TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
10. júna 2024
Medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť, aby sa dve hlavné konferencie o mieri a obnove na Ukrajine zamerali na ľudské práva a spravodlivosť pre obete ich porušovania. Takisto musia posilniť hlas ukrajinskej občianskej spoločnosti, uviedla dnes Amnesty International.
Očakáva sa, že zástupcovia a zástupkyne štátov zo všetkých kontinentov sa zúčastnia na konferencii o obnove Ukrajiny, ktorú v dňoch 11. – 12. júna hostí Nemecko, a na mierovom samite, ktorý sa uskutoční v dňoch 15. – 16. júna vo Švajčiarsku.
„Spoločným úsilím začína svet pripravovať plán na dosiahnutie spravodlivosti a trvalého mieru na Ukrajine a jej obnovu. Je pri tom nevyhnutné, aby do centra tohto úsilia postavili ľudské práva,“ uviedla Veronika Velch, výkonná riaditeľka Amnesty International Ukrajina.
„Ľudia na Ukrajine a v ďalších krajinách, ktorí utrpeli porušovaním ich ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v dôsledku desaťročnej ruskej okupácie a agresie, musia byť vypočutí. Ich právo na spravodlivosť a odškodnenie musí byť ústredným bodom všetkých diskusií a prijatých opatrení. Bez toho nie je možné dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier a môže dochádzať k ďalšiemu porušovaniu ich práv a medzinárodného práva,“ zdôraznila Veronika Velch.
Do mierového procesu a obnovy musí byť zapojená občianska spoločnosť
Amnesty International vyzýva na účinnú a zmysluplnú účasť obetí, ohrozených skupín a odborných organizácií občianskej spoločnosti na všetkých medzinárodných diskusiách o budúcnosti Ukrajiny.
„Agresia proti Ukrajine nesmierne poškodila ľudské práva. Je potrebné vyriešiť mnohé otázky týkajúce sa ľudských práv, ako sú napríklad násilný presun civilného obyvateľstva vrátane detí do Ruska alebo svojvoľné a nezákonné zadržiavanie ukrajinských civilistov a civilistiek, a vyvodiť zodpovednosť za vojnové zločiny. Veľmi dôležité je počúvať pri tom hlasy obetí a občianskej spoločnosti,“ povedala Veronika Velch.
Amnesty odporúča klásť dôraz na ľudské práva v siedmich kľúčových okruhoch
Amnesty International je presvedčená, že na oboch júnových stretnutiach sa musia riešiť naliehavé otázky z nasledovných tematických okruhov:
Obnova ukrajinskej energetickej infraštruktúry
Rusko podniklo rozsiahle útoky na kritickú civilnú infraštruktúru Ukrajiny s cieľom zničiť energetické zariadenia. V dôsledku týchto útokov bolo civilné obyvateľstvo zbavené tepla, elektriny, vody a bývania. Úmyselné útoky na civilnú infraštruktúru, ako sú elektrárne a elektrické distribučné siete, a spôsobovanie obrovských škôd civilistom sú porušením medzinárodného humanitárneho práva. Opatrenia na odstránenie škôd na poškodenej energetickej infraštruktúre vrátane jej obnovy si vyžadujú značné investície a mali by sa začať čo najskôr. Do plánovania obnovy elektrickej infraštruktúry by mali byť zapojené ukrajinské charitatívne organizácie a ľudskoprávne, ako aj environmentálne skupiny, aby sa zabezpečilo, že bude slúžiť v súlade s ľudskými právami všetkých obyvateľov krajiny.
Zabezpečenie globálnej potravinovej bezpečnosti
Príspevok Ukrajiny na svetový trh s potravinami v roku 2021 zodpovedal nasýteniu 400 miliónov ľudí. Dôsledky vojny tak vážne ohrozili globálnu potravinovú bezpečnosť. Pocítia ich predovšetkým niektoré z najchudobnejších komunít sveta v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky. Je preto veľmi dôležité umožniť vývoz obilia z Ukrajiny do týchto komunít ohrozených potravinovou neistotou.
Návrat detí a všetkých civilistov a civilistiek nútene vysídlených alebo deportovaných do Ruska
Ukrajinské organizácie občianskej spoločnosti a medzinárodné organizácie namáhavo zhromažďujú dôležité informácie o týchto deťoch, ich mieste pobytu a ich príbuzných na Ukrajine. Medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť návrat týchto detí a civilného obyvateľstva na Ukrajinu.
Okamžité prepustenie všetkých zadržiavaných ukrajinských civilistov a svojvoľne zatknutých alebo nezákonne zadržiavaných väzňov
Ruské orgány musia okamžite prepustiť všetkých svojvoľne zadržiavaných ukrajinských civilistov, ako aj všetkých ruských väzňov, ktorých svojvoľne zadržiavajú za nesúhlas s vojnou. Všetky obvinenia voči nim musia byť zrušené.
Dodržiavanie práv vojnových zajatcov, ktoré im zaručuje medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv; repatriácia vojnových zajatcov a vyšetrovanie všetkých prípadov porušovania ich ľudských práv
Štáty a príslušné mimovládne organizácie musia poskytnúť všetkým vojnovým zajatcom repatriáciu. Všetkým vrátane chorých a zranených musia následne zabezpečiť rehabilitáciu. Zároveň sa musí uskutočniť účinné vyšetrovanie zločinov súvisiacich s porušením práv vojnových zajatcov podľa medzinárodného práva, ktoré mohli byť voči nim spáchané počas ich zadržiavania. Zodpovedné osoby musia byť postavené pred súd.
Zabezpečenie spravodlivosti a vyvodenie zodpovednosti za všetky vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a iné zločiny podľa medzinárodného práva a hrubé porušovanie ľudských práv
Spravodlivosť nemožno dosiahnuť bez vyvodenia úplnej zodpovednosti za všetky zločiny podľa medzinárodného práva a iné hrubé porušenia ľudských práv spáchané od ruskej vojenskej intervencie na Ukrajine v roku 2014. To zahŕňa napríklad potláčanie neruského obyvateľstva a násilné demografické zmeny na Kryme. Ukrajinské organizácie občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré v súčasnosti pracujú – podstupujúc veľké riziko – v okupovaných oblastiach, tieto porušenia ľudských práv a medzinárodného práva zdokumentovali. Často išlo aj o porušovanie ich práv.
Humanitárne odmínovanie a odstránenie nevybuchnutej munície
Táto úloha bude nesmierne ťažká a vyžaduje úzku spoluprácu a koordináciu vlád, nezávislých organizácií a dobrovoľníckych skupín.
Mier a obnova Ukrajiny si budú vyžadovať politickú vôľu a zdroje
„Dosiahnutie spravodlivosti si vyžaduje značnú politickú vôľu a zdroje na národnej aj medzinárodnej úrovni. Zosúladené a rozhodné úsilie medzinárodného spoločenstva bude určite náročné na zdroje. Avšak ľudské práva vrátane práva na spravodlivosť a odškodnenie musia byť základom akéhokoľvek mierového riešenia na Ukrajine. Práve to musí byť hnacou silou medzinárodného spoločenstva,“ uviedla Veronika Velch.
K ruským zločinom na Ukrajine dochádza už desať rokov
Vo februári 2014 Rusko vyslalo svoje vojská na ukrajinský Krym. Vtom istom roku, ako sa začala okupácia Krymu, ruské ozbrojené sily vstúpili aj na východnú Ukrajinu. Dňa 24. februára 2022 prezident Vladimír Putin oznámil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať“ Ukrajinu a Rusko začalo inváziu v plnom rozsahu.
Ruská vojenská agresia proti Ukrajine má rozsiahle a dlhodobé negatívne dôsledky. Zoznam zločinov podľa medzinárodného práva, ktoré utrpelo obyvateľstvo Ukrajiny, zahŕňa okrem iného vojnové zločiny namierené proti jednotlivcom a jednotlivkyniam (mimosúdne popravy, mučenie, sexuálne násilie) a komunitám (úmyselné ničenie civilnej infraštruktúry – energetickej, vodárenskej, nemocníc, obytných oblastí); početné vraždy civilistov a civilistiek v Buči, Izjume a iných mestách; nútené presuny a deportácie civilného obyvateľstva vrátane deportácií detí mimo Ukrajiny.
Ruské sily porušili viaceré normy Ženevských dohovorov, ako je napríklad povinnosť chrániť civilné obyvateľstvo či dodržiavať práva väzňov a vojnových zajatcov. Taktiež sa dopustili násilnej mobilizácie ukrajinských občanov na účasť vo vojenských operáciách proti vlastnému štátu, ničenia kultúrneho dedičstva a útokov na infraštruktúru na vývoz obilia.