Počas mojej 10 ročnej kariéry nebola práca v oblasti ľudských práv v Egypte tak nebezpečná ako teraz.
V dnešnom Egypte musia aktivisti za ľudské práva, právnici, politickí aktivisti a nezávislí novinári, žiť s neustálym odpočúvaním telefónnych rozhovorov, nekonečnými negatívnymi kampaňami, prejavmi nenávisti zo strany štátom spriatelených médií, a rovnako aj neprestajným obťažovaním a zastrašovaním zo strany úradov.
Trvalé prenasledovanie často vedie k neoprávnenému zadržaniu, dlhotrvajúcemu zadržiavaniu, predlženému stíhaniu, tvrdým trestom po nespravodlivých súdnych procesoch a niekedy aj k mučeniu a núteným zmiznutiam alebo úmrtiu vo väzbe v dôsledku lekárskej nedbanlivosti. Práve ľudia, ktorí sa angažujú v boji proti týmto porušeniam, ich častokrát zažívajú tiež.
Tí, ktorí sú v dnešnom Egypte pri moci, považujú občiansku spoločnosť a médiá za nástroje, ktoré môžu zneužívať podľa svojej vôle. Nezávislá občianska spoločnosť by nemala existovať a organizácie podporujúce ľudské práva už vôbec nie. V takejto ťaživej atmosfére sú tí, ktorí aj naďalej obhajujú ľudské práva, skutočne odvážni.
Začiatkom tohto týždňa, 9. januára 2016, len tesne unikol môj kolega, predseda predstavenstva Egyptskej Komisie pre právo a slobodu (ECRF), Dr. Ahmed Abdullah, pokusu o zadržanie bezpečnostnými agentmi v kaviarni v Gize, ktorú často navštevuje. Traja bezpečnostní agenti v civile prišli v neoznačenom aute, vpadli do kaviarne a vypočúvali zamestnancov. Keď im oznámili, že sa v kaviarni nenachádza, celú ju prehľadali. Nepredložili však zatýkací rozkaz, ani povolenie na prehliadku, takže nemali žiadne právo na vykonanie prehliadky.
Tento incident sa stal po záplave zatknutí nenásilných liberálnych politických aktivistov v decembri 2015 a začiatkom januára 2016. Niektorí teraz čelia obvineniam na základe vykonštruovaných tvrdení, ako napríklad “príslušnosti v hnutí z 25 januára, ” hnutie, o ktorom nikdy nikto nepočul. Iní sú obvinení z organizovania a účasti na protestoch proti Egyptskému drakonickému zákonu o protestoch. Mnohí z nich sú stále vo väzení v neľudských podmienkach. 27. decembra 2015 sa na sociálnych médiách objavila správa, že bezpečnostné sily sú na ceste ku mne domov. Musel som ho opustiť a odísť do bezpečia.
Rozhodne nie som jediný, kto žije zo strachu z neoprávneného zadržania. V niekoľkých kľúčových egyptských ľudsko-právnych organizáciách prebehli razie, iné čelia obvineniam, najčastejšie z pracovania bez povolenia alebo za prijímanie zahraničných finančných prostriedkov.
Z toho do akej miery bezpečnostné agentúry ignorujú právne zákony, uplatňujú svojvoľné zákony a opovrhujú povinnosťou dbať na dodržiavanie práv zakotvených v egyptskej ústave, a nehovoriac o ich medzinárodných záväzkoch k oblasti ľudských práv, až mrazí. Egyptská justícia sa zdá byť neschopná alebo neochotná zastaviť závažné porušovania, akými sú mučenia a smrť vo väzbe.
Moja vlastná organizácia ECRF, bola nedávno na čele odboja proti núteným miznutiam – v krajine zmizli na rozkaz vlády desiatky ľudí. Naša kampaň “Zastavme nútené zmiznutia”, zmobilizovala aktivistov na sociálnych médiách, podporovala rodiny zmiznutých a poskytovala dokumentáciu a právnu pomoc. Táto snaha nakoniec prinútila mainstreamové médiá prehovoriť o probléme. Vďaka tejto publicite bola Štátna Národná rada pre ľudské práva (NCHR) povinná nahlásiť viac ako 100 prípadov zmiznutí na Ministerstvo vnútra. Po počiatočnom popieraní, bolo Ministerstvo vnútra nútené uznať, že mená, ktoré rada predložila, boli skutočne osoby zadržané štátnymi orgánmi.
Táto kampaň je pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov, prečo naša organizácia a jej zamestnanci čelia pravidelnému zastrašovaniu zo strany médií. Z našej nedávnej správy vyplýva, že Národná bezpečnostná agentúra, ktorá je pod záštitou Ministerstva vnútra a Armádnej spravodajskej služby ozbrojených síl, je zapojená do únosov a zadržiavaní osôb na rôznych miestach, vrátane smutne presláveného vojenského väzenia Azoulay.
Každý zástanca ľudských práv vie, že povedať pravdu tvárou tvár voči nespravodlivým vládnym aktivitám, môže stáť veľa. Avšak aktivity, vedené princípom ľudskosti, sú silnejšie ako nástroje represie.
Zástancovia ľudských práv si musia udržať svoj smer, a to najmä tvárou v tvár nemilosrdnému zastrašovaniu. Odhaľovanie porušovaní ľudských práv poskytuje inšpiráciu všade vo svete a robí všetkých ochrancov ľudských práv silnejšími v ich príslušných územiach. Ľudské práva, ktoré zvíťazia v jednej krajine nás všetkých približujú o krok bližšie k slobode a spravodlivosti.
Mohamed Lofty je výkonným riaditeľom Egyptskej komisie pre práva a slobody a bývalým výskumníkom Amnesty International