TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
12. FEBRUÁRA 2024
- Pri štyroch nezákonných útokoch na juhu pásma Gazy, v meste Rafah, prišlo o život najmenej 95 civilistov a civilistiek, z toho takmer polovica detí.
- Útoky sa uskutočnili na juhu pásma, ktorý v tom čase izraelská armáda označovala ako „bezpečnú zónu“.
- Všetky štyri útoky sú pravdepodobne priamymi útokmi na civilné osoby a objekty, ktoré musia byť vyšetrené ako vojnové zločiny.
- Amnesty International zhromaždila nové dôkazy o smrtiacich nezákonných útokoch v okupovanom pásme Gazy, ktoré dokazujú, že izraelské sily naďalej porušujú medzinárodné humanitárne právo a úplne beztrestne vyhladzujú celé rodiny.
Amnesty International preskúmala štyri izraelské útoky v meste Rafah, v najjužnejšej provincii pásma Gazy, v čase, keď bola táto oblasť údajne „najbezpečnejšou oblasťou“ v pásme. K trom z útokov došlo v decembri 2023, po skončení tzv. humanitárnej prestávky, jeden z útokov sa uskutočnil v januári 2024. Pri týchto útokoch zahynulo najmenej 95 civilistov vrátane 42 detí. Izraelské ozbrojené sily sa v súčasnosti pripravujú na pozemnú operáciu v oblasti. Takáto operácia bude mať pravdepodobne zničujúce dôsledky na životy viac ako milióna ľudí, ktorí sa po postupných vlnách masového vysídľovania tiesnia na území s rozlohou 63 km2.
Amnesty nenašla dôkazy, ktoré by naznačovali, že by zasiahnuté obytné budovy alebo ich obyvateľstvo mohli byť považované za legitímne vojenské ciele. Tieto zistenia vyvolávajú obavy, že izraelská armáda cielene útočila na civilné osoby a objekty. Tieto útoky preto musia byť vyšetrené ako vojnové zločiny.
Ľudí v zasiahnutých oblastiach vopred nevarovali
Aj keby izraelské sily mali v úmysle útočiť na legitímne vojenské ciele v okolí zasiahnutých budov, tieto útoky zjavne nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi. Útoky, pri ktorých útočiaca strana nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými cieľmi a pri ktorých dôjde k smrti alebo zraneniu civilistov a civilistiek, predstavujú vojnové zločiny. Z dôkazov, ktoré zhromaždila Amnesty International, tiež vyplýva, že izraelská armáda pred útokmi neposkytla účinné, resp. dokonca žiadne varovanie žiadnemu z obyvateľov zasiahnutých lokalít.
„Izraelské útoky bez predchádzajúceho varovania vyhladili celé rodiny po tom, ako sa uchýlili do tzv. bezpečných oblastí. Tieto útoky ilustrujú pretrvávajúci model správania izraelských ozbrojených síl, ktoré bezostyšne porušujú medzinárodné právo. To je v rozpore s tvrdeniami izraelských orgánov, že ich ozbrojené sily prijímajú zvýšené bezpečnostné opatrenia, aby minimalizovali škody spôsobené civilistom a civilistkám,“ uviedla riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky Erika Guevara-Rosas.
Tri z útokov v meste Rafah sa uskutočnili v noci, keď civilní obyvatelia vrátane vnútorne vysídlených rodín spali
Medzi obeťami týchto nezákonných útokov boli ani nie 3-týždňové dievčatko, významný 69-ročný lekár na dôchodku, novinár, ktorý vo svojom dome prichýlil vysídlené rodiny, aj matka, ktorá sa delila o posteľ so svojou 23-ročnou dcérou. Svedectvá, o ktoré sa podelili smútiaci pozostalí, by mali slúžiť ako pripomienka, že brutálne zločiny spáchané v pásme Gazy sú škvrnou na kolektívnom svedomí celého sveta.
Erika Guevara-Rosas
„Hrozné detaily týchto útokov – nasledujúcich po kľúčovom predbežnom rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), podľa ktorého v pásme Gazy reálne a bezprostredne hrozí genocída – umocňujú naliehavosť, s ktorou by sa všetky štáty medzinárodného spoločenstva mali zasadzovať za okamžité a trvalé prímerie. Prímerie poskytne najvhodnejší rámec na účinnú aplikáciu predbežných opatrení, ktoré Izraelu nariadil ICJ. Informácie o útokoch zároveň opäť ukazujú, aké dôležité je zaviesť komplexné zbrojné embargo na všetky strany konfliktu,“ uviedla Erika Guevara-Rosas.
Amnesty International navštívila miesta všetkých štyroch útokov. Tím organizácie vyfotografoval a natočil miesta zničené útokmi. Organizácia viedla rozhovory s celkovo 18 ľuďmi vrátane 14 preživších a štyroch príbuzných obetí, ktorí sa zúčastnili na záchranných operáciách. Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré skúma postup aktérov a dokumentuje prípady porušovania ľudských práv v krízových situáciách, analyzovalo satelitné snímky, fotografie a videá s cieľom geolokalizovať a overiť útoky a následnú deštrukciu.
Organizácia tiež preskúmala vojnový denník zverejnený na oficiálnej stránke izraelskej armády. V denníku sa pritom nenachádza ani zmienka o žiadnom zo štyroch útokov. Amnesty International zaslala izraelským orgánom v dňoch 19. a 30. januára 2024 otázky týkajúce sa týchto útokov. Do uverejnenia tejto správy nedostala žiadnu odpoveď.
„Telíčka mojich detí boli roztrhané na kusy“: Útok na dom rodiny Harbovcov
Dňa 12. decembra 2023 o 3.02 hod. miestneho času izraelský útok priamo zasiahol dva domy patriace rodine Harbovcov. Domy sa nachádzali vo štvrti Al-Zuhour v meste Rafah. Pri útokoch zahynulo 25 civilistov: 10 detí, 9 mužov a 6 žien. Jedna z obetí bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Najmenej 17 ďalších osôb utrpelo zranenia. Útok úplne zničil dva domy a vážne poškodil tri susedné domy, v ktorých došlo k niekoľkým z úmrtí.
Tridsaťročný Islam Harb, ktorý pri útoku prišiel o tri zo štyroch detí – päťročné dvojičky Jude a Mariu a šesťmesačného syna Ammara, pre Amnesty opísal desivý okamih výbuchu.
Počul som obrovský výbuch. Nepamätám si, že by som niečo videl. Počul som veľmi silný výbuch a stratil som vedomie. Prebral som sa až v nemocnici. Prvé, čo si pamätám, je, že som sa pýtal na svoje deti. Prežila len štvorročná Leen. Moja rodina sa celé dni snažila vyhrabať pozostatky mŕtvych z trosiek. Telo môjho [25-ročného] brata Khalila sa našlo 200 metrov od domu roztrhané na kusy, taký silný bol výbuch. Telíčka mojich detí boli roztrhané na kusy.
Islam Harb
Islam pre Amnesty uviedol, že jeho rodina netuší, prečo armáda zaútočila na ich domy a pred útokom ich nik nevaroval. Medzi obeťami útoku je aj jeho 52-ročná matka Inaam, sestry Abir (23) a Najwa (26) a bratia Mohammed Al-Hadi (22) a Zein Al-Abidine (15). Islam uviedol, že rodina hostila vnútorne vysídlených príbuzných, ktorí na príkaz izraelskej armády opustili mesto Gaza. Povedal, že išlo o blízkych príbuzných, ktorých dobre poznali, a títo príbuzní nepatrili k žiadnej politickej strane či hnutiu.
„Je zázrak, že som nažive a môžem s vami hovoriť“
„Je zázrak, že som nažive a môžem s vami hovoriť. Mám neustále bolesti, najmä pľúc, stále mám problémy s dýchaním… Stratila som matku. Zabili mi sestru Najwu, jej manžela a všetky ich deti. Zabili aj Abir, moju najbližšiu sestru, mne najdrahšieho človeka. Jej strata ma zlomila. Môjho brata Mohammeda Al-Hadiho som spoznala len podľa vlasov, z môjho brata Khalila nezostalo nič okrem ruky… Moje deti sa podarilo zachrániť spod trosiek živé. Pozerám sa na ne a nemôžem uveriť, že sú ešte nažive,“ uviedla 34-ročná Ahlam Harb, ktorej museli v dôsledku útoku amputovať prst.
Abir Harb v minulosti poskytla rozhovor Amnesty International po tom, ako jej snúbenec a jeho matka zahynuli pri izraelskom nálete počas trojdňovej ofenzívy v pásme Gazy v auguste 2022.
Výpovede svedkov a svedkýň aj fotografické dôkazy zozbierané z miesta činu svedčia o tom, že domy boli zasiahnuté viac ako raz. Po útoku zostali v ich miestach najmenej dva krátery. Izraelské úrady neposkytli žiadne vysvetlenie.
Amnesty International navštívila miesto útoku dvakrát a preskúmala zoznam osôb, ktoré pri útoku prišli o život a utrpeli zranenia. Organizácia nenašla žiadne dôkazy o tom, že by sa v oblasti nachádzali legitímne vojenské ciele vrátane osôb, ktoré sa v budovách nachádzali v čase útoku. To vyvoláva vážne obavy, že útok na domy rodiny Harbovcov bol priamym útokom na civilné obyvateľstvo a civilné objekty, preto musí byť vyšetrený ako vojnový zločin.
„Do Rafahu sme šli hľadať bezpečie“: Útok na dom rodiny Shehadovcov
Dňa 14. decembra približne o 11.45 hod. izraelský letecký útok zasiahol a úplne zničil trojposchodový dom v Brazílskej štvrti mesta Rafah. Majiteľ domu, 69-ročný chirurg na dôchodku a bývalý riaditeľ nemocnice Abu Yousef Al-Najjar, Abdallah Shehada, na mieste zahynul spolu s najmenej 29 ďalšími ľuďmi – 11 ženami, 11 deťmi a 7 mužmi. Najmenej 10 ďalších osôb utrpelo zranenia.
Najstaršou obeťou útoku bol 86-ročný vnútorne vysídlený Hamdi Abu Daff, najmladšou obeťou bola len trojmesačná Ayla Nasman. Pri útoku zomrel aj syn Abdallaha Shehadu, Yahia, 29-ročný študent informatiky. Yahiov brat a Abdallahov syn, 36-ročný chirurg Yousef Shehada, ktorý pôsobí v Európskej nemocnici v Khan Younis, Amnesty International povedal, že z domu odišiel hodinu pred útokom.
Bol to dom lekára, ktorý zasvätil svoj život pomoci ľuďom. Dom, kde hľadali útočisko vysídlení ľudia… Celé dni sme sa snažili vyhrabať z trosiek telá ľudí, ktorí chceli byť len v bezpečí… Poznáme všetkých ľudí, ktorí sa v budove nachádzali.
Yousef Shehada
Najmenej dvaja z vnútorne vysídlených ľudí, ktorí sa v budove nachádzali, mali pracovné povolenie na prácu v Izraeli. To znamená, že prešli prísnou kontrolou izraelských úradov.
„Moje telo je nažive, ale môj duch zomrel, rozdrvilo ho pod troskami spolu s mojimi deťmi“
Ahmad Nasman, 30-ročný fyzioterapeut, prišiel pri decembrovom útoku o svoju 29-ročnú manželku Oulu, ktorá tiež pracovala ako fyzioterapeutka. Pri útoky zahynuli aj ich tri deti: 5-ročná Arwa, 4-ročný Karam a 3-ročná Ayla. O život prišli aj rodičia Ahmada Nasmana, 63-ročný Hassan a 58-ročná Omaya, ako aj jeho 28-ročná sestra Aya.
Ahmad pre Amnesty International uviedol, že mesiac po tom, ako sa jeho rodičia v októbri presťahovali do domu Abdallaha Shehadu, jeho rodina ich v polovici novembra nasledovala. Ahmad s manželkou a deťmi absolvovali vyčerpávajúcu cestu z mesta Gaza do mesta Rafah na konskom povoze. Cestovali cez takzvaný „bezpečný koridor“, ktorý Ahmad opísal ako „koridor pekla“. Cesta vydesila jeho deti, ktoré boli svedkami toho, ako izraelskí vojaci ľudí podrobujú telesným prehliadkam bez šiat.
V deň útoku bol Ahmad na neďalekom trhu. Keď počul výbuch, ponáhľal sa za rodinou, no dom Shehadovcov našiel v plameňoch. „Všetko bolo úplne zničené… neostalo tam nič, len trosky, dym a kamene,“ uviedol.
Trvalo mu štyri dni, kým z trosiek vytiahol telo svojej 3-ročnej dcérky Ayly. Spoznal ju len podľa oblečenia. Jeho päťročnej dcére Arwe výbuch odtrhol hlavu.
Keď sa začala vojna, mal som v živote len jedno poslanie, chrániť svoje deti. Želám si, aby som bol s nimi, keď dom zasiahol [letecký útok]. Moje telo je nažive, ale môj duch zomrel s mojimi deťmi, rozdrvilo ho pod troskami spolu s nimi.
Ahmad Nasman
„Doktor Abdallah je veľmi opatrný človek. Všetci ľudia v budove boli členovia jeho rodiny alebo blízki priatelia.“
Jeden z preživších, ktorý s Amnesty hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, opísal, ako prežil takmer osem hodín pod troskami. Muž mal zlomenú nohu a mohol hýbať len jednou rukou. Jeho manželka a malý syn pri útoku zahynuli. Muž pre Amnesty uviedol, že vo chvíli, keď stál pri vchodových dverách, ktorými práve vyšiel, aby upiekol chlieb na dreve, náhle ho vymrštilo do vzduchu, narazil do steny a stratil vedomie.
„[Keď som sa prebral,] začal som kričať. Kričal som, aby mi niekto pomohol, bol som pod sutinami… v niečom ako veľmi, veľmi úzka dutina… Videl som, že sa ma ľudia snažia zachrániť. Kričal som dve hodiny, bolo tam veľmi hlučno, počul som hluk buldozérov,“ uviedol.
27-ročného Thaera Al-Haddada spod trosiek okamžite zachránili, ale jeho rodičia, 48-ročný Salama a 47-ročná Maysara, a 28-ročná manželka Aya, pri zásahu zahynuli. Thaer pre Amnesty uviedol, že „Doktor Abdallah je veľmi opatrný človek. Všetci ľudia v budove boli buď členovia jeho rodiny alebo blízki priatelia… Išli sme do Rafahu hľadať bezpečie, mysleli sme si, že na juhu je bezpečnejšie.“
Výskum Amnesty International neodhalil ani náznak toho, že by sa v dome alebo v jeho blízkosti nachádzal vojenský cieľ alebo že by išlo o vojenský objekt. Tieto zistenia vyvolávajú vážne obavy, že aj tento útok, o ktorom Izrael zatiaľ neposkytol žiadne informácie, bol priamym útokom na civilné osoby a objekty.
„Všetci sme spali“: Útok na dom rodiny Zu’rubovcov
Dňa 19. decembra 2023 približne o 1.30 hod. ráno izraelský útok zasiahol dvojposchodový dom Omara Zu’ruba v západnej časti mesta Rafah. Pri útoku zahynulo 22 civilistov – 11 detí, 7 mužov a 4 ženy. Najstaršia obeť útoku, Omar Zu’rub, mal 75 rokov. Najmladšia, vnučka jedného z jeho súrodencov, Al-Amira Aisha, nemala ani tri týždne a ešte nebola zapísaná do registra obyvateľstva. Dom Zu’rubovcov útok úplne zničil a najmenej tri susedné domy vážne poškodil.
Amnesty International sa podarilo potvrdiť totožnosť najmenej 16 zranených osôb. Podľa svedkov a svedkýň však zranenia utrpeli pravdepodobne desiatky ďalších, keďže v jednom z vážne poškodených domov hľadalo útočisko až 70 ľudí.
Všetci ľudia, ktorí spali na prvom poschodí zničeného domu, na mieste zahynuli. Obeťami útoku boli 75-ročný Omar Zu’rub, jeho 70-ročná manželka Rowaida a ich 36-ročný syn Mahmoud, jeho 35-ročná manželka Mervat a ich štyri deti: 16-ročná Farah, 14-ročný Omar, 13-ročný Mohammed a iba ročná Dima. Pri útoku zahynul aj Omarov syn a Mahmoudov brat, 39-ročný štátny zamestnanec Mamdouh, ktorý býval s rodinou na hornom poschodí. Pri útoku zahynula aj jeho dcéra Roua, ktorá len nedávno dovŕšila 16 rokov.
„Nemohla som otvoriť oči, pretože boli plné skla, črepín a piesku“
Mamdouhova manželka, Malak Al-Shaer, Amnesty International povedala, že v čase útoku všetci spali. Keď sa zobudila, nachádzala sa pod troskami.
Nemohla som otvoriť oči, pretože boli plné skla, črepín a piesku. Celé telo som mala pod troskami, vytŕčala mi len noha. Záchranárom trvalo možno 20 minút, kým ma vytiahli.
Malak Al-Shaer
Malak Al-Shaer utrpela vážne popáleniny vrátane popálenín na tvári. Úlomky, ktoré sa jej dostali do očí, jej spôsobili poškodenie zraku. Po dvoch týždňoch ju však prepustili z nemocnice, pretože v dôsledku kolapsu zdravotníckeho systému sú nemocnice na juhu pásma Gazy preťažené a zúfalo nedostatočne vybavené.
V dvojposchodovom dome, ktorý sa nachádza v blízkosti domu Omara Zu’ruba a ktorý vlastnil novinár Adel Zu’rub, sa dlhodobo zdržiavalo viac ako 70 členov rodiny Al-Lada’a. Rodina utiekla zo štvrte Tal Al-Hawa v meste Gaza počas druhého týždňa izraelskej ofenzívy. Pri útoku zahynul Adel Zu’rub spolu s deviatimi členmi rodiny Al-Lada’a.
Jeden z preživších, 52-ročný Aref Al-Lada’a, pre Amnesty uviedol: „Začali na nás padať steny, kamene, betón, sklo. Výbuch bol taký silný, že sa na nás zrútili múry a stĺpy.“
Mohamed Zu’rub, ktorého dom pri útoku tiež poškodilo, pre Amnesty uviedol, že útok zasiahol obytný blok plný rodín. „Stále neviem pochopiť, či to bola skutočnosť alebo nočná mora. Môj synovec má dcérku, ktorá nemá ešte ani tri týždne, jeho druhý syn nemá ešte ani dva roky… Viete si predstaviť, že by telá týchto detí rozdrvilo pod troskami?“
Výskumný tím Amnesty International nenašiel žiaden dôkaz o tom, že by niekto z ľudí, ktorí bývali v priamo zasiahnutom dome, bol napojený na niektorú z ozbrojených skupín. Podľa organizácie ani nič nenaznačuje, že by sa v zasiahnutých domoch alebo v ich blízkosti nachádzali vojenské ciele. To vyvoláva vážne obavy, že aj tento útok, ktorý Izrael zatiaľ nevysvetlil, bol priamym útokom na civilné osoby a civilné objekty, preto musí byť vyšetrený ako vojnový zločin.
„Všetci sú civilisti“: Útok na dom rodiny Nofalovcov
Dňa 9. januára 2024, krátko pred 23.00 hod., izraelský útok zasiahol dve najvyššie poschodia päťposchodovej budovy rodiny Nofalovcov. Dom sa nachádza v štvrti Tal Al-Sultan, do ktorej izraelská armáda opakovane nariadila vnútorne vysídleným obyvateľom a obyvateľkám ujsť.
Pri útoku zahynulo 18 civilistov: 10 detí, 4 muži a 4 ženy. Najmenej osem ďalších osôb utrpelo zranenia. Šestnásť obetí sa v čase útoku nachádzalo na štvrtom a piatom poschodí domu rodiny Nofalovcov. Zvyšné dve obete, muž a dieťa z rodiny Awadallahovcov, žili v susednom dome zo zinkového plechu. Ich dom sa zrútil pod troskami domu Nofalovcov.
Nidal Nofal, 47-ročná zdravotná sestra, ktorá býva na prízemí, pre Amnesty uviedla, že príbuzní z Khan Younis u nich bývali na základe pokynov izraelskej armády vysťahovať sa do mesta Rafah.
Na mape, ktorú poslali [izraelské sily], Tal Al-Sultan výslovne uvádzali ako jednu z bezpečných štvrtí. Niekoľko minút pred jedenástou môj syn zakričal, že počul zásah… Keď som otvorila dvere a pozrela sa von, videla som, že všade lietajú črepiny skla.
Nidal Nofal
Experti na zbrane z tímu Amnesty International preskúmali fotografie úlomkov munície nájdenej v troskách domov. Muníciu identifikovali ako presne navádzanú bombu s menšou hlavicou, model GBU-39. To vysvetľuje cielené poškodenie najmä najvyšších poschodí budovy. Bombu vyrába spoločnosť Boeing v USA.
Podobne ako v prípade ostatných útokov na mesto Rafah, izraelské orgány neuviedli dôvod tohto útoku. Amnesty International preskúmala oblasť aj zoznam mien všetkých osôb, ktoré sa zdržiavali na zasiahnutých poschodiach, ako aj mená osôb, ktoré pri útoku prišli o život alebo utrpeli zranenia. Amnesty nenašla žiadny náznak, že by niektorá z osôb v budove predstavovala legitímny vojenský cieľ. To znamená, že pravdepodobne išlo o priamy útok na civilné osoby a objekty, prípadne o útok, pri ktorom armáda nerozlišovala medzi vojenským a civilným cieľom, pretože neprijala všetky dostupné opatrenia, aby zabránila zabitiu alebo zraneniu civilistov. K takýmto opatreniam patrí aj povinnosť uistiť sa, že každý, kto je cieľom útoku, je bojovník, a nie civilista.
Boj za spravodlivosť je jediné, čo niektoré rodiny obetí v meste Rafah drží pri živote
„Výskum Amnesty International poskytuje jasné dôkazy o ukrutných následkoch neutíchajúcich a nezákonných útokov Izraela v pásme Gazy. Za štyri mesiace od začiatku izraelskej ofenzívy bolo zabitých viac ako 28 000 Palestínčanov a Palestínčaniek. Viac ako 60 000 ľudí utrpelo zranenia v podmienkach bezprecedentnej humanitárnej katastrofy. Vzhľadom na strašný smrtiaci a ničivý rozsah [izraelskej ofenzívy] majú všetky štáty jasnú povinnosť konať, aby zabránili genocíde. Kľúčové štáty však dosiaľ nedokázali jasne vyzvať na uzavretie prímeria a namiesto toho naďalej podporujú vojnové zločiny dodávaním zbraní Izraelu.
Viaceré rodiny obetí uviedli, že boj za dosiahnutie aspoň čiastočnej spravodlivosti je to jediné, čo ich drží pri živote po strate, ktorú utrpeli. To ešte zvýrazňuje dôležitosť [úlohy medzinárodného spoločenstva] vysporiadať sa s dlhodobou beztrestnosťou vojnových zločinov a ďalších zločinov podľa medzinárodného práva, ktoré spáchali izraelské ozbrojené sily. Zahŕňa to aj naliehavú potrebu, aby Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu urýchlil vyšetrovanie dôkazov o vojnových zločinoch a iných brutálnych zločinoch spáchaných všetkými stranami konfliktu,“ uviedla Erika Guevara-Rosas.
Kontext situácie
Okrem týchto štyroch útokov Amnesty International od 7. októbra 2023 zdokumentovala viacero ďalších prípadov, keď izraelské sily uskutočnili nezákonné útoky, pri ktorých zabili alebo zranili civilistov a civilistky. Neustále bombardovanie prebieha počas blokády pásma Gazy, úmyselného odopierania prístupu k vode a potravinám, ktoré viedli k sužujúcemu hladu a čoraz väčšiemu riziku hladomoru, a to popri ničení zdravotníckych a vzdelávacích zariadení a ďalšej kritickej infraštruktúry.
Postupné vlny masového vysídľovania zmenili Rafah na najpreľudnenejšiu oblasť pásma Gazy. V oblasti sa dnes nachádza viac ako milión ľudí. Drvivú väčšinu z nich predstavujú vnútorne vysídlení ľudia, ktorí sú nútení žiť v hrozných podmienkach vrátane provizórnych stanov a škôl. Počet obyvateľov a obyvateliek oblasti sa oproti predvojnovému stavu zvýšil päťnásobne. Ak Izrael uskutoční [ohlásenú] pozemnú operáciu v Rafahu, pre vysídlenú populáciu aj systém pomoci to bude pravdepodobne znamenať konečnú skazu. Títo ľudia nemajú kam ísť a celý systém pomoci je už dnes na hranici svojich možností.
Dňa 7. októbra 2023 Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny začali odpaľovať rakety bez rozlišovania medzi vojenskými a civilnými cieľmi a vyslali svojich bojovníkov do južného Izraela. V Izraeli sa dopustili vojnových zločinov vrátane úmyselného masového zabíjania civilistov a civilistiek a brania rukojemníkov. Podľa izraelských orgánov skupiny zabili najmenej 1 139 ľudí a viac ako 200 ľudí, väčšinou civilistov a civilistiek vrátane 33 detí, vzali ako rukojemníkov. Do 1. decembra prepustili Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny z pásma Gazy 113 rukojemníkov a rukojemníčok. Izrael počas týždňovej „humanitárnej prestávky“ prepustil 240 Palestínčanov zadržiavaných a väznených v izraelských väzniciach.