie anatómie a fyziológie.
Máme vzorové situácie, ktoré majú šancu žiaci a žiačky zanalyzovať, či tam nastalo násilie. Ak áno, tak aké, aká činnosť reprezentuje to násilie alebo to obťažovanie a čo by mali v tej situácii robiť. Ako hľadať pomoc, ako môžeme pomôcť kamarátovi, kamarátke. Tiež je to o tom, aby dokázali rozpoznať rozdiel medzi názorom a násilím. Čo už je cez čiaru a čo je ešte v pohode. Ako reagovať na to, keď na nich či na ne niekto útočí online alebo sa snaží ich obťažovať alebo ďalej posielať ich fotky, a tak ďalej…
Radka: Workshopy sú vždy koncipované tak, aby zahŕňali aj informácie, aj budovanie zručností a postojov. Nie je to klasická frontálna prednáška spred tabule, ide o interaktívne workshopy, ktoré majú určitú štruktúru. Vždy napríklad obsahujú skupinové pravidlá, ktoré platia počas celého workshopu pre mládež, učiteľky, učiteľov. Platia aj pre mňa ako lektorku. Je to bezpečný priestor. Účastníčky a účastníci tiež môžu priniesť vlastné pravidlá, o ktorých sa rozprávame.
Zuzana: Tie aktivity sú postavené na nejakej konkrétnej situácií, ktorá sa deje. Žiaci a žiačky to reflektujú a tam sa ukazuje tá rôznorodosť postojov. Veľa mládeže žije len vo svojej hlave a myslí si, že toto je správne videnie sveta. Nevidia tú rôznorodosť a to, že vlastne v triede môže byť veľa názorov a odlišných postojov. Je veľmi dôležité, aby si to zažili a videli, že je to v pohode a nemusíme bojovať.
My sme sa o tom trošku bavili, Zuzi, v diskusii na festivale ArtWife. Veľmi často nepochádza zdroj informácií, ktoré má mládež k dispozícii, zo štátnych zdrojov, ale odinakiaľ. V lepšom prípade ich nachádzajú na edukovaných profiloch na sociálnych sieťach, v horšom prípade na nie úplne kvalitných webových stránkach. Kde môžu mladí ľudia, pokiaľ sa teda nechcú alebo nemôžu baviť s rodičmi, prípadne v škole, nájsť informácie? Sú nejakí ľudia, ktorí robia poradne v tejto téme? Robíte ich možno vy?
Zuzana: Existujú psychologické linky pre deti. IPčko, Detská linka dôvery a tak ďalej… Ak sú v nejakej krízovej situácii, tak by som sa určite obrátila na tieto linky. My sme v takej fáze, že budeme mať hotový web a tam nám môžu ľudia napísať e-mail. My im možno poradíme, respektíve sa môžu obrátiť na náš instagramový profil. Toto je niečo, čo podľa mňa tá mládež nevie veľmi ovplyvniť – že aké informácie k nim prídu. Ak si pozriete nejaký seriál na stránkach, ktoré majú nelegálny obsah, tak už tam vyskakujú pornografické reklamy. To je niečo, čo oni nečakajú. A je veľké percento detí, ktoré sa takto náhodou dostane k sexualizovanému obsahu. A to už nejak formuje to, čo si myslia, že je normálne.
Radka: Chcem spomenúť Zuzanin druhý profil, ktorý spustila ešte dávno predtým, ako sme začali riešiť Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Zuzana sa týmto témam venuje veľmi zrozumiteľným jazykom na svojej stránke Prirodzenô. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo spolupracuje aj so stránkou Prirodzené web – tam sú tiež zrozumiteľné a jasné informácie, ktoré prešli odborným dohľadom našich členov a členiek. Máme na to odborníkov a odborníčky.
Ak majú deti záujem, v nejakej žiackej školskej rade, parlamente a podobne, a chceli by niečo takéto priniesť, tak sa to dá. Vedia prísť aj za odbornými zamestnancami a zamestnankyňami. To sú väčšinou sociálni pedagógovia, pedagogičky, školskí psychológovia, psychologičky a podobne. Títo ľudia väčšinou plnia – nie je to pravidlo, ale zvyknú plniť – aj úlohu koordinátorov a koordinátoriek výchovy k manželstvu a rodičovstvu, čo je na školách bežné. A títo ľudia by mali zastrešovať preventívne programy na školách aj z tejto oblasti. Keď to deti napríklad navrhnú tejto osobe, tak táto osoba to môže potom priniesť do školy.
Ďakujem. Prečo vlastne sexuálna výchova ešte nie je súčasť vyučovania na školách a súčasťou osnov na Slovensku? A kto by to vlastne vyučoval?
Zuzana: Momentálne máme taký prierezový predmet, ktorý sa volá Výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorý by mal mať na starosti na škole jeden pedagóg alebo pedagogička. Takzvaný koordinátor výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Oni by mali dohliadať na to, že sa jednotlivé témy tohto predmetu napĺňajú aj v rámci iných predmetov. Takže buď na biológii, etike, či náuke o spoločnosti. Ale v praxi je to tak, že papier znesie veľa.
Radka: Ten dôvod, prečo ju stále nemáme, sme spomenuli, keď sme hovorili o stereotypoch a o tej politickej nevôli. Na to, aby to mohlo byť v osnovách veľmi explicitne aj s nejakými plánmi a podobne, to musí mať nejakú legislatívnu oporu.
Zuzana: Historicky mal tento predmet veľmi silnú antikampaň a nevôľu. Podľa mňa je veľmi ťažké to presadiť na politickej úrovni.
Ako dlho môžu odborníci a odborníčky, organizácie ako je Spoločnosť pre plánované rodičovstvo suplovať túto úlohu? Asi nie je úplne reálne, aby Spoločnosť pre plánované rodičovstvo na Slovensku bola dosť veľká na to, aby mohla zastrešovať sexuálnu výchovu napríklad na všetkých stredných školách. Bude musieť prísť tá zmena zvonku?
Zuzana: Zmena musí prísť na viacerých úrovniach. My môžeme fungovať dopytovo – nejaká škola nás osloví, že chcú workshop, a my ho spravíme. Bolo by však fajn, ak by paralelne na vysokých školách existoval (nielen voliteľný) predmet vzťahová a sexuálna výchova, aby sa tomu nejakí budúci učitelia a učiteľky aj reálne venovali. Mohlo by sa to vytvoriť pod sieťou odborných tímov na škole. Bolo by potrebné nájsť tomu nejakú systematickú pozíciu vo vzdelávacom systéme. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo je tu a má ochotu poskytnúť pri tomto procese pomocnú ruku, len ide o to, že najprv musí prísť ten dopyt, že poďte s nami spolupracovať.
Zmena musí prísť na viacerých úrovniach. My môžme fungovať dopytovo – nejaká škola nás osloví, že chcú workshop, a my ho spravíme. Bolo by však fajn, ak by paralelne na vysokých školách existoval (nielen voliteľný) predmet vzťahová a sexuálna výchova, aby sa tomu nejakí budúci učitelia a učiteľky aj reálne venovali. Mohlo by sa to vytvoriť pod sieťou odborných tímov na škole. Bolo by potrebné nájsť tomu nejakú systematickú pozíciu vo vzdelávacom systéme. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo je tu a má ochotu poskytnúť pri tomto procese pomocnú ruku, len ide o to, že najprv musí prísť ten dopyt, že poďte s nami spolupracovať.
Zuzana Bendíková
Máme otázku od diváka. „Prečo tomu hovoríte sexuálna výchova, a nie napríklad výchova k medziľudským vzťahom? Potom by možno proti tomu konzervatívci až toľko nebrojili.“ Skúste vysvetliť ten rozdiel.
Zuzana: My to voláme vzťahová a sexuálna výchova. Je to aj o vzťahoch, je to aj o zručnostiach, o emóciách, o schopnosti komunikovať. Je to hlavne aj o zdraví a o tom, že potrebujeme vedieť, čo sa deje v našom tele, čo kde je, čo ako funguje. Potrebujeme vedieť spraviť rozhodnutia o tom, ako bude môj intímny život alebo náš partnerský život ďalej nasledovať. Tam je zahrnutá sexualita a je to nevyhnutné. Chápem, že slovo sexuálna výchova je strašiakom, ale my sme sexuálne bytosti. Potrebujeme to akceptovať.
Radka: Súvisí to aj s tým, že sa zamieňa pojem sexualita a pojem sex. To sú dve rozdielne veci. Akonáhle sa naučíme vidieť, čo je za názvom a čo sa naučíme tým vzdelávaním, tak pretneme ten kruh, v ktorom sa veľa rokov točíme, a začneme sa venovať obsahu. To by bolo naozaj super. Vzťahová a sexuálna výchova je pre všetkých ľudí, pre všetky deti. Bez ohľadu na to či sú z konzervatívnych rodín, či z liberálnych rodín. Je to o tom, že tie deti, mládež, dospelí ľudia majú dostatok informácií na to, aby robili zodpovedné a informované rozhodnutia. Bez ohľadu na to, aký máme pohľad na život či vierovyznanie.
Zuzana: Každé dieťa má právo na informácie. A je jedno, z akej rodiny pochádza alebo aké majú hodnoty. Samozrejme, že to je dôležité pre jeho život, ale to sa nevylučuje s tým, aby dostalo nejaké faktické a vedecky podložené informácie. A nejaké zručnosti, ako komunikovať a ako si to nastaviť podľa svojich predstáv a podľa svojich hodnôt.
Keď sa hovorí o sexuálnom násilí, alebo teda o násilí všeobecne, obťažovaní alebo znásilnení, veľa sa hovorí o tom, ako vzdelávať ľudí, ktorí to násilie zažívajú, ako sa môžu brániť. Veľmi málo počujeme o tom, ako tomu predchádzať. Nech ľudia v prvom rade nepáchajú sexuálne násilie. Aj toto je možno ten konflikt. Veľakrát sa možno stane, že ľudia, ktorí nemajú to vzťahové vzdelanie, si možno nie sú vedomí toho, že páchajú sexuálne násilie. Dokázalo by podľa vás pomôcť, ak by sme sa viac sústredili na komunikáciu toho, že to nie je len o nastavení vlastných limitov, ale potrebujeme rozumieť, že aj iní ľudia majú limity a ako ich rešpektovať?
Zuzana: Ako som hovorila na príklade prevencie kybernásilia alebo prevencie násilia, keď robíme o tom workshopy, tak tým deťom ponúkame príklady príbehov, ktoré sa stávajú, ale nevedia, že nie sú v poriadku. Oni potrebujú mať k dispozícii konkrétny príklad, s ktorým sa vedia stotožniť, pretože to vidia vo svojom okolí. Keď to nevidia vo svojom okolí, určite o tom už niekde počuli. Potrebujú zistiť, kde sú tie hranice.
Ako si povedala, nie je to len o tom, kde sú moje hranice, ale aj vedieť, že toto už nie je správne a že to je už násilie. Keď sa bavíme o prevencii násilia, tak napríklad v pubertálnom veku si deti začínajú budovať identitu. Vtedy najviac skúšajú hranice a vtedy to veľa dospelákov nezvláda. Je to úplne legitímne, lebo je to podľa mňa veľmi náročné obdobie v živote. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. Presne toto je to kľúčové obdobie, keď oni tie hranice testujú a vtedy treba tie hranice aj nastavovať.
Treba aj akceptovať, že oni tie hranice testujú. Sú stále deti vo vývine. Nie sú ešte dospelí ľudia, ktorí by mali dokázať vyhodnotiť dôsledky svojich činov. Toto je niečo, čo tí ľudia na školách, odborné tímy či pedagógovia potrebujú počuť. Veľa dospelákov nevie, čo s tým má robiť. Potrebujú mať ten súbor nástrojov. Po prvé, že vedia vyhodnotiť, že to dieťa buď len testuje hranice alebo ich už prekročilo a potom potrebujú vedieť ako majú na to reagovať. Aby sa to nepresunulo do ubližovania, aby to dieťa pochopilo, že toto nebolo okej a vedieť to zreflektovať. Vedieť si uvedomiť, že to bolo chyba.
V tomto potrebujú tí pedagógovia a pedagogičky veľkú pomoc. Existuje aj holandská Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Oni vyvinuli takzvaný vlajkový systém, kde si viete pozrieť celý vývin človeka a aké správanie je v akom veku adekvátne. A cez ten vlajkový systém sa tí pedagógovia učia posúdiť správanie žiakov a žiačok a vedieť naň reagovať a akceptovať, keď je to v pohode v tom danom veku. Vedia s tým systematicky pracovať v školách.
Ale nie je toho, kto by tento systém implementoval.
Radka: Jasné, že my učíme deti a mládež, akým spôsobom riešiť tie situácie, ale prvoradý záujem vzťahovej a sexuálnej výchovy je v tom, aby k tým negatívnym situáciám vôbec nedochádzalo. Dôraz a záujem je na prevencii.
Myslím, že to bolo výborné zodpovedané. Odporúčam sledovať profily Prirodzene, Prirodzenô aj planovanerodicovstvo, ktoré hovoria rôznymi spôsobmi a formami o témach fyziologického vývinu… A opäť máme divácku otázku. Jeden divák sa pýta, aké sú stereotypy, ktoré ste menovali, že vedú k problematizácii sexuálnej výchovy.
Radka: Pár mesiacov dozadu som publikovala v storkách na profile planovanerodicovstvo, aké sú najčastejšie mýty a stereotypy, ktoré majú ľudia spojené so sexuálnou výchovou. Je tam toho viac než dosť a na všetko som sa teda aj pokúsila odpovedať. Jeden z najobľúbenejších stereotypov vo vzťahovej a sexuálnej výchove je, že sexuálna výchova vedie mladých ľudí k tomu, aby začali skoro so sexuálnym životom.
To je absolútny nezmysel. Vzťahová a sexuálna výchova učí presný opak, a to je, že aby mladí ľudia čakali dovtedy, kým nie sú len fyzicky, ale aj mentálne pripravení. To čakanie je individuálne pre každého. Robili sa štúdie rôznych programov vzťahovej, sexuálnej výchovy po svete a v žiadnom programe nebolo dokázané, že by deti a mládež viedli k skorému sexuálnemu životu. To je hlúposť. Ak máte záujem o preštudovanie si ďalších stereotypov, tak odporúčam tie storky. Tam sme sa ich pokúšali aj vyvrátiť. Je ich tam celkom dosť.
Super, ďakujem pekne. Zuzi, aký je tvoj obľúbený stereotyp?
Zuzana: Môj obľúbený stereotyp je, že sexuálna výchova učí ľudí, ako mať dobrý sex. Je to hlavne o všetkom, čo sa deje okolo toho. Poznanie svojho tela. Je neadekvátne rozoberať s deťmi hocijaký pohlavný styk. Tiež je to nelegálne, keď tie deti nemajú minimálne 15 rokov. Je to o všetkom okolo toho a k tejto téme sa nedostávame.
Ja teda rozhodne odporúčam tie storky. Veľmi dobre túto tému spracúvajú, takže ktokoľvek má záujem sa viac vzdelať v tejto téme, je to výborný zdroj. Chcem sa ešte spýtať na nejakú literatúru ohľadom tejto témy. Všeobecne nejaké čítanie k tomu, či už nejaké výskumné správy, alebo aj iná literatúra, ktorú by ste mohli odporučiť.
Zuzana: Na našej stránke nájdete náš e-mail a mala by tam byť aj naša metodika, ktorá bola vydaná v roku 2007. Tam sú základné informácie o tom, aké sú témy sexuálnej výchovy a čo všetko by sa malo v tých témach preberať. Ak viete po anglicky, tak sa vám oveľa viac rozširujú obzory. Tam by som odporučila aj profil Angličanky Hannah Witton… Napísala krásnu knižku a venuje sa sexuálnej pedagogike. Veľmi krásne a jednoducho to píše. Keď chcete niečo odbornejšie, tak sú k dispozícii História sexuality alebo UNESCO International Technical Guidance on Sexuality Education o tom, ako by mala vyzerať sexuálna výchova. Komplexná sexuálna výchova.
Potom by som ešte odporučila sprievodcu, ako by mal vyzerať sexuálny pedagóg alebo pedagogička. Ak sa chcete naučiť viac o ženskej sexualite, tak iste Come As You Are od Emily Nagoski, Bez hanby o ohanbí alebo Rešpekt. O penise je tiež dobrá knižka.
Radka: Knižku Bez súhlasu si určite pozrite. Zuzana tam má text. Sú tam veľmi kvalitné texty slovenských autoriek. Práve Zuzanina časť sa venuje vzťahovej a sexuálnej výchove. Príručky UNESCO sú dostupné online, takže kľudne aj na stiahnutie. A sú fakt super.
Zuzana: A ešte by som odporučila vydavateľstvo Paseka, tam majú veľmi dobré komiksové knihy k tejto téme.
Radka: Aj k histórii sexuality myslím.
Ďakujem pekne. Keď už zdieľame rôzne zdroje, máte možno nejaké obľúbené instagramové alebo facebookové profily pre mladých ľudí, ktorí majú záujem o túto tému a chcú sa vzdelávať alebo získavať takéto informácie hravou alebo online formou? Koho odporúčate sledovať či už na Slovensku alebo v zahraničí? Okrem zmieňovaných troch výborných profilov.
Zuzana: Existujú výskumné inštitúcie, ktoré sa venujú vzťahom. Napríklad Kinsey Institute of Sexuality. To je jeden zakladajúci inštitút, ktorý robí už dlhoročnú prácu so sexualitou. Potom Gottman Institute, oni robia výskumy na to, ako mať dlhotrvajúce a dobré vzťahy. Moja obľúbená psychoterapeutka je Esther Perel a ona sa venuje aj vzťahom, aj sexualite, aj rôznorodosti, aj nevere a túžbe a rôznym takýmto témam. Ja vám ešte napríklad veľmi odporúčam menštruačné aplikácie a ich profily. Ja mám Clue, to je berlínska firma a oni sú super. Oni majú aj podcast. Je to veľmi jednoduchý a skvelý nástroj, ako poznať svoje telo, ako vedieť s ním pracovať a prichystať sa na rôzne fázy cyklu.
Radka: Keď odporúčame menštruačné aplikácie, tak niektoré majú aj funkciu, že vás to informuje o tom, čo sa práve deje vo vašom tele. Je tam aj platená verzia, ale aj v neplatenej verzii sú super možnosti. K tým profilom doplním School sex. Majú instagram school_sexed. Tiež Poliaci majú profil na Instagrame, ktorý sa volá Sexedpl. Veľmi odporúčam. A, samozrejme, tiež náš hlavný partner Konsent. Oni robia skvelý obsah, ktorý je zrozumiteľný snáď pre všetkých.
Na Slovensku odporúčam sledovať Mesačnicu a Simonu Mačorovú. Obe sú zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Mesačnica sa venuje menštruačnému cyklu, Simona je partnerská a sex koučka. Sú to informácie hlavne pre dospelých, ale sú veľmi kvalitné.
To je výborné. Odporúčania a kvalitný obsah sú vždy veľmi dôležitá vec. Ja si dovolím ešte vsuvku o Konsent.cz s Johanou Nejedlovou, ktorá je jeho riaditeľkou. Mali sme s ňou podobný rozhovor pred pár dňami aj s mojou kolegyňou Alexandrou. Nájdete ho na našom instagrame. Tiež tam zodpovedá základné otázky a mýty o tom, ako sexuálne násilie funguje, prečo sa deje a ako mu predchádzať. Jednoznačne je Konsent výborný na túto tému.
Keďže sexuálna výchova v takom znení, ako by mala byť, tak skoro nebude, čo môžu či už starší súrodenci, rodičia či učitelia urobiť, aby pomohli mladým ľuďom viac sa vzdelať v tejto téme? Otvárať dvere k vedomostiam, ktoré im vedia pomôcť do budúcna.
Radka: Podľa mňa je super začať s úplne bazálnym otvoreným prístupom. Je super, že sa to dieťa zaujíma o tú tému, pristupovať k tomu otvorene. Nestigmatizovať to, ale otvárať dvere. Potom to závisí od pozície človeka. Ak je to pedagóg, pedagogička alebo rodičia, tak sa môžu informovať práve o nejakých dostupných workshopoch. Rodičia môžu požiadať školu, aby sa tomu venovala. Ak je to starší súrodenec alebo teda rodičia alebo kamaráti, kamarátky, tak môžu sledovať tie sociálne siete, ktoré sme odporučili. Už bola spomenutá knižka Rešpekt, alebo komiksy [z Paseky] sú napríklad celkom super, prípadne videá od Amaze, ale tam je potrebná znalosť angličtiny. My tiež niečo pripravujeme, ale nechcem predbiehať.
Zuzana: Vo vzťahovej a sexuálnej výchove je základom reflexia. Ponúknuť priestor na reflexiu a na to, že sa na chvíľu zastavím a s tým človekom sa porozprávam. Či to naozaj chce, či sa cíti komfortne v tej situácii alebo s niečím, čo vidí ten dospelý alebo rodič, že to dieťa prežíva. Už len si to aktívne vypočuť a pomôcť to zreflektovať tomu dieťaťu je niekedy dostatočné. Väčšinou tie deti vedia čo chcú, len to nevedia pomenovať. Oni potrebujú len pomoc to nejak sformulovať.
V tomto rodičia hrajú veľmi kľúčovú rolu. Oni majú to dieťa najradšej na celom svete, chcú mu dobre, tak prečo si ho nevypočuť, že čo vlastne chce? Aj zo svojich skúseností, zo svojich vzťahov im môžu potom poradiť. Možno sa im niečo podobné stalo. Toto nielen utužuje vzťahy, ale pre to dieťa je ten rodič najjednoduchšia osoba na stotožnenie sa. Ak vedia takýto priestor vytvoriť, tak je to úplne ideálne.
Radka: Veľmi to buduje dôveru a to dieťa potom vie, že môže prísť za tým rodičom nielen, keď potrebuje poradiť, ale aj keď chce niečo zdieľať, čo sa mu v živote deje. Aj keď má nejaký problém. Tak vie, za kým má ísť, nemusí sa báť, vie, že tu nájde pomoc. To je veľmi dôležité.
Zuzana: Tá prvotná reakcia rodiča by mala byť otvorená, aby to dieťa vedelo, že ho nesúdi. Či už keď chce chodiť von alebo na diskotéky. Ak bude tá reakcia rodiča, že čo to vymýšľa alebo že na to si príliš mladá, tak samozrejme, že to dieťa sa zľakne, keď takto bude rodič reagovať. Bude si myslieť, že mu ten rodič nedôveruje, tak sa mu nebude zdôverovať a bude vymýšľať cesty, ako si urobiť aj tak po svojom. To už je zlá cesta, ktorou nechceme ísť. Keby ten rodič zisťoval, prečo to tak veľmi chce, či je tam niekto, koho by jeho dieťa chcelo stretnúť, tak môžu dôjsť k záveru, že vlastne chápu jeden druhého a stále si dôverujú. Nevyústilo by to do nejakého záveru, že „ty si v puberte“ a „ty si rodič, čo mi nič nedovolí“. To je len príklad.
Dospeli sme teda k tomu, že najlepšou prevenciou negatívnych skúseností v akomkoľvek sexuálnom živote alebo vzťahu je rozprávať sa o problémoch.
Zuzana: Komunikácia je základ.
Radka: Hej, akože znie to ako klišé, ale je to základ. Rešpektujúca komunikácia. Komunikovať sa dá hocijako, ale ten rešpekt je veľmi podstatný.
Zuzana: To zažívame na našich workshopoch. Tie deti sú veľmi vďačné za to, že niekto sa s nimi rovnocenne rozpráva o tom, čo zažívajú, čo robia a čo je pre nich realita. Ostatní dospelí sa tomu možno vyhýbajú alebo nechcú zodpovedať tieto otázky. Na tých workshopoch dostávam od nich veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Chceli by to odporučiť aj kamarátom, kamarátkam aj iným ročníkom.
To je super. Ja vám veľmi pekne ďakujem. Povedali sme dnes veľmi veľa zaujímavých vecí, super odporúčaní. Váš workshop treba do každej školy podľa mňa. Minimálne do momentu, kým dôjde k tomu, že sexuálna a vzťahová výchova budú normálnou súčasťou vzdelávania. Ja vám veľmi pekne ďakujem obidvom, že ste sa zúčastnili. Ďakujem divákom a diváčkam, že nás sledovali.
V neposlednom rade musím poďakovať Active Citizens Fund Slovakia, aj vďaka ktorému tieto diskusie môžeme robiť, a ja by som vás všetkých a všetky poprosila, ak ste tak ešte neurobili, na stránke Amnesty.sk máme aj petíciu k téme Hovorme o súhlase, ktorá je vlastne solidárnou výzvou v prospech všetkých ľudí, ktorí zažili sexuálne násilie alebo znásilnenie na Slovensku. Takže sledujte nás aj naďalej a sledujte aj Prirodzenô, Prirodzene a Spoločnosť pre plánované rodičovsto (@planovanerodicovstvo). Ďakujem vám pekne všetkým a želám pekný večer.
.
.
.
Tento rozhovor je súčasťou série diskusií Hovorme o súhlase, ktorú vám prinášame aj vďaka podpore Active Citizens Fund – Slovakia. Originálny záznam rozhovoru, ktorý sme naživo vysielali v sobotu 13. marca 2021 na Instagrame LIVE, si môžete pozrieť aj našom YouTube. Viac informácií o kampani Hovorme o súhlase a ďalšie rozhovory o téme sexuálneho násilia nájdete na stránke https://www.amnesty.sk/suhlas/ alebo na našich sociálnych sieťach.
Chcete o téme súhlasu a (prevencie) sexuálneho násilia a obťažovania zistiť viac? Sledujte náš Facebook a Instagram alebo si kliknite na stránku https://www.amnesty.sk/suhlas/ a získajte informácie, ktoré vás zaujímajú.