TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
16. OKTÓBRA 2025
Úrady v Bangladéši musia okamžite napraviť svoje zlyhanie pri ochrane práv pracovníčok v oblasti hygieny. Tie čelia ekonomickému vylúčeniu a pretrvávajúcej diskriminácii na základe rodu a kasty. Ich zraniteľnosť sa ešte prehlbuje v dôsledku globálnej klimatickej krízy, ktorú poháňa spaľovanie fosílnych palív, uvádza Amnesty International v novej správe.
Správa s názvom Napospas búrke: dalitské pracovníčky v oblasti hygieny a zápas o vodu a dôstojnosť dokumentuje obrovské prekážky, ktorým čelia pracovníčky zo spoločenskej kasty dalitov v mestách Khulna a Satkhira na juhozápadnom pobreží Bangladéša.
Tieto ženy majú obmedzený prístup k pitnej vode a primeranej hygiene. Zároveň sú vylúčené z programov pomoci pri klimatických katastrofách. Správa tiež upozorňuje, že tieto pracovníčky sú pre vládu prakticky neviditeľné, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa vody, hygieny a klimatickej zmeny – hoci patria k skupinám, ktoré tieto politiky najviac zasahujú.
„Bangladéš patrí medzi krajiny, ktoré najviac ohrozuje klimatická kríza. Práve preto musí riešiť hlboko zakorenené kastové nerovnosti. Marginalizované pobrežné komunity dalitov, ktoré čelia hospodárskemu vylúčeniu, nesú aj najväčšie bremeno dôsledkov klimatickej krízy,“ povedala zástupkyňa riaditeľky Amnesty International pre výskum v južnej Ázii Isabelle Lassée.
„Odolnosť voči klimatickej kríze sa dá vybudovať len vtedy, ak sa do rozhodovania zapoja aj vylúčené hlasy. Bangladéš nedokáže čeliť suchám, cyklónom, záplavám ani extrémnym horúčavám, ak bude prehliadať najviac zanedbávané skupiny.“
Správa vychádza z rozhovorov s dvadsiatimi ženami a dvomi mužmi z dalitských komunít, ktorí pracujú v oblasti hygieny v regiónoch Khulna a Satkhira. Ide o nízko položené územia ohrozené stúpajúcou hladinou morí, cyklónmi, suchom a záplavami. Amnesty hovorila aj s úradníkmi z oddelení pre riadenie katastrof a verejné zdravie, ako aj so zástupcami miestnych výborov pre vodu, sanitáciu a krízové riadenie.
„Na našu nízku kastu sa zabudlo“
Pracovníčky a pracovníci v hygiene v týchto oblastiach nemajú prístup k vodovodnej prípojke. Vodu na pitie, varenie, pranie a umývanie si musia kupovať a nosiť z odľahlých centier alebo zbierať dažďovú vodu či využívať verejné studne a rybníky. Táto voda spôsobuje množstvo zdravotných problémov. Pitná voda je pre mnohých cenovo nedostupná – najmä pre rodiny, ktoré mesačne zarobia iba tri- až osemtisíc taka (22 – 56 eur).
„Nemáme vodovod a kanalizáciu, a do našej kolónie nikdy neposlali cisterny ani zariadenia [na čerpanie a čistenie vody], hoci sme všetci štátni zamestnanci. Myslím, že na nás z nízkej kasty sa jednoducho zabudlo,“ povedal jeden z pracovníkov Amnesty International.
Okrem diskriminácie v rámci kastového systému, dalitky v oblastiach Khulna a Satkhira čelia aj rodovo špecifickým problémom. Zabezpečenie vody je tu každodenná, neplatená a fyzicky náročná úloha, ktorá prislúcha ženám a bráni im venovať sa zárobkovej činnosti.
Toalety, ktoré si môžu dovoliť postaviť, neposkytujú súkromie ani bezpečie, často sú ťažko dostupné a nevydržia extrémne prejavy počasia. Mnohé ženy odkladajú návštevu toalety, čo vedie k infekciám. Ďalšie majú problémy s udržiavaním menštruačnej hygieny.
Zraniteľnosť voči klimatickej zmene
Po cyklóne Remal sa prístup k pitnej vode ešte zhoršil. „Nemala som žiadnu čistú vodu na pitie. Nikdy nebolo dosť vody,“ uviedla pracovníčka Piu.
Správa dokumentuje, ako extrémne počasie – čoraz častejšie v dôsledku klimatickej krízy – prehlbuje existujúce nerovnosti. Pracovníčky a pracovníci, ktorí sa starajú o hygienu v pobrežných oblastiach, uviazli v kruhu zraniteľnosti a chudoby. Za posledných 17 rokov región zasiahlo 18 cyklónov.
Miestne komunity si museli neustále opravovať príbytky a latríny, ktoré si sotva môžu dovoliť. Základná latrína stojí približne 3 000 taka (21 Eur) a vylepšená verzia, odolná proti záplavám, je pre väčšinu nedosiahnuteľná.
Bez rýchleho riešenia už napáchaných škôd a klimatickej odolnosti z hľadiska kasty a rodu budú adaptačné politiky ďalej udržiavať systémovú nerovnosť. Úlohou vlády je odstraňovať nerovnosti a presadzovať skutočnú rovnosť.
Vylúčení z pomoci aj z rozhodovania
Dalitské pracovníčky a pracovníci zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní verejného zdravia a obnove hygienickej infraštruktúry po katastrofách. Napriek tomu ich vláda nezaraďuje do rozhodovacích procesov.
„Ľudia očakávajú, že budem žiť v špine a mlčať. Kedykoľvek som sa ozvala, nik ma nepočúval,“ uviedla Kishori, jedna z pracovníčok.
Tieto ženy, ktorých práca je nevyhnutná na fungovanie sanitárnych systémov, samy nemajú prístup k službám, ktoré udržiavajú.
Vláda po cyklóne Remal v okresoch Khulna a Satkhira nepriorizovala potrebu špecifickej pomoci pre dalitské komunity. Ignorovala prekážky, ktorým čelia, ako sú hlboko zakorenená systémová diskriminácia vyplývajúca z kastového systému, chudoba, chýbajúce vlastnícke dokumenty či poloha ich sídiel v záplavových zónach. Tým ponechala ľudí vykonávajúcich kľúčové práce bez ochrany a podpory.
Na krajinu sa vzťahujú medzinárodné dohovory
Bangladéš má podľa Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach povinnosť zabezpečiť napĺňanie práva marginalizovaných skupín na vodu a hygienu. Podľa Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie musí Bangladéš prijať opatrenia na odstránenie diskriminácie a zaručiť rovný prístup k všetkým ľudským právam.
Vláda musí preto zbierať a sledovať údaje rozdelené podľa kást a prijať celonárodný akčný plán na odstránenie kastovej diskriminácie. Povinnosťou vlády je zabezpečiť skutočnú rovnosť a aktívne, slobodné a zmysluplné zapojenie dalitov a najmä dalitiek na všetkých úrovniach rozhodovania, od plánovania vodovodnej infraštruktúry a sanitácie až po krízové riadenie pri katastrofách.
Bangladéšska vláda tiež musí prijať komplexný antidiskriminačný zákon, ktorý bude zahŕňať diskrimináciu na základe pôvodu a kastovej príslušnosti. Tento dôležitý zákon by sa mal vzťahovať na verejný aj súkromný sektor, uznávať priamu aj nepriamu diskrimináciu a poskytovať dostupné mechanizmy na podávanie sťažností a účinné opravné prostriedky.
Projekty musia rešpektovať zásady rovnosti
Amnesty International zároveň vyzýva všetky štáty a inštitúcie, ktoré financujú klimatické projekty v Bangladéši, aby ich navrhovali a realizovali s plnohodnotným, účinným a zmysluplným zapojením zástupkýň a zástupcov dalitských komunít.
Klimatické projekty zamerané na nápravu škôd a adaptáciu musia rešpektovať zásady rovnosti a nediskriminácie a spĺňať merateľné štandardy inklúzie a rovnosti. Správy o napredovaní projektov a ich implementácii majú obsahovať údaje rozdelené podľa kást.
„Kastová a rodová diskriminácia, nedostatok inkluzívnej infraštruktúry, ekonomické vylúčenie a klimatická zraniteľnosť vytvárajú začarovaný kruh vylúčenia a ponižovania,“ uviedla Isabelle Lassée.
„Zistenia Amnesty International odhaľujú hlbšie systémové zlyhanie krajiny v ochrane práva dalitských pracovníčok a pracovníkov v oblasti hygieny. Chýbajú údaje rozdelené podľa kást, cielené financovanie aj inkluzívne rozhodovacie procesy. To naďalej udržiava dalitské komunity vo veľmi znevýhodnenej pozícii.
Zároveň vyzývame všetky štáty a inštitúcie, ktoré poskytujú finančné prostriedky Bangladéšu na adaptačné opatrenia alebo na riešenie škôd, aby zabezpečili, že všetky projekty budú navrhnuté plnohodnotným, účinným a zmysluplným zapojením zástupcov a zástupkýň dalitských komunít. Takisto pri ich implementácii sa musia rešpektovať zásady rovnosti a nediskriminácie. Na to musia spĺňať merateľné štandardy inklúzie a spravodlivosti a správy o ich napredovaní musia obsahovať údaje rozdelené podľa kást,“ uzavrela výskumníčka.