TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
8. JANUÁRA 2026
Iránske úrady od 28. decembra 2025 spustili smrtiace zásahy proti protestujúcim po celej krajine. Bezpečnostné zložky pri ňom nezákonne používajú silu a strelné zbrane. Súčasťou zásahov je masové svojvoľné zatýkanie, uviedli Amnesty International a Human Rights Watch.
Zistenia oboch organizácií ukazujú, že bezpečnostné zložky – vrátane Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) a iránskej polície známej pod perzskou skratkou FARAJA – nezákonne používajú pušky, brokovnice s kovovými brokmi, vodné delá, slzotvorný plyn a fyzické násilie. Tieto prostriedky využívajú na rozohnanie, zastrašovanie a trestanie prevažne pokojných protestujúcich.
Podľa dôveryhodných informácií, ktoré zhromaždili Amnesty International a Human Rights Watch, zásahy viedli medzi 31. decembrom 2025 a 3. januárom 2026 k zabitiu najmenej 28 protestujúcich a náhodných okoloidúcich vrátane detí. K úmrtiam došlo v 13 mestách v ôsmich provinciách.
„Ľudia v Iráne, ktorí majú odvahu vyjadriť hnev nad desaťročiami útlaku a žiadať zásadnú zmenu, opäť čelia zásahom podľa smrtiaceho vzorca. Bezpečnostné zložky na nich nezákonne strieľajú, prenasledujú ich, zatýkajú a bijú ich. Tieto scény pripomínajú povstanie Žena, život, sloboda z roku 2022. Najvyšší národný bezpečnostný výbor musí okamžite nariadiť bezpečnostným zložkám, aby prestali s nezákonným používaním sily a strelných zbraní,“ uviedla zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku, Diana Eltahawy.
Od štrajku k demonštráciám v uliciach
Protesty vypukli 28. decembra 2025 po prudkom kolapse meny. Došlo k tomu v čase vysokej inflácie, dlhodobého zlyhávania štátu pri zabezpečovaní základných služieb vrátane prístupu k vode a zhoršujúcich sa životných podmienok. Protesty sa začali zatvorením obchodov a štrajkmi v teheránskom Veľkom bazári a rýchlo sa rozšírili po celej krajine.
Postupne prerástli do pouličných demonštrácií, ktoré vyzývali na pád režimu Islamskej republiky a požadovali ľudské práva, dôstojnosť a slobodu. Úrady reagovali násilným rozohnaním protestov a masovým zatýkaním. Stovky ľudí už svojvoľne zadržali a vystavili ich riziku mučenia a iného zlého zaobchádzania.
„Frekvencia a vytrvalosť, s akou iránske bezpečnostné zložky nezákonne používajú silu vrátane smrtiacej sily proti protestujúcim, spolu so systematickou beztrestnosťou páchateľov závažných porušení, ukazujú, že používanie týchto zbraní na potláčanie protestov zostáva zakorenenou štátnou politikou,“ povedal zástupca riaditeľa Human Rights Watch pre Blízky východ a severnú Afriku, Michael Page.
Vzhľadom na pretrvávajúcu klímu systematickej beztrestnosti, ktorá umožnila iránskym úradom opakovane páchať zločiny podľa medzinárodného práva. Ide o vraždy, mučenia, znásilnenia a nútené zmiznutia s cieľom potlačiť disent – organizácie vyzývajú orgány činné v trestnom konaní v iných krajinách, aby začali trestné vyšetrovania na základe zásady univerzálnej jurisdikcie. Cieľom má byť vydanie zatykačov na osoby podozrivé zo zodpovednosti.
Nezákonné použitie sily a zabíjanie
Všetkých 28 obetí zastrelili bezpečnostné zložky, a to aj kovovými brokmi vystrelenými z brokovníc. V súlade s dlhodobo zdokumentovaným vzorcom popierania a umlčiavania úrady popreli zodpovednosť za zabitia.
Predstavitelia prinútili niektoré rodiny obetí vystúpiť v štátnych médiách a pripísať úmrtia nehodám alebo konaniu protestujúcich. Zároveň im hrozili odvetou a tajnými pohrebmi ich blízkych, ak nebudú spolupracovať.
Amnesty International a Human Rights Watch zistili, že protesty mali prevažne pokojný charakter. Organizácie síce preskúmali niektoré zábery a správy o tom, že časť protestujúcich sa dopustila násilia, no v žiadnom z prípadov streľby, ktoré skúmali, neexistovala bezprostredná hrozba usmrtenia alebo vážneho zranenia. Použitie strelných zbraní preto nebolo opodstatnené.
Ťažko zranení protestujúci
Organizácie zdokumentovali rozsiahle zranenia spôsobené masovým používaním kovových brokov z brokovníc. Medzi zraneniami sú poranenia hlavy a očí, ako aj zranenia spôsobené bitím a streľbou z pušiek.
Organizácie zistili, že prítomnosť bezpečnostných zložiek v nemocniciach odrádza mnohých zranených protestujúcich od vyhľadania zdravotnej starostlivosti. To zvyšuje riziko ich úmrtia.
Dňa 4. januára 2026 jednotky špeciálnych síl FARAJA a IRGC zaútočili na nemocnicu Imáma Chomejního v meste Ilám, kde ošetrovali zranených protestujúcich. Podľa obrancu ľudských práv a overených videozáznamov príslušníci strieľali do areálu nemocnice kovové broky a slzotvorný plyn, rozbíjali sklenené dvere a bili pacientov, ich príbuzných aj zdravotnícky personál.
Masové svojvoľné zatýkanie
Bezpečnostné zložky svojvoľne zatkli stovky protestujúcich vrátane detí vo veku už od 14 rokov. K zatýkaniam došlo pri rozháňaní protestov aj počas nočných razií v domovoch. Niektorých ľudí odviedli priamo z nemocníc.
Úrady mnohých vystavili nútenému zmiznutiu a zadržiavali ich bez kontaktu s okolím. Tým ich vystavili riziku mučenia a iného zlého zaobchádzania.
Úrady už odvysielali vynútené „priznania“ zadržaných. 5. januára 2026 spravodajský portál Tasním, napojený na IRGC, odvysielal „priznania“ 18-ročnej ženy a 16-ročného dievčaťa. Obvinil ich z „vedenia nepokojov“.
Iránske úrady by mali okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetkých ľudí zadržaných výlučne za to, že sa pokojne zapojili do demonštrácií alebo za vyjadrenie podpory protestom. Všetkým zadržaným musia zabezpečiť ochranu pred mučením a iným zlým zaobchádzaním. Zároveň im musia bezodkladne umožniť prístup k rodine, právnikom a potrebnej zdravotnej starostlivosti.