Kladiete si otázku, prečo sa ľudskoprávna organizácia zaoberá chovom dobytka? Na prvý pohľad to tak možno nevyzerá, ale obrana, respektíve porušovanie ľudských práv a mäsospracujúci priemysel majú spoločné viac, než si častokrát uvedomujeme. Obchod s hovädzím mäsom má signifikantný vplyv na porušovanie ľudských práv pôvodného obyvateľstva, na zamestnanosť a práva pracujúcich na farmách aj v mäsokombinátoch, ale aj na klimatickú krízu, ktorá ovplyvňuje kvalitu života a práva nás všetkých – bez ohľadu na to, či používame a konzumujeme živočíšne produkty alebo nie.
Amnesty International nedávno vydala výskumnú správu s názvom Les sa mení na poľnohospodársku pôdu, v ktorej zdokumentovala zistenia, že dobytok chovaný na ilegálnych pastvinách na chránenom území amazonského dažďového pralesa v Brazílii sa dostal aj do dodávateľského reťazca najväčšieho producenta mäsa na svete – spoločnosti JBS. Medzi cieľové krajiny, do ktorých sa brazílske mäso exportuje, patria aj krajiny Európskej únie, vrátane Slovenska.
Zopár dát na úvod
Ročne sa na svete vyprodukuje viac ako 330 miliónov ton mäsa. Zhruba 70 miliónov ton (zhruba 21 % celkovej produkcie mäsa) tvorí práve hovädzie a teľacie mäso, pričom každý rok sa na mäso zabije približne 1,5 miliárd kusov dobytka. (Zdroj: Svetové ekonomické fórum 2019)
Štvrtým najväčším konzumentom hovädziny na svete je po USA (20 %), Číne (14 %) a Brazílii práve Európska únia (obe oblasti skonzumujú zhruba 13 % celkovej spotreby). Celosvetová spotreba mäsa sa pritom od roku 2000 zvýšila o zhruba 64 %.
Najväčšími chovateľmi dobytka sú Uruguaj, Nový Zéland, Argentína, Austrália a Brazília.
Pri produkcii hovädzieho mäsa je potrebné mať k dispozícií až 28-násobne viac pôdy a 11-násobne viac vody ako pri produkcii kaloricky zodpovedajúceho objemu hydiny, pričom sa uvoľní 5-násobne viac skleníkových plynov.
Skutočná cena brazílskej hovädziny
Produkcia hovädzieho mäsa má nespochybniteľný vplyv na stav životného prostredia a prehlbovanie klimatickej krízy. Sporné praktiky chovateľov a producentov mäsa, rozširovanie ilegálnych fariem a nedostatočná kontrola dodávateľov zo strany štátu aj veľkých mäsospracujúcich firiem navyše akútne ohrozujú živobytie a často priamo životy tisícov ľudí žijúcich v pôvodných komunitách a na chránených územiach.
Nakoľko Brazília patrí k najväčším svetovým vývozcom hovädzieho mäsa, nie je žiadnym prekvapením, že na jej území žije viac dobytka ako v ktorejkoľvek inej krajine. Počet kusov dobytka v brazílskych chovoch sa odhaduje na 214 miliónov (viac ako v ktoromkoľvek inom štáte sveta). Hovädzí priemysel v hodnote 618 miliárd brazílskych realov (102 miliárd eur) tvorí 8 % HDP Brazílie.
Približne tri štvrtiny vyprodukovaného hovädzieho mäsa zostávajú na brazílskom trhu. Zvyšná štvrtina putujúca na svetový trh stačí na to, aby bola Brazília najväčším exportérom hovädzieho mäsa na svete. Medzi hlavných odberateľov brazílskej hovädziny patria Čína, Hongkong, Egypt, Čile, Európska únia, Spojené arabské emiráty a Rusko.
Produkcia mäsa prináša do brazílskeho rozpočtu nemalé peniaze. Otázkou, ktorú si miestni politici a poličky až tak často nekladú, je, akú cenu za tento príjem do štátneho rozpočtu zaplatí príroda a pôvodné komunity. Porušovanie ľudských práv je pre mnohých z nich iba zanedbateľným vedľajším efektom.
Podľa odhadov Amnesty International sa medzi rokmi 1988 až 2014 premenilo na pasienky až 63 % (480 000 km²) celkovej odlesnenej plochy amazonského pralesa.
Počet kusov dobytka pasených tomto území za tridsať rokov (do roku 2018) takmer zoštvornásobil a dnes predstavuje skoro 40 % z celkového brazílskeho hovädzieho priemyslu. Časť tohto nárastu je spojená s ničením širokého pásma chráneného dažďového pralesa na územiach pôvodného obyvateľstva a prírodných rezervácií.
Podľa oficiálnych údajov brazílskej vlády územia pôvodného obyvateľstva v Amazónii prišli za rok, od augusta 2018 do júla 2019, o 497 km² dažďového pralesa – čo je o 91 % viac v porovnaní s medziročným vývojom z predchádzajúceho roka.
Rozširovanie komerčných chovov stále častejšie sprevádza zaberaniee a odlesňovanie chránených území. Práva pôvodného obyvateľstva sú tak ohrozené a ich budúcnosť neistá. Pôvodní obyvatelia a obyvateľky, ktoré sa usilujú chrániť svoju krajinu, čelia vyhrážkam, násilným útokom a neraz aj atentátom. Mnohí z nich sú nútení navždy opustiť svoje domovy.
Porušovanie ľudských práv a zodpovednosť JBS
Do výskumu Amnesty International boli zahrnuté tri lokality v brazílskom štáte Rondônia – rezervácie Rio Jacy-Paraná a Rio Ouro Preto a územie pôvodného obyvateľstva z etnickej skupiny Uru-Eu-Wau-Wau.
Amnesty International nezískala žiadne dôkazy, že JBS je priamo zodpovedná za porušovanie ľudských práv na týchto územiach. Avšak zistila, že vo všetkých troch skúmaných oblastiach v nedávnej dobe došlo k ilegálnemu zabratiu území tradične obývaných pôvodným obyvateľstvom.
Do dodávateľského reťazca spoločnosti JBS sa zároveň preukázateľne dostal dobytok z pastvín v chránených oblastiach aj napriek tomu, že komerčný chov dobytka je v týchto lokalitách zakázaný a právo pôvodného obyvateľstva na pôdu chránia aj medzinárodné právne predpisy. Amnesty od spoločnosti JBS žiada, aby ešte do konca roka 2020 podnikla kroky, vďaka ktorým sa to už nebude opakovať.
JBS porušuje povinnosti vyplývajúce z Hlavných zásad OSN pre oblasť podnikania a ľudských práv, podľa ktorých má účinne preverovať pôvod dobytka, ktorý skupuje, a vyhýbať sa nákupu od takých dodávateľov, ktorí dobytok chovajú na ilegálnych pastvinách.
Podľa zistení Amnesty International má spoločnosť vplyv aj na porušovanie ľudských práv pôvodného obyvateľstva, a to tým, že ekonomicky stimuluje chov dobytka na chránenom území. Právo pôvodných obyvateľov a obyvateliek na pôdu je chránené aj medzinárodným právom a komerčný chov dobytka je v troch skúmaných lokalitách zakázaný.
Tieto invázie nás v poslednom čase vážne znepokojujú… pretože k nim dochádza stále častejšie a postupujú bližšie a bližšie k našim dedinám. Nedávno sme objavili obrovskú odlesnenú oblasť. Videli sme aj helikoptéru, z ktorej siali trávu, aby tam mohli v budúcnosti priviesť dobytok.
Araruna, dvadsiatnik z etnika Uru-Eu-Wau-Wau
Federálna prokuratúra v brazílskom štáte Pará v roku 2019 dospela k záveru, že: „žiadna spoločnosť, ktorá dnes nakupuje v Amazónii dobytok, nemôže tvrdiť, že do jej dodávateľského reťazca nevstupuje dobytok z chovov, kvôli ktorým došlo k odlesneniu (…) Ani žiaden spracovateľ mäsa a rovnako žiaden jeho predajca.“
„Spoločnosť JBS vie o riziku, že dobytok z ilegálnych pastvín v chránených oblastiach sa môže dostať do reťazca jej dodávateľov, najneskôr od roku 2009. Dodnes však nevytvorila účinný monitorovací systém, v rámci ktorého by kontrolovala reťazec svojich dodávateľov, a to vrátane nepriamych dodávateľov. Po škodách, ku ktorým už došlo, je potrebné, aby sa pričinila o záchranu toho, čo sa zachrániť ešte dá, a neodkladne zaviedla mechanizmy, ktoré predídu ďalšiemu páchaniu škôd,“ dopĺňa Sloboda.
Zaberanie území pôvodného obyvateľstva často sprevádzajú vyhrážky, zastrašovanie a násilie, ktoré sú súčasťou širšieho kontextu násilia vo vidieckom prostredí. Podľa jedného odhadu došlo v roku 2019 v brazílskej Amazónii k 7 prípadom zabitia, 7 pokusom o vraždu a 27 vyhrážkam smrťou namiereným proti pôvodným obyvateľom a obyvateľkám.
V decembri 2019 hliadky Uru-Eu-Wau-Wau našli približne 200 hektárov zo svojho územia vyklčovaných a vypálených.
V januári 2019 ďalšia skupina Uru-Eu-Wau-Wau opísala svoje stretnutie so 40 ozbrojencami – pravdepodobne tzv. grileiros, ktorí klčujú les s cieľom vytvoriť pastviny pre dobytok – hlboko na území Uru-Eu-Wau-Wau, iba dva kilometre od jednej z dedín. Iní predtým počuli v noci streľbu alebo opísali, ako sa im vyhrážali smrťou ich detí.
V iných lokalitách boli celé komunity vyhnané zo svojho územia a vládne v nich strach, že v prípade návratu by ich mohli zabiť. Väčšina obyvateľov a obyvateliek rezervácie Rio Jacy-Paraná bola počas uplynulých 20 rokov vysťahovaná a v miestach, kde dovtedy žili, boli založené chovy dobytka. Bývalý obyvateľ tejto rezervácie povedal, že spomedzi približne 60 rodín, ktoré v nej žili, tu dnes zostávajú už iba traja ľudia.
„Všetko sa zmenilo na poľnohospodárske pozemky,“ povedala pre Amnesty International Sara, ďalšia bývalá obyvateľka rezervácie, ktorú vysťahovali z jej vlastnej pôdy v roku 2017.
Amnesty International analyzovala satelitné snímky, ktoré svedectvá bývalých obyvateľov a obyvateliek potvrdzujú – donedávna husto zalesnená krajina je v súčasnosti holá a vidno na nich dobytok a napájadlá.
Čo skrývajú čísla
Brazílske štátne agentúry sú zo zákona povinné viesť o chove dobytka rozsiahlu evidenciu. V nej sú zahrnuté informácie ako lokalita chovu vrátane informácie, či ide o chránenú oblasť, počet kusov dobytka, ich pohlavie a veková kategória, ako aj transfery zvierat medzi jednotlivými chovmi. Tieto údaje však nie sú v súčasnosti verejne dostupné, napriek tomu, že by ich sprístupnenie bolo vo verejnom záujme.
Kontrola zdravia hospodárskych zvierat v štáte Rondônia patrí do kompetencií štátnej agentúry IDARON. Amnesty International jej adresovala sedem žiadostí, opierajúc sa o právo na slobodný prístup k informáciám. Údaje, ktoré agentúra IDARON poskytla, ukazujú prudký nárast komerčného chovu dobytka v chránených oblastiach – kde je chov nelegálny.
Ako sa dá zastaviť ilegálny chov dobytka v brazílskej Amazónii? Na začiatok by bolo dobré skoncovať s oficiálnou registráciou chovov v chránených oblastiach a vydávaním povolení na presun zvierat z týchto chovov.
Rado Sloboda
Počas roka a pol od novembra 2018 do apríla 2020 v Rondônii počet kusov dobytka vzrástol o 22 %, zo 125 560 na 153 566 kusov. Podľa poskytnutých dát bolo počas roka 2019 presunutých z chovov v chránených oblastiach až 89 406 kusov dobytka. Veľká väčšina zvierat bola pred odoslaním na bitúnok najprv presunutá do iného chovu. To znamená, že aj hovädzie mäso pochádzajúce z legálnych chovov môže byť zo zvierat, ktoré boli vykrmované na ilegálnych pasienkoch v chránených oblastiach.
Amnesty International zistila, že štátne agentúry na kontrolu zdravia hospodárskych zvierat, akou je napríklad IDARON, umožňujú ilegálny komerčný chov dobytka tým, že registrujú aj komerčné chovy v rezerváciách alebo na územiach pôvodného obyvateľstva, kde zákon komerčné chovy zakazuje, a vydávajú dokumenty o transferoch dobytka z takýchto chovov, čím legitimizujú jeho vstup do legálneho segmentu tohto odvetvia živočíšnej výroby.
„Dáta, ktoré nám sprístupnili samotné brazílske vládne agentúry, sú alarmujúce. Určite by nemali zostať skryté pred zrakom verejnosti... Ako sa dá zastaviť ilegálny chov dobytka v brazílskej Amazónii? Na začiatok by bolo dobré skoncovať s oficiálnou registráciou chovov v chránených oblastiach a vydávaním povolení na presun zvierat z týchto chovov,“ upozorňuje Rado Sloboda.
Problematický reťazec dodávateľov
V Brazílii sa dobytok často presúva medzi jednotlivými chovmi. Chovy, ktoré dobytok predávajú do mäsokombinátov, figurujú ako priami dodávatelia, kým ostatné chovy, kde sa dobytok vykrmoval dovtedy, sa označujú ako nepriami dodávatelia. Z výskumu vyplýva, že až okolo 91 – 95 % chovov nakupuje dobytok od nepriamych dodávateľov.
Amnesty International v spolupráci s mimovládnou organizáciou Repórter Brasil preskúmala oficiálne veterinárne dokumenty, z ktorých vyplýva, že spoločnosť JBS v roku 2019 dva razy nakúpila dobytok priamo z chovu v rezervácii Rio Ouro Preto.
V tom istom roku JBS opakovane nakupovala dobytok od dvoch chovateľov, ktorí prevádzkujú legálne chovy a zároveň ilegálne chovy v chránených oblastiach. Jeden z nich chová dobytok na pasienkoch v rezervácii Rio Jacy-Paraná a druhý na území pôvodného obyvateľstva Uru-Eu-Wau-Wau.
Obaja títo chovatelia si dávali zaregistrovať transfer dobytka z chovu na chránenom území do chovu mimo chráneného územia a následne samostatný presun dobytka z legálneho chovu do mäsokombinátu JBS. V dvoch prípadoch bol druhý transfer zaregistrovaný len niekoľko sekúnd po prvom.
Oba pritom obsahovali záznamy o rovnakom počte kusov dobytka rovnakého pohlavia v rovnakej vekovej kategórii. Išlo o dobytok starší ako 36 mesiacov, čo je typický jatočný vek. Amnesty International si vyžiadala nezávislé odborné stanovisko, podľa ktorého môžu tieto skutočnosti naznačovať, že išlo o „prepieranie dobytka“.
Takéto „prepieranie dobytka“ – čiže formálny transfer zvierat na bitúnok cez legálny chov, ktorý im zabezpečí označenie legálneho pôvodu – obchádza existujúci monitorovací systém.
Amnesty International požiadala spoločnosť JBS o informáciu, či v roku 2019 na svojich bitúnkoch spracovali nejaký dobytok z chovov v troch skúmaných chránených oblastiach. Odpoveď spoločnosti znela takto „Nenakupujeme dobytok zo žiadneho chovu, ktorý by využíval ilegálne pastviny v chránených oblastiach.“
V stanovisku JBS sa taktiež uvádzalo, že jej „celý dodávateľský reťazec sa riadi jednoznačnou zásadou nulového odlesňovania“ a že „JBS podrobne monitoruje svojich dodávateľov a kontroluje, či po všetkých stránkach spĺňajú zásady zodpovednej nákupnej politiky, a doposiaľ u nich nezaznamenala problematické skutočnosti z hľadiska ľudských práv pôvodného obyvateľstva alebo ďalších chránených skupín.“
Na otázku, či preveruje aj nepriamych dodávateľov, odpovedala spoločnosť JBS nepriamo, že „sledovať celý reťazec dodávateľov hovädzieho dobytka by bolo úlohou pre samostatné odvetvie, nakoľko ide o veľmi komplexnú záležitosť.“
Spoločnosť JBS si bola vedomá rizika, že dobytok z ilegálnych chovov by sa mohol dostať do jej dodávateľského reťazca – v roku 2009 podpísala dve dohody o neodlesňovaní, s brazílskou federálnou prokuratúrou a zvlášť s organizáciou Greenpeace – ale nezaviedla dostatočné opatrenia na to, aby k tomu nedochádzalo. V externých auditoch sa zároveň uvádza, že JBS nepreveruje svojich nepriamych dodávateľov.
Amnesty International vyzýva spoločnosť JBS, aby urýchlene zaviedla účinný monitorovací systém, ktorý bude preverovať aj jej nepriamych dodávateľov, a zabezpečila, aby sa dobytok, ktorý bol v niektorej fáze života chovaný na ilegálnych pastvinách v chránených oblastiach, nedostával do dodávateľského reťazca JBS. Takýto systém by mala zaviesť do praxe najneskôr do konca roka 2020.
Žiadna spoločnosť, ktorá dnes nakupuje v Amazónii dobytok, nemôže tvrdiť, že do jej dodávateľského reťazca nevstupuje dobytok z chovov, kvôli ktorým došlo k odlesneniu (…) Ani žiaden spracovateľ mäsa a rovnako žiaden jeho predajca.
Federálna prokuratúra v brazílskom štáte Pará, 2019
Erika Guevara-Rosas, riaditeľka Amnesty International pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, zdôraznila, že: „odlesňovanie Amazónie prebieha najvyšším tempom za poslednú dekádu. Teraz je zodpovednosťou spoločnosti JBS a ďalších spracovateľov mäsa v Brazílii, aby vykonávali hĺbkovú kontrolu svojich priamych aj nepriamych dodávateľov a uistili sa, že žiaden z nich nenesie zodpovednosť za porušovanie ľudských práv pôvodného obyvateľstva Amazónie.“
O výskume Amnesty International
Výskum Amnesty International prebiehal počas 18 mesiacov vo viacerých brazílskych štátoch v Amazónii. Súčasťou výskumu boli rozhovory s 24 pôvodnými obyvateľmi a obyvateľkami území vyhlásených za rezervácie, 18 vládnymi predstaviteľmi a predstaviteľkami a ďalšími odborníkmi a odborníčkami. Organizácia uskutočnila aj analýzu satelitných snímok nedávno odlesnených oblastí a preverila oficiálny register zvierat a údaje o transferoch dobytka od viacerých štátnych agentúr.
Správa nadväzuje na predchádzajúci výskum v chránených amazonských oblastiach, ktorý Amnesty International uskutočnila v roku 2019. V ňom zdokumentovala násilie voči miestnemu pôvodnému obyvateľstvu a porušovanie ľudských práv, upozornila, že chov dobytka je hlavným ekonomickým motívom odlesňovania a varovala pred hrozbou ďalšieho zaberania územia, odlesňovania a krviprelievania.
Vo výskumnej správe sú z bezpečnostných dôvodov použité pseudonymy pôvodných obyvateľov žijúcich v rezerváciách. Utajené sú aj mená a ďalšie identifikátory farmárov pasúcich dobytok v chránených oblastiach, v záujme ochrany ľudí, ktorí poskytli informácie o komerčnom chove dobytka na chránenom území.
O spoločnosti JBS
JBS je multinárodná spoločnosť so sídlom v Brazílii, založená v roku 1953 v stredobrazílskom štáte Goiás. Sama sa označuje za „jednu z popredných svetových potravinárskych spoločností“.
Zo svojej pozície najväčšieho výrobcu hovädzích výrobkov na svete môže účinne vplývať na to, aby sa v rámci jej dodávateľského reťazca zmenšovali nepriaznivé dôsledky v oblasti ľudských práv a kontrolovať, či sa im predchádza.
Druhým najväčším podielnikom v JBS je brazílska štátna rozvojová banka, Banco Nacional de Desenvolvimento Econômico e Social – BNDES, ktorá vlastní 21 % akcií JBS.
V roku 2019 spoločnosť JBS podľa vlastných tvrdení prevádzkovala v Brazílii 37 závodov na spracovanie mäsa, s celkovou jatočnou kapacitou 33 550 kusov dobytka denne.
V rovnakom roku JBS zaznamenala čistý príjem 32 miliárd brazílskych realov (5,4 miliardy eur) z predaja hovädzieho mäsa a mäsových výrobkov. Hovädzie výrobky spoločnosti JBS sa predávajú (tak na domácom, ako aj medzinárodnom trhu) pod rozličnými značkami, ako napríklad Friboi, Maturatta Friboi, Do Chef Friboi, Swift Black a 1953 Friboi.
Amnesty International adresovala spoločnosti JBS v júni 2020 list so svojimi zisteniami a zoznamom súvisiacich otázok. Súčasťou výskumnej správy je aj významná časť odpovede od spoločnosti JBS.
.
.
.
Pripravili Elena Teplanová a Daniela Mužíková.
Autorky sú členkami tímu Amnesty Slovensko.
Blog cituje aj výskumnú a tlačovú správu Amnesty International, ale vyjadruje osobný názor autoriek a nutne nereprezentuje stanovisko celej organizácie.
Zdroje:
- https://www.amnesty.org/en/latest/news/2020/07/brazil-cattle-illegally-grazed-in-the-amazon-found-in-supply-chain-of-leading-meat-packer-jbs/
- https://www.amnesty.org/en/documents/AMR19/2657/2020/en/
- https://www.amnesty.org/en/latest/news/2019/11/brazil-halt-illegal-cattle-farms-fuelling-amazon-rainforest-destruction/
- https://www.worldstopexports.com/top-beef-exporting-countries/