Nové dôkazy o zneužívaní právomocí pohraničnej stráže poukazujú na nerovné zaobchádzanie s ľuďmi na úteku

Tlačová správa Amnesty International
11. apríla 2022

V tlačovej správe sa dozviete, že:

  • poľské úrady na hranici s Bieloruskom porušujú práva ľudí hľadajúcich azyl, ľudí v preplnených detenčných centrách podrobujú telesným prehliadkam bez šiat a ďalšiemu ponižujúcemu zaobchádzaniu
  • niektorí ľudia boli počas núteného navrátenia nedobrovoľne pod vplyvom sedatív
  • zatláčanie za hranicu a svojvoľné zadržiavanie ľudí na úteku je v ostrom kontraste s prijímaním ľudí utekajúcich z Ukrajiny

V pondelok 11. apríla vydala Amnesty International krátku správu, v ktorej upozorňuje na konanie poľských štátnych orgánov v bieloruskom pohraničí. Poľské orgány v roku 2021 svojvoľne zadržali takmer dvetisíc osôb hľadajúcich azyl, ktoré prekročili poľsko-bieloruské hranice. Mnohé z nich pritom v nehygienických a preplnených detenčných zariadeniach podrobili mučeniu vrátane telesných prehliadok bez šiat. V niektorých prípadoch zadržiavaným ľuďom nútene podali lieky na upokojenie.

S ústupom zimy opäť rastie počet ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať z Bieloruska do Poľska, aby mohli požiadať o azyl v Európe. Mnohí z nich sa kvôli medzinárodným sankciám, ktoré na Bielorusko uvalila EÚ, nemôžu dostať k ďalším finančným prostriedkom a zo strany bieloruskej polície im hrozí obťažovanie alebo zadržanie. Pri pokusoch dostať sa do Poľska im bráni plot z ostnatého drôtu, ako aj poľská pohraničná stráž, ktorá ľudí opakovane násilne zatláča naspäť do Bieloruska, niekedy až 20 či 30-krát.

„Ľudia hľadajúci azyl, ktorí prekročili poľsko-bieloruskú hranicu, vrátane mnohých, ktorých k tomu prinútila bieloruská pohraničná stráž, sú dnes zadržiavaní v špinavých a preplnených detenčných centrách. V týchto centrách pritom čelia hrubému zaobchádzaniu a strážnici im odopierajú kontakt s vonkajším svetom.

Násilné a ponižujúce zaobchádzanie s ľuďmi prichádzajúcimi z Bieloruska je v ostrom kontraste s vrelým prijatím, ktoré sa v Poľsku dostáva ľuďom na úteku z Ukrajiny. Správanie poľských orgánov zaváňa rasizmom a pokrytectvom. Poľsko musí urýchlene rozšíriť obdivuhodný súcit na všetkých ľudí, ktorí v krajine hľadajú bezpečie,“ uviedla regionálna výskumníčka Amnesty International Jelena Sesar.

Svojvoľné zadržiavanie a otrasné podmienky zadržiavania

Poľská pohraničná stráž systematicky, niekedy pod hrozbou streľby, násilne vytláča ľudí prichádzajúcich z Bieloruska späť za poľsko-bieloruskú štátnu hranicu. Drvivú väčšinu ľudí, ktorým sa podarilo dostať do Poľska a požiadať o azyl, automaticky zadržali bez riadneho posúdenia ich individuálnej situácie alebo vplyvu zadržiavania na ich fyzické či duševné zdravie. Títo ľudia sú pritom často zadržiavaní na neurčitý čas v preplnených centrách, ktoré poskytujú málo súkromia a veľmi obmedzený prístup k hygienickým zariadeniam, zdravotnej a psychologickej starostlivosti či právnej pomoci. Takmer všetci ľudia, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory, uviedli, že po úteku z oblastí ozbrojených konfliktov trpia vážnymi psychickými problémami vrátane traumy, úzkosti, nespavosti, depresie a častých samovražedných myšlienok.

Retraumatizácia na vojenskej základni

V detenčnom centre Wędrzyn je umiestnených až 600 ľudí. Zariadenie je také preplnené, že v miestnostiach s rozlohou len osem metrov štvorcových je zadržiavaných až 24 mužov.

V roku 2021 poľské štátne orgány znížili minimálny požadovaný priestor pre zadržaných cudzincov a cudzinky z troch metrov štvorcových na osobu na iba dva metre štvorcové. Minimálna norma Rady Európy pre osobný životný priestor vo väzniciach a detenčných centrách je štyri metre štvorcové na osobu. Priestory vo Wędrzyne však poskytujú len jeden meter štvorcový pre troch ľudí.

Ľudia zadržiavaní vo Wędrzyne Amnesty povedali, že dozorcovia vítajú nových zadržaných ľudí slovami „vitajte v Guantáname“. Mnohí zo zadržiavaných pritom vo svojich domovských krajinách zažili mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Detenčné centrum vo Wędrzyne je súčasťou aktívnej vojenskej základne. Zariadenie je obohnané plotom s ostnatým drôtom a vnútri sa neustále ozýva hluk obrnených vozidiel, vrtuľníkov a streľby z vojenských cvičení. Tieto podmienky len zhoršujú traumu, s ktorou sa musia žiadatelia o azyl vyrovnať.

„Väčšinou nás ráno budili zvuky tankov a vrtuľníkov, potom znela streľba a výbuchy. Niekedy to pokračovalo celý deň. Keď nemáte kam ísť, nemáte žiadne aktivity, ktoré by vám pomohli prísť na iné myšlienky, ani priestor na čo i len krátky oddych, je to neznesiteľné. Po všetkom tom mučení vo väzení v Sýrii, vyhrážkach mojej rodine a potom mesiacoch na cestách si myslím, že Wędrzyn ma definitívne zlomil,povedal pre Amnesty International sýrsky utečenec Khafiz.

Ľudí, ktorých zadržiavali v detenčnom centre Lesznowola, dozorcovia otvorene dehumanizovali. Personál ich neoslovoval menami, ale číslami ich prípadov, a za nenáročné požiadavky, napríklad keď si vypýtali uterák alebo viac jedla, im ukladali prehnané tresty vrátane izolácie. Takmer všetci opýtaní hovorili o neustálych urážkach a rasistických poznámkach, ktoré je možné považovať za psychické týranie. Pri presune medzi detenčnými zariadeniami ľudí opakovane a svojvoľne podrobovali hromadným telesným prehliadkam, pri ktorých sa všetci zadržaní v miestnosti museli vyzliecť donaha, na dlhší čas, ako je potrebné na vykonanie prehliadky.

Násilné nútené návraty

Amnesty International viedla rozhovory s niekoľkými ľuďmi, ktorí boli násilne navrátení do Bieloruska, a tiež s ľuďmi, ktorí sa návratu vyhli, ale naďalej zostávajú vo väzbe v Poľsku. Mnohí z nich uviedli, že poľskí pohraničníci ich nútili podpísať dokumenty v poľštine, v ktorých podľa nich mohli byť uvedené vymyslené skutočnosti ospravedlňujúce ich nútené navrátenie do Bieloruska. Pohraničná stráž vo viacerých prípadoch údajne použila aj neprimeranú silu, napríklad elektrický paralyzér, ľuďom pri návratoch spútavala ruky a dokonca im podávala sedatíva.

Keď sa úrady pokúsili násilne navrátiť 30-ročnú kurdskú ženu Yezdu s manželom a tromi malými deťmi, povedali im, že ich pošlú naspäť do Iraku. Yezda spanikárila, kričala a prosila strážcov, aby ich nebrali. Vyhrážala sa, že si siahne na život, a bola veľmi rozrušená. „Vedela som, že sa nemôžem vrátiť do Iraku. Bola som pripravená v Poľsku zomrieť. Kým som kričala, dvaja dozorcovia mňa a môjho manžela chytili, zviazali nám ruky za chrbtom a lekár nám pichol injekciu, po ktorej sme boli veľmi slabí a ospalí. Nemohla som jasne myslieť, ale počula som plač a krik svojich detí, ktoré boli s nami v miestnosti.

Na letisku nás vyzvali, aby sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu. Dozorcovia nám povedali, aby sme sa v lietadle správali slušne. Ja som však odmietla ísť. Pamätám si, že som si všimla, že nemám ani topánky, pretože sa mi v tom chaose v tábore zošmykli z nôh. Nedalo sa mi jasne myslieť, nevidela som manžela ani deti. Pamätám si, že ma prinútili nastúpiť do lietadla, ktoré bolo plné ľudí. Stále som plakala a prosila políciu, aby nás neodvážali. Yezda si podľa vlastných slov počas zápasu s dozorcami, ktorí sa ju snažili dostať do lietadla, zlomila členok. Letecká spoločnosť odmietla vziať rodinu do Iraku, a tak ich následne poslali späť do Varšavy. Rodina doposiaľ zotrváva v utečeneckom tábore v Poľsku.

Na hranici ako v pasci

V budove skladu v bieloruskej obci Bruzgi bolo počas roka 2021 ubytovaných niekoľko tisíc ľudí. V marci tohto roka odtiaľ bieloruské orgány údajne vysťahovali takmer 700 ľudí na úteku a migrujúcich vrátane mnohých rodín s malými deťmi, ľudí so zdravotným znevýhodnením a ťažko chorých. Ľudia po vysťahovaní zo skladu uviazli v lese, kde sa pokúšali prežiť v mraze, bez prístrešia, potravín, vody a prístupu k lekárskej starostlivosti. Mnohí dodnes zostávajú v lese a denne zažívajú mučenie a zlé zaobchádzanie zo strany bieloruských pohraničníkov. Tí ich pravidelne zastrašujú psami a použitím násilia, aby ich prinútili prekročiť hranicu do Poľska.

Dobrovoľníci a aktivistky majú zakázané vstupovať do zóny poľsko-bieloruského pohraničia. Voči niekoľkým bolo dokonca začaté trestné stíhanie za údajné napomáhanie pri nelegálnom prekročení hranice, hoci v skutočnosti utečencom a utečenkám v lesoch poskytovali základnú pomoc.

„Na poľsko-bieloruských hraniciach uviazli stovky ľudí na úteku z miest ozbrojených konfliktov na Blízkom východe a v iných častiach sveta. Poľská vláda musí okamžite zastaviť násilné vytláčanie z krajiny, ktoré je nezákonné bez ohľadu na to, čím sa ho vláda snaží ospravedlniť. Medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ musí od poľskej vlády požadovať, aby ľuďom, ktorí uviazli na poľsko-bieloruskej hranici, poskytla rovnaký prístup na územie EÚ, ako všetkým ostatným, ktorí hľadajú útočisko v Európe, doplnila Jelena Sesar.

Topics