Osamotení zriaďovatelia škôl sa uchyľujú ku krajným možnostiam

Od septembra 2014 si levočské deti zasadnú prvýkrát do lavíc novozriadenej súkromnej školy. Boj s odlivom detí sa mení na podporu nezákonného stavu.

Komentár

Na zámer mesta Levoča vytvoriť súkromnú školu v minulosti upozornila nielen Amnesty International, ale aj úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Ten ešte v roku 2012 tvrdil, že v tom vidí skrytý spôsob, akým chce mesto obísť školský zákon. V tom čase existovala len diskusia o návrhu a tancovanie nad kladmi a zápormi tohto nápadu, dnes je to realita. Levoča dostala požehnanie na zriadenie súkromnej školy vďaka ministerstvu školstva, ktoré dalo súhlas so zriadením školy, aj napriek tomu, že samotný minister školstva krátko na to, ako sa stal šéfom rezortu vyhlásil, že žiadne ďalšie súkromné školy, či už vysoké, stredné, základné nevzniknú. Levoča sa stala akousi výnimkou.

Aké je širšie pozadie vzniku súkromnej školy v Levoči? V septembri 2011 sa Slovensko dozvedelo, že na Základnej škole Francisciho 11 boli zriadené výlučne rómske triedy a jedným z faktorov, ktorý viedol k ich vytvoreniu bola údajne petícia nerómskych rodičov. Mesto tak zareagovalo na situáciu vznikom súkromnej školy, ktorej výška mesačného poplatku predstavuje limit, ktorý určí kto bude, či nebude navštevovať školu. Zdanlivo „čisté riešenie“ obchádzajúce školský zákon paradoxne podporí udržanie nezákonného stavu. Nerómski rodičia si za poplatok vyskúšajú pohodlie nerómskeho prostredia, mesto do ďalších volieb utíchne vo viere uspokojenia potrieb  občanov a ministerstvo školstva svojou neaktivitou zlegitimizuje toto konanie. Či to bude fungovať? Bude, ale dôsledky dostihnú nás všetkých.

Situáciu, ktorú rieši Levoča riešia mnohí zriaďovatelia a riaditelia škôl. Školy operujú v prostredí, v ktorom cítia tlak zo strany rodičov, pritom musia vzdelávať etnicky a sociálne rôznorodé skupiny detí, na prácu s ktorými nie sú často dostatočne finančne a metodicky vybavené. Štát školám síce stanovil, že sa majú rómske a nerómske deti vzdelávať spoločne, no nešpecifikoval opatrenia, ktoré by mali školy prijať a sankcie, v prípade ich neplnenia. Ministerstvo školstva nechalo riešenia na zriaďovateľov škôl, obeťou čoho sú deti, ktoré sa vzdelávajú v nerovnom prostredí, čo de facto podporuje nezákonný stav. Do budúcna to bude znamenať, že ak deti oddelíme teraz, oddelíme ich od zvyšku spoločnosti na zvyšok života.

Ministerstvo preto musí prijať zodpovednosť za tento stav, prijať reformu na elimináciu segregácie, aby sa školy nemohli utiekať k takýmto riešeniam.