Mediálna sieť European Investigative Collaborations (EIC) s technickou pomocou bezpečnostného laboratória Amnesty International prináša výsledky nového výskumu globálnej krízy sledovania. Dnes, 5. októbra 2023, začína koalícia organizácií odhaľovať šokujúce informácie o tom, ako ďaleko sa rozšírili chápadlá tohto odvetvia a ako neúčinne ich doteraz EÚ regulovala. Výskum s názvom „Predator Files“ (dalo by sa preložiť ako „Predátorské zložky“) sa zameriava na „alianciu Intellexa“ a jej invazívny špionážny softvér.
Táto aliancia je komplexná, neustále sa meniaca skupina vzájomne prepojených spoločností, ktorá vyvíja a predáva vysoko invazívny špionážny softvér Predator. Tento spyware a jeho varianty, ktoré používajú iný názov, ale plnia rovnakú funkciu, majú prístup k nekontrolovanému množstvu údajov v napadnutých zariadeniach. V súčasnosti nie je možné nezávisle kontrolovať ani obmedziť funkčnosť softvéru len na nevyhnutné funkcie, primerané konkrétnemu použitiu a cieľu. Predátor sa do zariadenia dostane cez obyčajný preklik na škodlivý odkaz. Okrem toho môžu zariadenie infikovať aj taktické útoky iných zariadení, ktoré sa nachádzajú v blízkosti cieľového zariadenia.
Produkty aliancie Intellexa sa našli v zariadeniach v najmenej 25 krajinách Európy, Ázie, Blízkeho východu a Afriky. Ich šíritelia ich použili na podkopávanie ľudských práv, slobody tlače a sociálnych hnutí po celom svete.
Neúčinná obrana zo strany európskych inštitúcií
Spoločnosť Intellexa tvrdí, že je „spoločnosťou so sídlom v EÚ a podlieha európskym reguláciám“. To je samo o sebe usvedčujúcou obžalobou voči členským štátom a inštitúciám EÚ, ktoré aj napriek sérii výsledkom výskumov vrátane projektu Pegasus nedokázali zabrániť rozširovaniu sledovacích produktov na svojom území. Generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard považuje situáciu za zlyhanie európskych inštitúcií.
„Výsledky investigatívneho projektu ‚Predator Files‘ potvrdzujú naše dlhodobé obavy. S vysoko invazívnymi sledovacími produktmi sa obchoduje takmer v priemyselnom meradle. Tieto produkty pritom neregulovane fungujú bez toho, aby ich vývojári či používatelia niesli akúkoľvek zodpovednosť. Nový výskum opäť dokazuje, že európske krajiny a inštitúcie nedokázali účinne regulovať predaj a prenos týchto produktov,“ uviedla Agnès Callamard.
Spoločnosti so sídlom v EÚ, ktoré vyvíjajú a predávajú sledovacie technológie, údajne podliehajú regulácii EÚ. Ich predaj, vývoz a používanie oficiálne podlieha kontrole EÚ, aby sa tak zabránilo obmedzovaniu ľudských práv. Investigatívny projekt „Predator Files“ dokazuje, že regulačné orgány EÚ nie sú schopné alebo ochotné tento trh kontrolovať. Zlyhávajú tak pri predchádzaní obmedzovania ľudských práv v EÚ aj mimo nej. Opakovane preukázaná neúčinnosť regulácie špionážnych softvérov nás dovádza k jedinému záveru: používanie vysoko invazívneho špionážneho softvéru, akým je Predator, musia jednotlivé krajiny a inštitúcie zakázať.
Neregulovaná prevádzka sledovacích technológií v EÚ
Investigatívna práca EIC, Amnesty International a desiatok mediálnych organizácií trvala viac ako rok. Bezpečnostné laboratórium Amnesty uskutočnilo aj vlastný nezávislý výskum, ktorý zverejníme už 9. októbra.
Vedúci bezpečnostného laboratória Amnesty International, Donncha Ó Cearbhaill, upozorňuje na nevyhnutnosť zmeny.„Výsledky výskumného projektu ‚Predator Files‘ sú rovnako usvedčujúce ako tie z ‚Projektu Pegasus‘, ktorý mu predchádzal. V skutočnosti je to pravdepodobne ešte horšie, pretože [od Projektu Pegasus] sa zmenilo len veľmi málo. Žoldnierske sledovacie spoločnosti, akou je aj aliancia Intellexa, naďalej takmer beztrestne predávajú svoj tovar a dosahujú miliónové zisky na úkor ľudských práv. Štáty EÚ sa musia prestať vyhýbať svojej zodpovednosti a začať tieto spoločnosti obmedzovať.“
Skupina Intellexa vnikla v roku 2018 a založil ju Tal Dilian, bývalý dôstojník izraelskej armády a niekoľko jeho spolupracovníkov. Skupinu kontroluje holdingová spoločnosť Thalestris so sídlom v Írsku. Aliancia Intellexa spája skupinu Intellexa so skupinou spoločností Nexa, ktorá pôsobí najmä z Francúzska. Medzi 25 krajinami, do ktorých sa podľa zistení EIC predávali produkty aliancie Intellexa, patria aj Švajčiarsko, Rakúsko a Nemecko. Medzi ďalších zákazníkov patria Omán, Katar, Kongo, Keňa, Spojené arabské emiráty, Singapur, Pakistan, Jordánsko a Vietnam.
Analýza Amnesty International týkajúca sa nedávnej technickej infraštruktúry spojenej so špionážnym systémom Predator naznačuje jeho prítomnosť v tej či onej forme okrem iného na Madagaskare, v Sudáne, Kazachstane, Egypte, Indonézii, Vietname a Angole.
Amnesty International sa obrátila na zainteresované subjekty so žiadosťou o vyjadrenie, ale nedostala žiadnu odpoveď. Avšak EIC dostala odpoveď od hlavných podielnikov a bývalej exekutívy skupiny Nexa, v ktorej sa uvádza, že aliancia Intellexa už neexistuje. O vývoze špionážnych technológií do uvedených štátov tvrdia, že „obchodné vzťahy boli uzatvorené v úplnom súlade s príslušnými zákonnými reguláciami alebo nedošlo k žiadnej dohode ani dodaniu produktov“. Zároveň tvrdia, že subjekty, ktoré tvorili alianciu Intellexa, „dôsledne dodržiavali vývozné predpisy“, hoci uznávajú, že uzatvorili „obchodné vzťahy“ s krajinami, ktoré „zďaleka neboli dokonalé z hľadiska kritérií právneho štátu“ a že častým faktorom pri rozhodovaní o spolupráci boli aj politické rozhodnutia.
Výskumnú správu Amnesty International venovanú „Predator Files“ zverejníme už 9. októbra.