TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
8. OKTÓBRA 2025
Novozélandské úrady uplatňujú voči ľuďom z tichomorských ostrovov Tuvalu a Kiribati diskriminačné migračné politiky. Tieto politiky rozdeľujú rodiny, ignorujú práva detí a naďalej ľudí ohrozených následkami klimatickej zmeny. Uvádza to Amnesty International v novej správe Navigating Injustice, zverejnenej mesiac pred konferenciou OSN o zmene klímy COP30.
Správa odhaľuje, že novozélandské migračné programy pre obyvateľstvo krajín postihnutých klimatickou krízou vylučujú uchádzačov a uchádzačky na základe veku, zdravotného stavu či znevýhodnenia. Takýto prístup porušuje medzinárodné ľudskoprávne záväzky. Amnesty tiež opisuje príbehy ľudí, ktorí po vypršaní víz zostávajú v krajine bez povolenia a žijú v neustálom strachu z deportácie.
„Obyvateľstvo Tichomoria je trestané dvakrát – najprv klimatickou krízou, ktorú nezavinili, a potom diskriminačným migračným systémom, ktorý porušuje ich práva,“ uviedla Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.
Diskriminačný migračný systém
Počas posledných rokov klimatická kríza a čoraz častejšie katastrofy zhoršujú nerovnosti aj hospodárske problémy v Tichomorí. Mnohí preto hľadajú bezpečnejší život inde. Pre obyvateľov a obyvateľky Tuvalu a Kiribati je Nový Zéland prirodzenou voľbou vďaka spoločným dejinám a kultúrnym väzbám.
Súčasné migračné cesty však neberú do úvahy vplyvy klimatickej zmeny. Program Pacific Access Category Resident Visa (PAC) umožňuje trvalý pobyt len obmedzenému počtu ľudí z Kiribati, Tuvalu, Tongy a Fidži.
O víza môžu požiadať iba ľudia vo veku od 18 do 45 rokov, ktorí získajú pracovnú ponuku a preukážu „prijateľný zdravotný stav“. Takéto podmienky vylučujú osoby so zdravotným znevýhodnením či ochoreniami, ktoré úradníci považujú za „finančnú záťaž“.
„Pre mnohých v Tuvalu a Kiribati nejde o voľbu, ale o prežitie. Komunity v Tichomorí prejavili neuveriteľnú odolnosť a hľadajú spôsoby, ako prispôsobiť svoj život a zostať doma. Vláda Nového Zélandu ich však musí podporiť bez diskriminácie,“ uviedla Agnès Callamard.
Amnesty sa stretla s viacerými ľuďmi so zdravotným znevýhodnením, ktorých oddelili od rodín pre prísne vízové podmienky.
Alieta, učiteľka z Tuvalu so zrakovým znevýhodnením, musela v roku 2016 odstrániť svoje meno zo žiadosti, aby mohol jej manžel s dcérou odísť na Nový Zéland. Odvtedy sú rozdelení.
„Keď prišla prílivová vlna, zatopila cestu aj dom. Preto som chcela odísť od mora,“ vysvetlila Alieta. S ťažkým srdcom dovolila dcére odísť za lepšou budúcnosťou.
„Najprv som sa na Nový Zéland nehnevala. Stále som žiadala o víza… ale je mi smutno za dcérou. Nechcela som, aby nás odlúčili. Je to pre deti ťažké,“ priblížila učiteľka.
Callamard dodala: „Je neprijateľné, aby krajina s vysokými emisiami odmietala ľudí len preto, že by mohli byť finančne nároční – najmä keď osoby so zdravotným znevýhodnením čelia počas klimatických katastrof väčšiemu riziku.“
Zhoršujúce sa podmienky v Tuvalu a Kiribati
Tuvalu a Kiribati ležia v priemere len dva metre nad hladinou mora. Sú preto mimoriadne ohrozené zvyšovaním hladiny oceánu, eróziou pobrežia, záplavami a suchom. Zasolenie vody a pôdy obmedzuje prístup k pitnej vode, možnosť pestovať plodiny či stavať domy. Dôsledky sú najvážnejšie pre starších ľudí a osoby so zdravotnými problémami.
Aleki, ktorá žije s rodinou vo Funafuti, hlavnom meste Tuvalu, povedala: „Každý deň chodíme s vedrami po pitnú filtrovanú vodu do vládnej budovy.“
Na Kiribati je pôda natoľko kontaminovaná, že väčšina plodín sa tam nedá pestovať. Ostrov je závislý od dovážaných potravín, ktoré sú drahé a málo rozmanité.
„Ťažko nájdete dobré jedlo. Máme len ryžu a konzervy. Zelenina tu neexistuje. Nevieme si nič vypestovať. Vlny horúčav, suchá a búrky zničili všetky rastliny,“ uviedla pre Amnesty ďalšia obyvateľka Kiribati.
Riziko deportácie z Nového Zélandu
Situácia je však neistá aj pre mnohých, ktorí sa na Nový Zéland dostanú. Po vypršaní víz totiž zostávajú bez právneho postavenia. Žijú tak v neustálom strachu z deportácie, bez prístupu k verejným službám, zdravotnej starostlivosti či vzdelávaniu.
Podľa medzinárodného práva má každý právo nenásilného návratu do krajiny, kde mu hrozí vážne porušenie práv – vrátane porušení spôsobených klimatickou krízou.
„Amnesty International vyzýva Nový Zéland, aby okamžite reformoval imigračnú politiku tak, aby riešila prípady vysídlenia v dôsledku zmeny klímy v súlade s ľudskými právami. Vláda by mala vytvoriť predpisy, ktoré sú v súlade s Te Tiriti o Waitangi a s právami pôvodného obyvateľstva,“ uviedla Agnès Callamard.
Súčasťou riešenia môžu byť humanitárne víza pre tých, ktorí nespĺňajú existujúce podmienky, a ochranné mechanizmy proti deportácii – vrátane dočasného pozastavenia deportácií pre ľudí z Tuvalu a Kiribati.
„Nový Zéland aj medzinárodné spoločenstvo musia konať, aby chránili práva a dôstojnosť obyvateľov Tichomoria v čase klimatickej krízy. Konať v oblasti klimatickej zmeny a migrácie už nie je politická voľba, ale právna povinnosť. Tichomorie vysiela varovanie – ak svet nezareaguje tu, nezareaguje nikde,“ uzavrela Agnès Callamard.