Amnesty International uviedla, že iránske spravodajské služby a bezpečnostné sily sa dopustili hrôzostrašného mučenia detí ledva starších ako 12 rokov. Dôkazy hovoria, že iránske orgány nevyhýbajú bitiu, bičovaniu, elektrickým šokom, znásilnenia a inému sexuálnemu násiliu. Cieľom ich konania je potlačiť ich účasť na celoštátnych protestoch.
Amnesty International zverejnila závery výskumu, v ktorom sa zaoberá rozsiahlym mučením detí zatknutých počas vlny protestov, ktoré v krajine vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Zhiny Amini. Podľa zistení organizácie bezpečnostné sily a spravodajské služby ako Revolučná garda, polovojenská skupina Basídž, štátna polícia a ďalšie využívajú mučenie vo väzbe ako nástroj na trestanie, ponižovanie a zastrašovanie či vynucovanie „priznaní“ od mladistvých účastníkov a účastníčok protestov.
Na zistenia reagovala aj Diana Eltahawy, zástupkyňa riaditeľky Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku. „Príslušníci iránskych bezpečnostných zložiek odtrhli deti od ich rodín a vystavili ich neuveriteľným krutostiam. Je opovrhnutiahodné, že štátni úradníci uplatňujú tieto nezákonné metódy voči zraniteľným a vystrašeným deťom. Im aj ich rodinám tak spôsobujú obrovskú bolesť a utrpenie, po ktorých im už navždy ostanú fyzické a duševné jazvy. Toto násilie voči deťom odhaľuje úmyselnú stratégiu zničiť živého ducha mládeže krajiny, aby prestala žiadať slobodu a ľudské práva.“
Štátne orgány musia okamžite prepustiť všetky deti zadržané za pokojnú účasť na proteste
„Keďže nemáme vyhliadky na účinné a nestranné vyšetrenie mučenia detí na iránskej pôde, vyzývame všetky štáty, aby uplatnili princíp všeobecnej jurisdikcie nad iránskymi štátnymi úradníkmi a príslušníkmi ozbrojených zložiek vrátane veliacich dôstojníkov a všetkých osôb oprávnene podozrivých zo zodpovednosti za mučenie a ďalšie zločiny voči detským demonštrantom a demonštrantkám,“ uviedla Diana Eltahawy.
Amnesty International od začiatku vyšetrovania brutálneho zásahu iránskych orgánov proti ľudovému povstaniu podrobne zdokumentovala prípady siedmich detí, ktoré zažili mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Organizácia získala svedectvá obetí a ich rodín. Okrem toho sme získali aj ďalšie očité svedectvá od dvoch právnikov a sedemnástich dospelých osôb, ktoré boli zadržiavané spolu s detskými účastníkmi protestov. Preživší a očití svedkovia a svedkyne pochádzali z rôznych provincií Iránu.
Hromadné zatýkajú a mučia deti a mladistvých
Iránske orgány priznali, že celkový počet osôb zadržaných v súvislosti s protestmi prekročil 22 000. Hoci štát neposkytol bližšie údaje o počte zadržaných detí, podľa štátnych médií deti predstavovali významnú časť protestujúcich. Na základe očitých svedectiev a skutočnosti, že deti a mládež sú silným hlasom prebiehajúcich protestov, odhadujeme, že môže ísť o tisícky detí a mladistvých.
Zistenia Amnesty International naznačujú, že v mnohých prípadoch deti, rovnako ako dospelé zatknuté osoby, najskôr odviedli (často so zaviazanými očami) do väzenských zariadení. Tieto zariadenia prevádzkujú Revolučná garda, ministerstvo spravodajských služieb, štátna polícia, vyšetrovacia jednotka iránskej polície (Agahi) alebo polovojenské sily Basídž. Po dňoch alebo týždňoch núteného zmiznutia či zadržiavania v izolácii bez možnosti kontaktovať blízku osobu a bez prístupu k právnemu poradenstvu či lekárskej starostlivosti ich premiestnili do štátnych väzníc. V iných prípadoch deti uniesli agenti v civile priamo z protestu alebo bezprostredne po proteste. Následne ich odviezli na miesta neoficiálneho charakteru, ako napríklad do rôznych skladových priestorov, kde deti mučili, a následne ich zanechali v odľahlých oblastiach.
Zadržiavanie spolu s dospelými
Mnohé deti boli v rozpore s medzinárodnými normami zadržiavané spolu s dospelými. Okrem toho čelili rovnakým spôsobom mučenia a iného zlého zaobchádzania. Bývalý dospelý zadržaný uviedol, že v jednej z provincií donútili agenti síl Basídž niekoľkých chlapcov stáť s rozkročenými nohami v rade vedľa dospelých a všetkým dávali elektrické šoky do genitálií.
Zdá sa, že väčšina detí, ktoré boli zatknuté za posledných šesť mesiacov, bola prepustená. V niektorých prípadoch išlo o prepustenie na kauciu v očakávaní vyšetrovania alebo postúpenia prípadu na súd. Mnohých prepustili až po vynútenom podpise vyhlásenia o ľútosti a prísľubu, že sa zdržia „politických aktivít“ a zúčastnia sa na provládnych zhromaždeniach. Štátni agenti sa deťom pred prepustením častokrát vyhrážali, že ak sa budú sťažovať, obvinia ich zo spáchania činov trestaných smrťou alebo zatknú ich príbuzných.
Amnesty International zdokumentovala najmenej dva prípady, v ktorých napriek hrozbe odvetných opatrení podali rodiny preživších na súd oficiálnu sťažnosť. V žiadnom z týchto prípadov nedošlo k vyšetrovaniu.
Znásilňovanie a iné sexuálne násilie
Z dokumentácie, ktorú zhromaždila Amnesty International, tiež vyplýva, že štátni agenti sa voči deťom dopúšťali znásilnení a iného sexuálneho násilia. To obsahovalo elektrické šoky do genitálií, dotýkanie sa genitálií a vyhrážanie sa znásilnením. Tieto metódy používali proti zadržiavaným deťom s cieľom zastrašiť ich a ponížiť, potrestať a/alebo vynútiť si od nich „priznanie“. Tento vzorec konania vo veľkej miere hlásili aj zadržiavané dospelé ženy a muži.
Matka jedného zo zadržiavaných detí pre Amnesty International uviedla, že štátni agenti jej syna znásilnili. Zopakovala slová, ktoré jej povedal: „Zavesili ma, v jednej chvíli som mal pocit, že mi odtrhnú ruky. Donútili ma povedať, čo chceli, pretože ma znásilnili hadicou. Chytili mi ruku a násilím mi vzali odtlačky prstov na nachystané papiere.“
Bitky a elektrošoky sú bežným nástrojom mučenia detí v Iráne
Bezpečnostné sily sa dopúšťajú násilia na deťoch pri zatýkaní a počas ich prepravy vo vozidlách, ako aj vo väzenských zariadeniach. Medzi opísanými metódami mučenia detí sú aj bičovanie, elektrické šoky omračovacími zbraňami, nútené požitie neidentifikovaných látok vo forme tabliet či držanie hlavy dieťaťa pod vodou.
V jednom prípade bolo unesených niekoľko školákov za napísanie protestného sloganu „Žena, život, sloboda“ na stenu. Príbuzný jedného z nich uviedol, že štátni agenti v civile skupinu chlapcov uniesli na miesto neoficiálneho charakteru. Tam ich mučili a vyhrážali sa im znásilnením, a po niekoľkých hodinách ich v stave zníženého vedomia vyhodili v odľahlej oblasti. Chlapec mu údajne udalosť opísal nasledovne: „Dali nám elektrošoky, udreli ma do tváre pažbou zbrane, dali mi elektrošoky do chrbta a udierali ma obuškami po chodidlách, rukách a chrbte. Vyhrážali sa, že ak to niekomu povieme, nabudúce nám urobia ešte horšie veci a naše mŕtvoly pošlú našim rodinám.“
Škrtenie a ponižovanie nie je ničím výnimočným
Obete a rodiny rovnako opísali, ako štátni agenti deti škrtili, vešali za ruky alebo za šál omotaný okolo krku a nútili ich konať ponižujúce činy.
Jeden chlapec uviedol: „Povedali nám [viac ako desiatke ľudí], aby sme polhodinu kotkodákali – vraj ‚kým nezačneme znášať vajcia‘. Celú hodinu nás nútili robiť kliky. Bol som tam jediné dieťa. V inom väzení nás dali tridsiatich do cely pre piatich ľudí.“
Štátni agenti sa dopúšťali aj psychologického mučenia detí vrátane vyhrážania sa smrťou. Cieľom bolo potrestať a zastrašiť deti alebo ich donútiť k „priznaniu“. Štátne médiá odvysielali nútené „priznania“ najmenej dvoch chlapcov zadržaných počas protestov.
Deti zadržiavali v krutých a neľudských podmienkach vrátane extrémne preplnených priestorov, s nedostatočným prístupom k toaletám a umyvárňam. Mnohé trpeli nedostatkom jedla a pitnej vody alebo čelili extrémnemu chladu a dlhému umiestneniu v samoväzbe. Dievčatá zadržiavali pod dohľadom mužských strážcov a bez ohľadu na ich rodovo špecifické potreby. Deťom tiež odopreli primeranú lekársku starostlivosť vrátane ošetrenia zranení, ktoré utrpeli pri mučení.