Na festivale kde gádžovia sú menšinou
Lenka Machlicová, blog, Paulína Dufková, foto
Vchádzame na Bratislavskú ulicu v Brne. Cestou vlakom sme boli „upozornení“, že ak tam ideme, tak si máme dávať pozor. Atmosféra niekoľkých metrov štvorcových „Brněnského Bronxu“ hlavného mesta Moravy sa nedá zachytiť slovami. Pozor si dávame – na stoly potiahnuté čipkou, poľné kvety na nich, slnko prebleskujúce cez vlasy detí, dievčatá učiace sa pliesť a mužov sediacich na priedomí. Vpíja sa do nás pohoda. Zvedavo sa premiestňuje k druhému stagu, kde si nádejní tanečníci získavajú priazeň publika. Následne bočíme do Múzea Rómskej kultúry, ktoré nás víta štítovou kresbou Davida Zemana. Vnútri nás ovanie príjemný chlad a vzápätí rad príjemných ľudí vysvetľujúcich čerstvú ponuku dnešného festivalového dňa.
Cielene si vyberáme Živú knižnicu – prvú verejnú vôbec, ktorú organizujú kolegovia/ne z českej pobočky Amnesty International. Ich žlté tričká a poletujúce balóny sa nedajú prehliadnuť. Atmosféru kaviarne sýtia vzrušením a očakávaniami. Dnes sa číta päť knižiek. Vyberáme si Assema zo Sýrie. Dvadsať minút nám hovorí svoj príbeh, ako prišiel koncom 90tych rokov do ČR, ako sa cíti vtedy a dnes, ako sa stereotypy voči moslimov šíria a nenávisť rastie. Sedieť by sme tam dokázali ďalšie dve hodiny. Čítame ďalšie knižky. Rad záujemcov byť jedným/ou z čítajúcich stúpa. Otvárajú sa nám ďalšie príbehy a osudy. Atmosféra sa mení. Zažiť na vlastnej koži dotyk človeka, otvoriť sa zažitým skúsenostiam iných ľudí- o tom je Živá knižnica, teda čítanie živých kníh so zaujímavým príbehom.
Vraciame sa naspäť do festivalového oparu. Doliehajú k nám tóny koketného šansónu. Sadneme si na chodník a v tichosti pozorujeme. Začala sa večerná neorganizovaná prehliadka toho najlepšieho čo šatníka dal. Pestrosť teší. Ochutnáme typické rómske jedlá priamo od domácich. Je nám dobre. Sme prijatou menšinou. V hlave mi víria myšlienky ako Ghetto fest „preniesť“ na Slovensko. Ak raz bude, tak na ňom nebude chýbať Živá knižnica. Dovtedy ju budeme organizovať v rámci Fair play projektu, ktorý sa nám rozbieha na slovenských školách od septembra. Zatiaľ sa bude vzájomné inšpirovať nápadmi, ako spájať menšiny. Nevieme kedy sa ňou raz môžeme stať my.
