TLAČOVÁ SPRÁVA ĽUDSKOPRÁVNEJ KOALÍCIE
30. SEPTEMBRA 2026
S veľkou ľútosťou sme prijali tragickú správu o útoku na základnej škole v Staškove, pri ktorom zomrela učiteľka a vážne zranenia utrpeli ďalšia učiteľka a žiačka školy. Rodine a blízkym zosnulej učiteľky vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Zraneným želáme skoré zotavenie.
V tejto chvíli je potrebné sústrediť sa predovšetkým na ľudí, ktorých útok priamo zasiahol. Deti, ich rodiny, pedagogický zbor a ich blízki aj ďalší zamestnanci a zamestnankyne školy musia mať bez zbytočného odkladu prístup k pomoci a podpore podľa svojich individuálnych potrieb. Rovnako dôležité je vytvoriť podmienky na bezpečný a citlivý návrat detí a zamestnanectva do školského prostredia a zabezpečiť, aby im podpora zostala dostupná aj po skončení bezprostrednej krízovej intervencie. Takáto udalosť môže narušiť pocit bezpečia aj u detí a ľudí pracujúcich v školách mimo bezprostredne zasiahnutej komunity. Aj oni musia vedieť, kam sa môžu obrátiť, ak potrebujú podporu. Dnes im túto istotu štát nedáva.
Všetky okolnosti prípadu zatiaľ nepoznáme. Je preto dôležité chrániť súkromie a dôstojnosť detí, ktorých sa týka, obmedziť zverejňovanie osobných a citlivých informácií na nevyhnutné minimum a vyhnúť sa špekuláciám, zjednodušujúcim vysvetleniam či označeniam, ktoré môžu viesť k stigmatizácii alebo ďalšej ujme. Odpoveďou na útok dieťaťa nemôže byť prísnejšie trestanie detí, ale systematická a dlhodobá prevencia, na ktorú sú vyčlenené dostatočné finančné a personálne zdroje a kapacity. Súčasťou prevencie musí byť aj prevencia rodovo podmieneného násilia.
Tragédia v Staškove nie je prvou závažnou násilnou udalosťou v školskom prostredí na Slovensku. V januári 2025 zomreli pri útoku študenta na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi zástupkyňa riaditeľky a jeho spolužiačka, ďalšia žiačka bola zranená. Generálna prokuratúra neskôr zistila, že škola, z ktorej študent prestupoval, novú školu neinformovala o jeho agresívnom správaní a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s ním neboli v osobnom kontakte a k jeho prípadu pristupovali laxne. Dva prípady spája aj to, čo sa v debate o bezpečnosti škôl takmer nespomína: v oboch útočil chlapec či mladý muž na ženy a dievčatá, na svoje učiteľky a spolužiačky. Tento rodový rozmer nemožno prehliadať. Prevencia násilia v školách musí zahŕňať aj prácu s tým, ako sa u chlapcov formujú postoje k ženám, k moci a k riešeniu konfliktov, a prevenciu (mizogýnnej) radikalizácie, ktorá k mladým ľuďom prichádza najmä v internetovom prostredí.
Predchádzajúce prípady už ukázali potrebu posilniť včasnú pomoc, schopnosť rozpoznať riziko a zabezpečiť podporu konkrétnemu dieťaťu, spoluprácu škôl s poradenskými zariadeniami, službami podpory duševného zdravia, sociálnymi službami a políciou. Potrebujeme tiež lepšie porozumieť rizikovým faktorom, ktoré mladých ľudí ohrozujú a môžu prispieť k tomu, že spáchajú podobný útok. Ako pre TASR uviedol vedúci Katedry bezpečnostného manažmentu Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity Andrej Veľas: „Z hľadiska bezpečnosti škôl je dôležité, že hrozba nemusí prísť len zvonka. Útočníkom môže byť aj osoba, ktorá má do školy bežný prístup. Preto nestačí riešiť iba vstupy do budovy či technické zabezpečenie perimetra. Škola potrebuje vedieť, ako vyhodnocovať varovné signály, kto rozhoduje o ďalšom postupe a ako spolupracujú vedenie, pedagogickí zamestnanci, poradenské zariadenia a podľa potreby polícia.“
V Staškove škola varovný signál zachytila, problém zaznamenala už v piatok 25. septembra a v pondelok 28. septembra, deň pred útokom, pracovali s celou dotknutou triedou pracovníci centra poradenstva a prevencie. Úrad inšpekčnej služby zároveň preveruje, či nedošlo k pochybeniu zo strany policajtov.
Po každej ďalšej tragédii by sme nemali začínať odznova. Po útoku v Spišskej Starej Vsi štát sľuboval bezpečnejšie školy. Po útoku v Staškove vláda posunula do skráteného konania zákon o ochrane pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. V jeho odôvodnení ministerstvo školstva samo priznáva to, na čo sa dlhodobo upozorňuje. Varovné signály zachytávajú škola, rodina, sociálna kuratela, lekári aj polícia oddelene a mechanizmus, ktorý by ich spojil, na Slovensku chýba. Koordinované vyhodnocovanie rizík školy skutočne potrebujú. Zákon však bude fungovať len vtedy, ak bude mať kto konať. Centrá poradenstva a prevencie musia mať kapacity, detská psychologická a psychiatrická starostlivosť musí byť dostupná a musí byť jasné, kto má právomoc a zodpovednosť zasiahnuť vo chvíli, keď škola signál zachytí, tak ako ho zachytila v Staškove. Bez toho zostane aj dobrý zákon plánom na papieri. Verejnosť má zároveň právo vedieť, čo sa od januára 2025 reálne zmenilo, ktoré opatrenia boli prijaté a kde naďalej zostávajú systémové medzery. Štát by mal tieto medzery bezodkladne pomenovať a v spolupráci s odborníkmi a odborníčkami prijať opatrenia na ich odstránenie, s jasnými termínmi a zodpovednosťou.
Bezprostrednou odpoveďou na tragédiu v Staškove musí byť pomoc ľuďom, ktorých zasiahla. Zároveň treba nadviazať na skúsenosti a zistenia z predchádzajúcich prípadov aj na skúsenosti ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú prevencii násilia a radikalizácie, práci s mládežou a psychologickej pomoci, a zabezpečiť, aby prevencia násilia, včasná pomoc a ochrana detí aj ľudí pracujúcich v školách boli trvalou a funkčnou súčasťou systému. Zodpovednosť za to nemožno ponechať len na školách.
V najbližších dňoch si pripomenieme Medzinárodný deň nenásilia (2. októbra) a Svetový deň učiteľov a učiteliek (5. októbra). Najdôstojnejšou pripomienkou by bolo, keby sa slová o bezpečných školách tentoraz premenili na konkrétne systémové opatrenia.
Ľudskoprávna koalícia združuje 27 organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv: Amnesty International Slovensko, Bez sexizmu, Centrum komunitného organizovania, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Diera do sveta, Dom svetla Slovensko, Edequec, eduRoma, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku, HIV/AIDS Slovensko, Iniciatíva Inakosť, Inokraj, inTYMYta, kolektív neon, Komunitná nadácia Bardejov, Komunitná nadácia Zdravé mesto, Literárna bašta, Mareena, Možnosť voľby, Občiansky kompas, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Saplinq, Spolka, Status queer, Vagus, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry a Združenie STORM.