TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
29. JANUÁRA 2026
Mjanmarská vojenská junta sa od uchopenia moci 1. februára 2021 dopustila rozsiahlych zločinov a represie vo všetkých oblastiach života v krajine. Na situáciu upozornili Amnesty International, Fortify Rights a Human Rights Watch.
Kruté zločiny armády od prevratu – vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti – sa počas uplynulého roka stupňovali. Junta snažila upevniť svoju vládu prostredníctvom násilných vojenských operácií a zmanipulovaných volieb.
Členovia Bezpečnostnej rady OSN, vlády v regióne juhovýchodnej Ázie a ďalšie zainteresované štáty by mali výraznejšie podporiť ľudí v Mjanmarsku. Zároveň musia konať tak, aby junta niesla zodpovednosť za svoje zločiny.
Predbežné výsledky volieb naznačujú očakávaný výsledok
Voľby, ktoré prebehli v troch fázach medzi 28. decembrom 2025 a 25. januárom 2026, podliehali prísnej kontrole vlády. Preto boli široko odmietnuté ako podvodné a zorganizované s cieľom zabezpečiť víťazstvo strany podporovanej armádou.
„Nie je náhoda, že tieto voľby sa mohli uskutočniť v dôsledku zvýšeného porušovania ľudských práv – od svojvoľného zadržiavania po nezákonné útoky na civilné obyvateľstvo. Takto armáda postupuje už desaťročia,“ povedal odborník na ľudské práva v organizácii Fortify Rights, Ejaz Min Khant.
„Táto kríza sa naťahuje na šiesty rok. Vlády by sa preto mali sústrediť na vyvodenie zodpovednosti a spravodlivosti za množstvo zločinov mjanmarskej armády. Bez toho sa krajina nemôže pohnúť vpred,“ uviedol.
Od prevratu junta systematicky zakázala desiatky politických strán a zadržala viac ako 30-tisíc politických väzňov a väzenkýň. V januári junta oznámila, že podnikla právne kroky proti viac ako 400 osobám na základe zákona o „ochrane volieb“. Tento zákon, prijatý v júli minulého roka, kriminalizuje kritiku volieb tým, že zakazuje prejavy, organizovanie či protesty, ktoré narúšajú akúkoľvek časť volebného procesu.
Voľby sa stali ústredným prvkom snáh junty rozdrviť politickú opozíciu, zablokovať návrat civilnej vlády a upevniť vojenskú kontrolu nad štátom. Predbežné výsledky volieb naznačujú v súlade s očakávaniami drvivé víťazstvo vojenskej zástupnej strany Union Solidarity and Development Party.
Čína a Rusko, hlavní dodávatelia lietadiel a zbraní pre juntu, vyslali k urnám volebných pozorovateľov. Obe krajiny zároveň v Bezpečnostnej rade OSN blokujú medzinárodné kroky proti zločinom junty. Malajzia, minuloročná predsedajúca krajina Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), uviedla, že blok svoje pozorovateľské misie na certifikáciu volieb nevyslal.
Používajú zakázanú kazetovú muníciu
V rozšírených vojenských operáciách pred voľbami junta v roku 2025 vystupňovala letecké útoky. Tie zahŕňali aj úmyselné aj nerozlišujúce útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom.
Letecké útoky zasiahli školy, nemocnice, náboženské objekty, ako aj tábory pre vysídlené osoby a za uplynulý rok zabili tisíce ľudí.
Armáda čoraz častejšie pri nezákonných útokoch používa ozbrojené drony, paraglajdery s motorom a gyrokoptéry. Využívaním nových technológií vytvára nové hrozby pre civilné obyvateľstvo.
Dňa 6. októbra zabil útok armádneho motorového paraglajdera na budhistický festival v oblasti Sagaing najmenej 24 ľudí vrátane troch detí. Od decembra 2024 bolo zaznamenaných viac ako 135 podobných útokov s využitím motorových klzákov.
Mjanmarsko patrí medzi veľmi málo krajín, ktoré naďalej používajú medzinárodne zakázanú kazetovú muníciu a protipechotné míny.
„Uplynulých päť rokov je pochmúrnou ukážkou stratégie mjanmarskej armády. Na udržanie si kontroly nad krajinou využíva zabíjanie a terorizovanie civilného obyvateľstva,“ povedal výskumník Amnesty International pre Mjanmarsko, Joe Freeman.
„V roku 2025 dosiahli letecké a dronové útoky nové maximá. Junta zintenzívnila už aj tak brutálnu kampaň proti oblastiam, ktoré sú strediskami opozície. Čoraz viac ľudí žije v strachu pred bombami padajúcimi z neba,“ dodal Freeman.
Od prijatia zákona o povinnej vojenskej službe vo februári 2024 junta používa násilné praktiky pri odvode brancov. K takýmto praktikám patria únosy mladých mužov a chlapcov či zadržiavanie rodinných príslušníkov nezvestných brancov ako rukojemníkov. Nábor a využívanie detských vojakov zo strany armády sa od prevratu výrazne rozšírili.
Útoky sa odohrávali aj počas prímeria
Od prevratu údajne zomrelo vo väzbe junty viac ako 2 200 ľudí, avšak skutočný počet je pravdepodobne vyšší. Mučenie, sexuálne násilie a iné formy zlého zaobchádzania sú rozšírené vo väzniciach, výsluchových centrách, na vojenských základniach a ďalších miestach zadržiavania.
Hlásené sú znásilnenia, bitky, dlhodobé stresové polohy, elektrické šoky a mučenie ohňom, ako aj odopieranie zdravotnej starostlivosti, jedla, vody a spánku.
V júli zomrela v Inseinskej väznici v Rangúne 26-ročná aktivistka Ma Wutt Yee Aung. Príčinou jej smrti bol údajne nedostatok liečby dlhodobých zranení hlavy, ktoré utrpela pri mučení.
Po zemetrasení v marci 2025, ktoré zasiahlo centrálnu časť Mjanmarska, junta bránila poskytovaniu záchranných služieb v oblastiach kontrolovaných opozíciou. Roky nezákonných útokov armády na zdravotnícke zariadenia a ich personál vážne oslabili kapacity núdzovej zdravotnej pohotovosti. Napriek vyhláseniu prímeria armáda uskutočnila viac ako 550 útokov počas dvoch mesiacov po zemetrasení.
Zneužívanie právomocí armádou a vystupňované boje viedli k vnútornému vysídleniu najmenej 3,6 milióna ľudí. Škrty v zahraničnej pomoci, prudko rastúce ceny a obmedzenia zdravotnej starostlivosti a humanitárnych dodávok prehĺbili podvýživu. Viedli aj k šíreniu chorôb prenášaných vodou a nárastu počtu úmrtí, ktorým by sa dalo predísť. Viac ako 15 miliónov ľudí v Mjanmarsku čelí akútnej potravinovej neistote, pričom obzvlášť zasiahnutý je štát Rakhine.
Milióny ľudí, ktorí utiekli z krajiny, čelia rastúcim hrozbám a riziku núteného navrátenia.
Obyvateľstvo medzi represiou a nekontrolovaným zločinom
Od konca roka 2023 sa civilné obyvateľstvo Rohingov ocitlo uprostred bojov medzi juntou a etnickými silami Arakanskej armády. Arakanská armáda uvalila na Rohingov v severnom štáte Rakhine represívne opatrenia vrátane nútených prác a svojvoľného zadržiavania.
Od prevratu sa rozmohli nezákonné činnosti ako obchodovanie s ľuďmi, centrá podvodných aktivít, neregulovaná ťažba prírodných zdrojov či výroba drog.
Pozdĺž hranice Mjanmarska s Thajskom sa rozrástla sieť online centier, ktoré sa zameriavajú na podvodné poskytovanie služieb. Centrá pod vedením čínskych štátnych príslušníkov sú súčasťou globálnych zločineckých sietí. Profitujú najmä z obchodovania s ľuďmi, nútenej práce a mučenia. Tieto podvody sú súčasťou multimiliardového odvetvia v celom regióne.
Ukončenie tejto krízy si vyžaduje trvalý medzinárodný tlak
Rozsiahle a systematické porušovanie práv zo strany mjanmarskej armády nadväzuje na desaťročia beztrestnosti a nedostatočné medzinárodné úsilie ukončiť tieto zločiny.
Prebiehajúce kroky na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) a Medzinárodnom trestnom súde (ICC) sú kľúčové, no zatiaľ sa obmedzujú na vyšetrovanie krutých zločinov spred prevratu. V novembri 2024 prokurátor ICC požiadal o vydanie zatykača na vrchného veliteľa, generála Min Aung Hlainga pre údajné zločiny proti ľudskosti spáchané v roku 2017. Sudcovia zatiaľ o žiadosti verejne nerozhodli.
Bezpečnostná rada OSN zostáva do veľkej miery paralyzovaná. Pre odpor Číny a Ruska neprijala hmatateľné kroky nadväzujúce na rezolúciu z decembra 2022, ktorá odsúdila zneužívanie moci zo strany armády po prevrate.
Členovia Bezpečnostnej rady by mali navrhnúť cielené opatrenia na vyvodenie zodpovednosti voči junte za odmietanie dodržiavať rezolúciu a množstvo ďalších medzinárodných výziev. Pravidelné verejné zasadnutia o Mjanmarsku môžu pomôcť vybudovať momentum na prijatie nadväzujúcej rezolúcie, ktorá by postúpila situáciu v celej krajine ICC a zaviedla globálne embargo na dodávky zbraní a leteckého paliva.
„Päť rokov po prevrate sa mjanmarskej kríze ľudských práv a humanitárnej katastrofe dostáva čoraz menej zahraničnej pomoci a pozornosti,“ povedala výskumníčka Human Rights Watch pre Áziu, Shayna Bauchner.
„Ukončenie tejto krízy si vyžaduje trvalý medzinárodný tlak a zmysluplné vyvodenie zodpovednosti. Zároveň si vyžaduje konkrétnu humanitárnu, politickú a technickú podporu pre ľudí v Mjanmarsku a milióny ďalších, ktorí boli nútení utiecť,“ uzavrela Bauchner.