Aktualizácia 29. mája

Desať rokov po tom, ako Európska komisia začala konanie voči Slovensku pre porušenie smernice EÚ o rasovej rovnosti, rómske deti stále čelia zakorenenej diskriminácii vo vzdelávaní. Amnesty International a Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) dnes zverejnili novú správu, v ktorej upozorňujú na „rozšírené a prehlbujúce sa rasové rozdelenie vo vzdelávaní“ a vyzývajú slovenskú vládu, aby súrne prijala systémové opatrenia nevyhnutné na ukončenie segregácie v školách.

8. apríl je Medzinárodný deň Rómov. Rómovia a Rómky na Slovensku stále bojujú za svoje ľudské práva, dôstojnosť a rovnosť. Čelia diskriminácii, rasizmu a predsudkom. Ľudskoprávny dlh Slovenska voči Rómom a Rómkam je jeden z najväčších a najignorovanejších.

Amnesty International dôrazne varuje pred novelou zákona o službách zamestnanosti a zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce, o ktorej bude národná rada rokovať budúci týždeň. Navrhovaná novela zavádza represívne opatrenia, ktoré až na výnimky podmieňujú vyplácanie sociálnych dávok vykonávaním štátom organizovanej práce. Navrhnuté opatrenia vytvárajú byrokratické bariéry a obmedzujú prístup k minimálnej sociálnej podpore. Amnesty upozorňuje, že takéto opatrenia predstavujú vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti a v konečnom dôsledku môžu prehĺbiť sociálne a ekonomické nerovnosti.

Amnesty International dôrazne varuje pred novelou zákona o službách zamestnanosti a zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce, o ktorej bude národná rada rokovať budúci týždeň. Navrhovaná novela zavádza represívne opatrenia, ktoré až na výnimky podmieňujú vyplácanie sociálnych dávok vykonávaním štátom organizovanej práce. Navrhnuté opatrenia vytvárajú byrokratické bariéry a obmedzujú prístup k minimálnej sociálnej podpore. Amnesty upozorňuje, že takéto opatrenia predstavujú vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti a v konečnom dôsledku môžu prehĺbiť sociálne a ekonomické nerovnosti.

VYJADRENIE AMNESTY INTERNATIONAL SLOVENSKO20. MARCA 2025

Každá tretia žena v EÚ zažila fyzické alebo sexuálne násilie. Napriek tomu Slovensko stále neprijalo zákon, ktorý by definoval znásilnenie na základe absencie súhlasu. Násilie však nie je len fyzické – ženy na Slovensku čelia šikane v online priestore, sexuálnemu obťažovaniu či diskriminácii na pracovisku. Prežité skúsenosti im často bránia v uplatnení sa, a mnohé z nich sa ocitajú v chudobe či bytovej núdzi. 

Rodovo podmienené násilie je na Slovensku aj v Európe nebezpečne rozšíreným fenoménom. Podľa výskumu Eurostatu, FRA a EIGE, ktorý sa uskutočnil medzi rokmi 2020 – 2024, každá tretia žena v EÚ v dospelosti zažila fyzické násilie, sexuálne násilie alebo vyhrážanie. Na Slovensku teda štatisticky hovoríme o státisícoch ľudí. Väčšina preživších páchateľa poznala, pretrvávajúca stigmatizácia, viacnásobná diskriminácia a ďalšie faktory však vedú k tomu, že ženy a dievčatá sa neobrátia na políciu.

Amnesty International Slovensko vyjadruje hlboké znepokojenie nad medializovanými informáciami o údajnom policajnom násilí voči rómskym deťom na Základnej škole v Stráňach pod Tatrami. Podľa dostupných výpovedí vstúpili policajti do školy, pričom jeden z nich údajne fyzicky napadol viaceré maloleté osoby a spôsobil im fyzické zranenia a psychickú ujmu. Tento prípad opätovne vyvoláva otázky o inštitucionálnej diskriminácii v policajnom zbore, ktorej rómska komunita dlhodobo čelí.

Výskum Amnesty International zdokumentoval systematické a dlhodobé porušovanie práva na primerané bývanie. Zlyhanie úradov pri zabezpečení práva na primerané bývanie sa prejavuje v nedostatku kapacít cenovo dostupného verejného nájomného bývania a obmedzenom prístupe marginalizovaných skupín obyvateľstva k bývaniu.

TLAČOVÁ SPRÁVA RÓMSKE ADVOKAČNÉ A VÝSKUMNÉ STREDISKO, AMNESTY INTERNATIONAL, EDUROMA24. 10. 2024

Výskum Amnesty International zdokumentoval porušovanie práva na primerané bývanie na Slovensku. Štát si neplní svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky v súvislosti s napĺňaním práva na bývanie svojho obyvateľstva. Táto situácia sa odráža najmä v extrémne nízkom počte verejných nájomných bytov; obmedzujúcich kritériách oprávnenosti na prístup k verejnému bývaniu; segregácii Rómov a Rómok vo verejnom nájomnom bývaní, v dôsledku ktorej žijú v nevyhovujúcich podmienkach; ako aj v nadmernom spoliehaní sa štátu na pobytové sociálne služby ako na alternatívu bývania.