Izrael musí prestať s hromadným zadržiavaním a mučením

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
18. júla 2024
  • Izrael využíva legislatívu na svojvoľné zadržiavanie Palestínčanov z pásma Gazy na neurčitý čas bez obvinenia alebo súdneho procesu.
  • Zákon o nezákonných bojovníkoch, ktorý legalizuje zadržiavanie v izolácii a umožňuje násilné zmiznutie, porušuje ľudské práva a musí byť zrušený.
  • Amnesty International zozbierala otrasné svedectvá o mučení od 27 prepustených ľudí vrátane 14-ročného chlapca.

Izraelské orgány musia prestať zadržiavať v izolácii a na neurčitý čas Palestínčanov a Palestínčanky z okupovaného pásma Gazy, voči ktorým nevzniesli žiadne obvinenie a odopreli im právo na súdny proces. Takéto zadržiavanie na základe zákona o nezákonných bojovníkoch predstavuje hrubé porušenie medzinárodného práva, uviedla Amnesty International.

Organizácia zdokumentovala prípady 27 Palestínčanov a Palestínčaniek – piatich žien, 21 mužov a 14-ročného chlapca –, ktorých v súvislosti s týmto zákonom zadržiavali, niektorých až štyri a pol mesiaca, bez prístupu k právnikom a bez akéhokoľvek kontaktu s rodinou. Všetky osoby, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory, uviedli, že počas zadržiavania v izolácii ich izraelské vojenské, spravodajské a policajné sily mučili a podrobili inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. V niektorých prípadoch ich zadržiavanie predstavovalo násilné zmiznutie.

Zákon o nezákonných bojovníkoch udeľuje izraelskej armáde rozsiahle právomoci. Na základe tohto zákona môžu vojaci v pásme Gazy zadržať každého, koho podozrievajú z účasti na nepriateľských akciách proti Izraelu alebo z ohrozenia bezpečnosti štátu. Zadržiavanie môžu neobmedzene predlžovať bez toho, aby preukázali, že je opodstatnené.

Pri zadržiavaní ľudí z naliehavých bezpečnostných dôvodov musia existovať záruky, že ich nebudú zadržiavať neobmedzene

„Medzinárodné humanitárne právo umožňuje zadržiavanie jednotlivcov z naliehavých bezpečnostných dôvodov v situáciách okupácie. Musia však existovať záruky, ktoré zabránia časovo neobmedzenému alebo svojvoľnému zadržiavaniu, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu. Izraelský zákon o nezákonných bojovníkoch takéto záruky celkom zjavne neposkytuje. Naopak, umožňuje bezuzdné mučenie a za určitých okolností inštitucionalizuje násilné zmiznutie,“ uviedla Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.

„Naša dokumentácia ukazuje, ako izraelské orgány využívajú zákon o nezákonných bojovníkoch na svojvoľné hromadné zadržiavanie palestínskych civilistov z pásma Gazy. Týchto ľudí na dlhý čas uvrhnú takpovediac do čiernej diery. To bez akéhokoľvek dôkazu o tom, že predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Zadržaným Palestínčanom a Palestínčankám neposkytujú prístup ani k minimálnym podmienkam riadneho procesu. Izraelské orgány musia tento zákon okamžite zrušiť a prepustiť všetky osoby, ktoré svojvoľne zadržiavajú na jeho základe,“ zdôraznila Agnès Callamard.

Amnesty International žiada izraelské orgány, aby so všetkými osobami zadržanými na základe zákona o nezákonných bojovníkoch, vzaobchádzali ľudsky. To sa týka aj ľudí podozrivých z členstva v ozbrojených skupinách. Tieto osoby musia mať prístup k právnikom a medzinárodným monitorovacím orgánom, ako je Medzinárodný výbor Červeného kríža. Osoby podozrivé zo zodpovednosti za zločiny podľa medzinárodného práva musia čeliť súdu v súlade s medzinárodnými normami spravodlivého súdneho procesu. Všetkých civilistov a civilistky, ktorých a ktoré svojvoľne zadržiavajú bez obvinenia alebo súdneho procesu, musia okamžite prepustiť.

Izraelská armáda odviezla civilistov z pásma Gazy do Izraela, kde ich zadržiavali v izolácii a mučili

Izraelská väzenská služba potvrdila izraelskej mimovládnej organizácii Hamoked, že k 1. júlu 2024 bolo na základe zákona o nezákonných bojovníkoch zadržaných 1 402 Palestínčanov a Palestínčaniek. Tento počet nezahŕňa osoby zadržané na prvých 45 dní bez formálneho príkazu.

Od februára do júna 2024 Amnesty International zdokumentovala 31 prípadov zadržiavania v izolácii. Zároveň našla dôveryhodné dôkazy o rozsiahlom používaní mučenia a iného zlého zaobchádzania. Organizácia uskutočnila rozhovory s 27 prepustenými civilistami a civilistkami, ktorých a ktoré zatkli v okupovanom pásme Gazy. Išlo o 21 mužov, päť žien a jedno dieťa. Okrem toho Amnesty viedla rozhovory so štyrmi príbuznými zadržiavaných civilistov a civilistiek. Niektorých z nich zadržiavali až sedem mesiacov bez toho, aby izraelské orgány poskytli ich rodinám akékoľvek informácie o ich stave a mieste, na ktorom ich zadržiavajú. Organizácia sa zhovárala aj s dvoma právnikmi, ktorým sa nedávno podarilo stretnúť so zadržanými.

Izraelská armáda odviezla ľudí z rôznych miest v pásme Gazy vrátane mesta Gaza, Džabálie, Bejt Lahíje a Chán Júnisu. Vojaci ich hromadne zadržali počas razií v školách, ktoré slúžia ako prístrešie pre vnútorne vysídlených ľudí, v domoch a nemocniciach, ako aj na novozriadených kontrolných stanovištiach. Týchto ľudí previezli do Izraela a zadržiavali od 14 až do 140 dní v zadržiavacích zariadeniach, ktoré prevádzkuje armáda alebo väzenská služba.

Medzi zadržanými osobami bol aj zdravotnícky personál

Medzi zadržanými boli aj lekári a lekárky, ktorých zatkli v nemocniciach za to, že odmietli opustiť svojich pacientov a pacientky. Okrem zdravotníckeho personálu zadržali aj matky, ktoré oddelili od detí pri prechode cez takzvaný „bezpečný koridor“ zo severu pásma Gazy na juh. Medzi zadržanými osobami sú aj obrancovia a obrankyne ľudských práv, zamestnanci OSN, novinárky a ďalší civilisti a civilistky.

Všetky osoby, s ktorými Amnesty International viedla rozhovor, uviedli, že čelili mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu.

„Mučenie a iné zlé zaobchádzanie vrátane sexuálneho násilia sú vojnové zločiny. Tieto obvinenia musí nezávisle vyšetriť prokuratúra Medzinárodného trestného súdu. Je to veľmi dôležité vzhľadom na zdokumentované minulé zlyhania izraelského súdnictva pri dôveryhodnom vyšetrovaní obvinení Palestínčanov z mučenia. Izraelské orgány musia tiež okamžite zaručiť nezávislým pozorovateľom neobmedzený prístup na všetky miesta, kde zadržiavajú Palestínčanov. Izrael im tento prístup od 7. októbra odopiera,“ povedala Agnès Callamard.

Zadržiavanie Palestínčanov z pásma Gazy podľa izraelského zákona

Zákon o zadržiavaní nezákonných bojovníkov prijali v roku 2002. Po strašných útokoch Hamasu a ďalších ozbrojených skupín 7. októbra v južnom Izraeli tento zákon uplatnili prvý raz po piatich rokoch.

Izraelská armáda sa najprv odvolávala na tento zákon v súvislosti so zadržaním údajných účastníkov útokov zo 7. októbra. Krátko nato však jeho uplatňovanie rozšírila a začala ho využívať na hromadné zadržiavanie Palestínčanov a Palestínčaniek z pásma Gazy bez obvinenia alebo súdneho procesu. Zadržiavanie bez spravodlivého procesu znamená, že na základe tohto zákona mohli zadržiavať osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na bojoch, ale rovnako aj civilistov a civilistky.

Počas prvých 45 dní zadržiavania armáda nemusí vydať príkaz na zadržanie. Zákon odopiera zadržaným osobám prístup k právnemu poradenstvu a zastupovaniu až na 90 dní, čím kodifikuje zadržiavanie v izolácii. V dôsledku tým umožňuje mučenie a iné zlé zaobchádzanie.

Zadržané osoby musia byť najneskôr do 75 dní od zadržania predvedené pred súd, ktorý má preskúmať ich prípad. Sudcovia a sudkyne však zvyčajne potvrdzujú príkazy na zadržanie v rámci fiktívneho konania.

Zákon nestanovuje maximálnu dĺžku zadržiavania. Naopak, umožňuje bezpečnostným službám zadržiavať osoby na neurčito, na základe príkazov, ktoré môžu neobmedzene obnovovať.

Novela zákona uľahčila zadržiavanie osôb v izolácii

Zákon o nezákonných bojovníkoch bol pôvodne prijatý v roku 2002. Jeho cieľom bolo umožniť dlhodobé zadržiavanie dvoch libanonských štátnych príslušníkov, ktorí nespadali pod izraelskú jurisdikciu, bez toho, aby boli voči nim vznesené obvinenia alebo aby prebehol súdny proces. Odkedy sa Izrael v roku 2005 rozhodol stiahnuť z okupovaného pásma Gazy, využíva tento zákon na zadržiavanie ľudí z pásma, ktorých považuje za hrozbu pre národnú bezpečnosť. Týchto ľudí zadržiavajú na neurčitý čas prostredníctvom príkazov, ktoré možno neobmedzene obnovovať.

V decembri 2023 izraelské orgány prijali dočasnú novelu zákona, ktorou predĺžili čas, počas ktorého môže armáda zadržiavať Palestínčanov a Palestínčanky bez príkazu na zadržanie. Pôvodných 96 hodín (s možnosťou predĺženia až na sedem dní) zvýšili na 45 dní. Takisto predĺžili maximálny čas od zadržania do predvedenia pred súd, aby preskúmal príkaz na zadržanie, zo 14 dní na 75 dní. Čas, počas ktorého môže byť zadržaná osoba bez stretnutia s právnikom, novelou predĺžili z 21 dní na šesť mesiacov. Toto obdobie neskôr skrátili na tri mesiace. Túto novelu opäť obnovili v apríli 2024.

Izraelské orgány neoboznamujú zadržanú osobu ani jej právneho zástupcu s dôkazmi, ktoré by mali odôvodňovať jej zadržiavanie. Mnohých ľudí teda zadržiavajú celé mesiace bez toho, aby mali čo i len najmenšiu predstavu o tom, prečo ich zadržali. Úplne odrezaní od svojej rodiny a blízkych, nemôžu ani napadnúť dôvody svojho zadržania. Takáto prax je v rozpore s medzinárodným právom.

Upieranie prístupu k spravodlivému súdnemu procesu

Dvaja zadržaní povedali Amnesty International, že ich dvakrát predviedli pred sudcu na virtuálne vypočutie. Ani raz však nedostali možnosť hovoriť ani klásť otázky. Namiesto toho ich jednoducho informovali, že ich zadržanie predĺžili (obnovením príkazu) o ďalších 45 dní. Nikdy ich neinformovali o právnom základe ich zadržania ani o tom, aké dôkazy boli proti nim predložené.

V nadväznosti na petíciu, ktorú na izraelský najvyšší súd podala organizácia Hamoked v mene zadržaného röntgenového technika z Chán Júnisu, štát v máji 2024 informoval súd, že právnici môžu požiadať o návštevu zadržaných osôb z pásma Gazy 90 dní po ich zadržaní. Odvtedy bol schválený len veľmi obmedzený počet takýchto žiadostí.

Okrem toho, že izraelské orgány zadržaným odopierajú prístup k právnemu poradenstvu a zastupovaniu, sú títo ľudia odrezaní aj od svojich rodín. Príbuzní a príbuzné zadržaných opísali v rozhovoroch s Amnesty International, aké muky im spôsobuje odlúčenie a život v neustálom strachu, že sa dozvedia o smrti svojich blízkych vo väzení.

Počas vojenskej razie v nemocnici Al-Awda v Džabálii na severe pásma Gazy dňa 17. decembra 2023 izraelské orgány zadržali riaditeľa nemocnice Ahmeda Muhannu. Jeho manželka, Alaa Muhanna, povedala Amnesty International, že o manželovi získala len útržkovité informácie od iných zadržaných, ktorých prepustili.

„Ubezpečujem deti, že Ahmed je v poriadku, že sa čoskoro vráti. Ale prežívať túto vojnu, neustále vysídľovanie a bombardovanie, a pri tom namáhavo zisťovať, kde je váš manžel, a nepočuť jeho hlas, to je ako vojna vo vojne,“ povedala Alaa Muhanna.

Jeden z prepustených zdravotníkov povedal Amnesty International, že nevedieť, či je jeho rodina v Gaze živá alebo mŕtva, bolo preňho „ešte horšie ako mučenie a hladovanie“.

Svedectvá a dôkazy o mučení a inom zlom zaobchádzaní

Dlhé zadržiavanie v izolácii uľahčuje mučenie tým, že vylučuje akékoľvek monitorovanie fyzického stavu zadržaných osôb a komunikáciu s nimi.

Všetkých 27 prepustených, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory, zhodne opísalo, že počas zadržiavania ich aspoň raz podrobili mučeniu. Organizácia zaznamenala krvné podliatiny a stopy zodpovedajúce mučeniu na telách najmenej ôsmich prepustených, s ktorými viedla osobný rozhovor. Okrem toho preskúmala lekárske správy dvoch osôb, ktoré potvrdzujú ich výpovede o mučení počas zadržiavania.

Investigatívne laboratórium Amnesty International overilo a geolokalizovalo najmenej päť videozáznamov hromadného zatýkania. Na niektorých z nich vidno osoby, ktoré po zadržaní v severnej časti pásma  Gazy a v Chán Júnise izraelskí vojaci filmovali vyzlečené do spodnej bielizne. Nútené verejné obnažovanie na dlhý čas je porušením zákazu mučenia a iného zlého zaobchádzania a predstavuje sexuálne násilie.

Osoby, ktoré zadržiavali v tragicky známom vojenskom zadržiavacom tábore Sde Teiman neďaleko Beeršeby na juhu Izraela, uviedli, že po celý čas ich držali so zaviazanými očami a spútanými rukami. Opísali, že dozorcovia ich nútili zotrvať dlhé hodiny v stresových polohách. Okrem toho im nedovolili rozprávať sa medzi sebou či zdvihnúť hlavu. Tieto výpovede sa zhodujú so zisteniami iných organizácií na ochranu ľudských práv a orgánov OSN, ako aj s mnohými správami založenými na výpovediach prepustených Palestínčanov a izraelských oznamovateľov (whistleblowerov).

Amnesty viedla rozhovor s Palestínčanom, ktorého v júni prepustili po 27 dňoch zadržiavania v baraku spolu s najmenej 120 ďalšími ľuďmi. Muž uviedol, že príslušníci izraelskej armády ich bili alebo na nich posielali služobných psov len za to, že medzi sebou prehovorili, dvihli hlavu alebo zmenili polohu.

Zadržiavanie v preľudnených priestoroch a neľudských podmienkach

Said Maarouf je 57-ročný pediater, ktorého izraelská armáda zadržala v decembri 2023 počas útoku na baptistickú nemocnicu Al-Ahli v meste Gaza. Pediatra 45 dní zadržiavali vo vojenskom tábore Sde Teiman. Lekár pre Amnesty International uviedol, že dozorcovia ho po celý čas držali so zaviazanými očami a spútaného. Opísal, že v tábore ho mučili hladom, opakovane bili a nútili dlho sedieť na pätách.

V inom prípade izraelská armáda 1. januára 2024 zatkla 14-ročné dieťa z jeho domu v Džabálii na severe Gazy. Zadržiavali ho 24 dní vo vojenskom tábore Sde Teiman v jednom baraku spolu s najmenej 100 dospelými zadržanými. Chlapec povedal Amnesty International, že vojenskí vyšetrovatelia ho podrobili mučeniu. Uviedol, že ho udierali do krku a hlavy, kopali a opakovane popálili cigaretovými ohorkami. Keď s ním Amnesty International viedla 3. februára rozhovor v škole, kde našiel dočasné útočisko spolu s ďalšími vysídlenými rodinami, boli na tele dieťaťa viditeľné stopy po popáleninách od cigariet a modriny. Chlapec tiež uviedol, že počas zadržiavania mu neumožnili zatelefonovať rodine ani sa stretnúť s právnikom. Chlapca držali so zaviazanými očami a spútanými rukami.

Situácia vo vojenskom tábore Sde Teiman

5. júna izraelské orgány oznámili plány na zlepšenie podmienok zadržiavania vo vojenskom tábore Sde Teiman. V reakcii na petíciu izraelských organizácií na ochranu ľudských práv, ktoré požadovali zatvorenie tábora, oznámili, že obmedzia počet zadržiavaných osôb. Po viac ako mesiaci sa však zdá, že veľa sa nezmenilo.

Právnik Khaled Mahajna 19. júna získal vzácny vstup do tábora Sde Teiman, kde sa rozprával so svojím klientom, novinárom Mohammedom Arabom. Mahajna pre Amnesty uviedol, že jeho klienta zadržiavajú spolu s najmenej 100 ľuďmi v rovnakom baraku, v neľudských podmienkach. Za uplynulé dva týždne väznení ľudia nespozorovali žiadne zlepšenie podmienok. Klient mu tiež povedal, že v tábore Sde Teiman ho zadržiavajú viac ako 100 dní bez toho, aby vedel prečo.

Izraelská armáda 3. júna pre noviny Haaretz potvrdila, že vyšetruje úmrtia 40 zadržaných osôb, ktoré zomreli vo vojenskej väzbe v Izraeli. Toto vyšetrovanie zahŕňa smrť 36 osôb, ktoré zomreli alebo boli zabité vo vojenskom tábore Sde Teiman. Zatiaľ neboli vznesené žiadne obvinenia. Uvedený počet úmrtí nezahŕňa osoby, ktoré zomreli alebo boli zabité počas zadržiavania v zariadeniach, ktoré prevádzkuje Izraelská väzenská služba.

Zadržané ženy

Medzi zadržanými, s ktorými Amnesty International viedla rozhovor, bolo päť žien. Každú z nich zadržiavali v izolácii viac ako 50 dní. Najprv ich umiestnili v čisto ženskom vojenskom zadržiavacom tábore Anatot. (Tábor sa nachádza v nezákonnej izraelskej osade neďaleko Jeruzalema na okupovanom Západnom brehu Jordánu). Odtiaľ ich presunuli do ženskej väznice Damon v severnom Izraeli, ktorú prevádzkuje Izraelská väzenská služba. Žiadnu z týchto piatich osôb neinformovali o právnych dôvodoch na ich zatknutie. Žiadnu z nich nepredviedli pred súd. Všetky opísali, že pri prevoze do väzby ich podrobili bitke.

Jedna z týchto Palestínčaniek, ktorú zatkli 6. decembra v jej vlastnom dome, uviedla, že ju oddelili od jej dvoch detí – štvorročného a deväťmesačného – a spočiatku ju zadržiavali spolu so stovkami mužov. Obvinili ju, že je členkou Hamasu, zbili ju, prinútili ju odložiť si závoj a fotografovali ju bez neho. Opísala tiež muky, ktoré jej spôsobili, keď pred ňou predstierali, že popravili jej manžela:

„Na tretí deň nás postavili do priekopy a začali na nás hádzať piesok. Vojak dvakrát vystrelil do vzduchu a povedal, že popravili môjho manžela. Psychicky som sa zrútila a prosila som ho, aby zabil aj mňa, aby sa mi uľavilo od tejto nočnej mory,“ povedala.

Celý čas som bola vydesená a bála som sa o svoje deti

Ďalšia prepustená povedala Amnesty International, že keď si od väzenskej stráže opakovane pýtala informácie o svojich deťoch, ignorovali ju. Neskôr začula, ako sa z nej vysmievajú. „Celý čas som bola vydesená a bála som sa o svoje deti.“

Pre Amnesty International povedala, že po troch týždňoch vo väznici Damon jej oznámili, že ju prepustia. Spútali jej ruky aj nohy, zaviazali oči a odviezli ju na iné miesto. Tam jej však namiesto prepustenia urobili násilnú telesnú prehliadku po tom, ako z nej strhli šaty, ktoré na nej rozpárali obrovským nožom. Potom ju na ďalších 18 dní vrátili do väzenského tábora Anatot.

Žena uviedla, že dozorcovia ju zastrašovali slovami: „Urobíme ti to, čo Hamas urobil nám, unesieme ťa a znásilníme.“ Nikdy ju neinformovali o dôvode jej zadržania.

Rovnako ako iné prepustené osoby, s ktorými Amnesty International viedla rozhovor, aj ona uviedla, že po prepustení ju vysadili neďaleko priechodu Kerem Šalom/Karem Abu Salem. Odtiaľ musela kráčať viac ako pol hodiny, kým sa dostala na stanicu Medzinárodného výboru Červeného kríža pre prepustených väzňov. Všetky prepustené osoby uviedli, že väčšinu zhabaných osobných vecí vrátane telefónov, šperkov a peňazí im nikdy nevrátili. Niektorým ľuďom nevrátili vôbec nič.

Kontext: ani trvalý výnimočný stav v štáte Izrael neospravedlňuje porušovanie medzinárodného humanitárneho práva

Amnesty International vyjadrila vážne obavy v súvislosti s používaním izraelského zákona o nezákonných bojovníkoch, ktorý porušuje medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, vo svojej správe z roku 2012. V správe s názvom Hlad po spravodlivosti: Izraelské orgány zadržiavajú Palestínčanov a Palestínčanky bez súdneho procesu podrobne opísala, ako sa Izrael odchýlil od svojich záväzkov vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) s odvolaním sa na skutočnosť, že v krajine bol od jej vytvorenia vyhlásený výnimočný stav, pričom táto odchýlka trvá dodnes.

Medzinárodné humanitárne právo, na ktoré sa výnimka nevzťahuje, však vyžaduje, aby sa právo na spravodlivý proces dodržiavalo za každých okolností. Okrem toho článok 4, ods. 2 ICCPR zakazuje odchýliť sa od niektorých práv uvedených v tomto pakte aj počas výnimočného stavu vrátane práva nebyť mučený alebo podrobený inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu (článok 7). Preto zadržiavanie v izolácii, absencia spravodlivého procesu a mučenie a iné zlé zaobchádzanie porušujú medzinárodné právo aj počas výnimočného stavu.

Aj bez uplatňovania zákona o nezákonných bojovníkoch sú izraelské dejiny a súčasnosť plné väznenia Palestínčanov a Palestínčaniek bez obvinenia alebo súdneho procesu. Štátne orgány systematicky využívajú administratívne zadržiavanie, ktoré je kľúčovým prvkom izraelského režimu apartheidu. Podľa izraelskej ľudskoprávnej organizácie Hamoked k 1. júlu 2024 izraelské orgány zadržiavali v administratívnej väzbe 3 379 osôb, z ktorých veľkú väčšinu tvorili Palestínčania z okupovaného Západného brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema.

Viac noviniek