“Aj keď sa najprínosnejšie opatrenia v oblasti ľudských práv v praxi nezrealizoval, desať rokov po skončení represívnej vlády Saddáma Husajna sa mnohí Iračania tešia väčšej slobode ako za baasistického režimu“, povedal Hassiba Hadj Sahraoui, riaditeľ Amnesty International pre Stredný východ a Severnú Afriku.
Amnesty International vo svojej novej správe uviedla, že desať rokov od invázie pod vedením amerických jednotiek, ktorá zvrhla brutálny režim Saddáma Husajna sa Irak stále zmieta v sieti porušovania ľudských práv, vrátane útokov na civilov, mučenia väzňov a nespravodlivých súdnych procesov. Desaťročie odhaľuje chronológiu mučenia a iných prípadov zlého zaobchádzania s väzňami zo strany irackých bezpečnostných jednotiek a zahraničných vojsk od invázie v roku 2003.
“Iracká vláda ani bývalé okupačné sily nedodržiavali štandardy tak, ako to od nich vyžaduje medzinárodné právo a irackí obyvatelia za túto ich neschopnosť stále platia vysokú cenu.“
Mučenie je bežné a vládne bezpečnostné zložky ho vykonávajú beztrestne.Väzni vypovedajú o mučení a donucovaní “priznať sa” k vážnym zločinom alebo inkriminovať ostatných počas svojho zadržiavania. Mnohí pred súdom stiahli svoje priznania, ktoré súdy aj napriek tomu uznali ako dôkazy ich viny bez toho, aby vyšetrili obvinenia mučenia, na ktoré upozorňovali, a odsúdili ich na dlhý pobyt vo väzení alebo na smrť.
Trest smrti bol po invázii v roku 2003 zrušený, ale vzápätí rýchlo obnovený prvou vládou, ktorá sa v Iraku dostala k moci. V roku 2005 sa znovu začalo popravovať. Odvtedy bolo popravených minimálne 447 väzňov, vrátane Saddáma Husajna, niektorých jeho hlavných spolupracovníkov a údajných členov ozbrojených skupín.Stovky väzňov teraz čaká poprava alebo doživotie. V Iraku bolo v roku 2012 popravených 129 väzňov a je teraz jednou z krajín, ktorá v popravách vedie.
“Rozsudky smrti a popravy sa využívajú v neuveriteľnom rozsahu,” hovorí Hadj Sahraoui, “je strašné, že mnohí väzni boli odsúdení na smrť po nespravodlivých procesoch alebo na základe priznaní, ktoré boli podľa ich tvrdení vynútené mučením. Je najvyšší čas, aby iracké orgány zastavili tento hrozný kolobeh porušovania ľudských práv a udelili moratórium na popravy ako prvý krok k zrušeniu trestu smrti za všetky zločiny.”
Od decembra vyšlo do ulíc tisícky demonštrantov v oblastiach, do miest, kde prevládajú sunitskí moslimovia, aby protestovali proti svojvoľnému zadržiavaniu, mučeniu väzňov, antiteroristickému zákonu. Medzitým sunitské ozbrojené skupiny pokračujú vo svojich útokoch zacielených na vládu, na šítskych civilistov vrátane náboženských pútnikov.
Po zvrhnutí Saddáma Husajna v roku 2003 mal nasledovať proces zásadných reforiem v oblasti ľudských práv, ale od prvého dňa okupačné sily začali s mučením a ďalším porušovaním ľudských práv väzňov, čo demonštroval škandál v Abu Ghraib. Británia vyšetrovalo niekoľko individuálnych prípadov, je ale zlyhaním USA, že nepristúpili k systematickému vyšetrovaniu porušovania ľudských práv jednotkami týchto krajín a k tomu, aby sa tí, ktorí sa ho dopustili sa museli za svoje činy zodpovedať. Iracké obete porušovania ľudských práv zo strany USA zistili, že ich možnosti odškodnenia cestou amerických súdov sú zablokované.
Iracké orgány periodicky uznávali mučenie a iné druhy zlého zaobchádzania, vo všeobecnosti sa ich ale snažili vysvetliť ako izolované prípady. Ako poukazuje správa AI, mučenie a iné zlé zaobchádzanie je jedným z najdlhšie pretrvávajúcich a najrozšírenejších znakov charakteristických pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iraku.
Metódy mučenia, o ktorých vypovedajú väzni zahŕňajú elektrické šoky do oblasti genitálií a iných častí tela, čiastočné dusenie spôsobované vrecom natesno prevlečeným cez hlavu, údery v skrútenej pozícii, odopieranie jedla, vody a spánku a hrozby znásilnenia alebo vyhrážky, že ženy z ich rodiny budú zadržané alebo znásilnené. Zadržané ženy sú mimoriadne citlivé a správa uvádza viacero prípadov, kedy niektoré z nich vypovedali o tom, že boli vo väzení sexuálne zneužívané.