Dnes môžeme sledovať, ako sa v juhovýchodnej Ázii opakuje história tým najhorším možným spôsobom.
Ozbrojené zložky Mjanmarska opäť spustili brutálnu vojenskú akciu proti menšine Rohingov, pričom zabíjajú civilistov a vyháňajú stovky tisíc ľudí z ich domovov. A Združenie štátov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa opäť nevymedzilo voči hrôzam, ktoré sa dejú v jednom z jeho členských štátov.
Je neodškriepiteľné, že v Jakchainskom štáte na severe Mjanmarska dochádza k etnickým čistkám. Od 25. augusta, keď ozbrojená skupina Rohingov zaútočila na mjanmarské bezpečnostné stanovištia a zabila minimálne 12 členov bezpečnostných síl, reagovali mjanmarské ozbrojené zložky brutálnou, nezákonnou a neprimeranou silou, pričom ich cieľom sa stala celá populácia Rohingov. Vojaci vypaľujú celé dediny a neváhajú strieľať po ľuďoch, ktorí sa snažia v panike utiecť. To naznačuje, že ide o jasnú a cieľavedomú kampaň na definitívne vyhnanie Rohingov z ich domovov.
Charta ASEAN-u, zmluva, ktorá je záväzná pre štáty Združenia, však obsahuje jasný záväzok k ochrane a podpore ľudských práv, ale lídri týchto krajín tento záväzok roky podporovali iba naoko. Takže kríza v Jakchainskom štáte mohla byť – prípadne stále je – príležitosťou pre lídrov naplniť svoje slová činmi. Namiesto toho však tento regionálny blok opäť potvrdil, že nie je ani schopný, ani ochotný sa vysporiadať s prebiehajúcimi násilnosťami.
Trvalo skoro mesiac, kým ASEAN vydal aspoň vyhlásenie k situácii, ale možno by bolo bývalo lepšie, ak by mlčal. Keď 24. septembra vyhlásenie konečne uzrelo svetlo sveta, ministri zahraničných vecí štátov združených v ASEAN v ňom vyjadrili “znepokojenie” nad vývojom v Jakchainskom štáte, avšak úplne opomenuli čo i len spomenúť slovo “Rohingovia” a očividné násilie, páchané na nich bezpečnostnými zložkami. Namiesto toho ministri označili krízu za “komplexný problém medzi komunitami” a odsúdili iba útok na mjanmarské bezpečnostné zložky z 25. augusta a “všetky násilné činy”.
To vyhlásenie bolo tak neurčité, že minimálne jeden člen ASEAN-u cítil potrebu sa od neho dištancovať. Minister zahraničných vecí Malajzie, Anifah Aman, označil toto vyhlásenie “prekrútením skutočného stavu”. Za zaujatie silného postoja voči zločinom mjanmarskej armády patrí Kuale Lumpur vďaka. I keď ani spôsob, akým sa Malajzia správa ku rohingským utečencom na svojom území, nie je ideálny.
Silná a rázna akcia zo strany ASEAN-u je potrebná o to viac, keďže to nevyzerá, že násilie v Jakchainskom štáte by malo čoskoro ustať. Aj napriek tvrdeniam Aun Schan Su Ťij, de facto vodkyne Mjanmarska, že došlo ku zastaveniu bojov, Amnesty International potvrdila, že v Mjanmarsku ešte pred troma týždňami dochádzalo ku podpaľačstvu. Navyše, ľudia stále utekajú v zúfalstve do Bangladéša. Podľa OSN ich už utieklo viac, ako pol milióna.
V Jakchainskom štáte taktiež dochádza ku humanitárnej katastrofe, keďže mjanmarská vláda zamedzila humanitárnym organizáciám prístup k postihnutým oblastiam a taktiež výrazne obmedzila ich podporné aktivity v ostatných častiach štátu. Nedávno sme dostali vierohodné správy o tom, že Rohingovia utekajú nielen pred násilím, ale aj pred veľmi reálnou hrozbou smrti hladom, nakoľko v mnohých častiach dochádza k zúfalým nedostatkom jedla.
Táto kríza môže ovplyvniť celý región juhovýchodnej Ázie. Ešte máme v živej pamäti “lodnú krízu” z roku 2015, keď tisíce Rohingov a Bangladéšanov uviazlo v Bengálskom zálive, keďže vlády v regióne odmietali vpustiť ich lode. Krajiny ASEAN-u sú povinné zaistiť, aby mali utečenci k dispozícii bezpečné cesty pre vstup a že nikto nebude nútený k návratu do krajiny, kde by mu hrozilo prenasledovanie alebo závažné porušenie ľudských práv, čo by bol určite prípad Rohingov.
ASEAN by mal okamžite zvolať krízový samit s cieľom riešenia krízy v Jakchainskom štáte. Jeho členovia musia tiež jasne a dôrazne uznať a odsúdiť porušovania ľudských práv, ktorých sa dopúšťa mjanmarská armáda. Niet pochýb, že to, čoho sme v Jakchainskom štáte svedkami, sú podľa medzinárodného práva zločiny proti ľudskosti – čo by malo určite trápiť aj samotný ASEAN.
Jeho členské štáty však musia pracovať aj na tom, aby etnické čistky Rohingov neboli úspešné a Mjanmarsko zastavilo prenasledovanie, diskrimináciu a segregáciu Rohingov. Toto všetko by poľahky spadalo pod Chartu ASEAN-u, ktorá jej vedúcim predstaviteľom umožňuje podniknúť kroky “v prípade závažného porušenia Charty” a “zaoberať sa krízovými situáciami, ktoré sa týkajú ASEAN-u, prijatím príslušných opatrení”. Je najvyšší čas pre ASEAN, aby postavil do popredia tieto kľúčové hodnoty. Hodnoty, akými sú reagovanie na krízy a rešpektovanie ľudských práv, ktoré sú tak podstatné pre ASEAN a sú súčasťou jeho charty rovnako, ako pričasto spomínaný princíp “nezasahovania”.
Toto je moment pravdy pre ASEAN, kedy sa musí rozhodnúť, na ktorej strane histórie sa postaví. S etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti, ktoré sa dejú na jeho prahu, urobí všetko pre to, aby ich ukončil a napravil, alebo sa bude iba nečinne prizerať?
Josef Benedict, zástupca riaditeľa kampaní pre juhovýchodnú Áziu a Pacifik Amnesty International