Mediálny obsah
  • Facebook Logo
  • Twitter Logo

Systematické ruské útoky na energetický systém Ukrajiny majú extrémne humanitárne dôsledky 

VYHLÁSENIE AMNESTY INTERNATIONAL
10. FEBRUÁRA 2026 

Zimu 2025/2026 mnohí ľudia na Ukrajine opisujú ako najtvrdšiu, akú si pamätajú. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, najmä počas najchladnejších mesiacov roka, vzorec ruských leteckých útokov po celej Ukrajine jasne ukazuje snahu poškodiť jej energetickú infraštruktúru. 

Tieto útoky spôsobili rozsiahle narušenie základných služieb nevyhnutných pre civilné obyvateľstvo a priniesli ľuďom na Ukrajine obrovské utrpenie. Ako to zhrnul jeden z respondentov, obyvateľ Kyjeva: „V tejto chvíli sme v drsnom režime prežitia.“1 

Od októbra 2025 je energetický systém Ukrajiny deň čo deň (a najmä noc čo noc) vystavený intenzívnym leteckým útokom. Bezpečnostná služba Ukrajiny zdokumentovala v období od 25. októbra 2025 do 15. januára 20262 najmenej 256 útokov na zariadenia zabezpečujúce dodávky elektriny a tepla. 

Medzi hlavné ciele útokov patria tepelné elektrárne, rozvodne a kľúčové prenosové uzly. Útoky výrazne oslabili schopnosť krajiny udržať aspoň minimálne stabilné dodávky energie a tepla počas zimy. Kapacita energetických a vykurovacích systémov sa od začiatku ruskej invázie pred štyrmi rokmi dramaticky znížila a funguje pod extrémnym tlakom. 

Škody budú odstraňovať aj tri roky

Situáciu ešte zhoršila mimoriadne chladná zima 2025/2026 v kombinácii so stúpajúcou intenzitou ruských útokov. 

Podľa mediálnych správ sa núdzové výpadky elektriny dotýkajú 80 % územia Ukrajiny. 25. januára bolo len v Kyjeve približne 15 % obytných budov bez kúrenia, a to od približne 9. januára.3 

Pre mnohých ľudí, najmä obyvateľstvo viacposchodových bytových domov, znamená výpadok elektriny aj stratu kúrenia a tečúcej vody. Kúrenie však často zostáva odstavené aj po obnovení dodávok elektriny pre vážne poškodenia potrubí či iných zariadení. 

Riaditeľ Centra energetického výskumu Oleksandr Charčenko v médiách vysvetlil, že škody na energetickej infraštruktúre sú také rozsiahle, že aj keby sa boje okamžite skončili, návrat k normálnym dodávkam elektriny by trval ďalšie dva až tri roky.4 

Viac ako 75 % obyvateľstva Ukrajiny žije v mestách.5 Väčšinu mestského priestoru tvoria kompaktné, husto obývané oblasti s viacposchodovými bytovými domami. Tie sú spravidla odkázané na veľké tepelné elektrárne a kogeneračné zdroje, ktoré centrálne vyrábajú a dodávajú elektrinu, teplo a teplú vodu pre stovky, niekedy tisíce bytových domov. 

Tieto tepelné elektrárne predstavujú v konflikte, ktorého cieľom je zhoršiť životné podmienky civilného obyvateľstva, ľahké terče. Jeden úspešný útok zasiahne naraz desaťtisíce či státisíce ľudí. Ruské sily však využívajú svoju rozsiahlu palebnú kapacitu aj na ničenie alebo vyradenie menších staníc, rozvodní a kritických prenosových uzlov. Výsledkom sú lokálne aj systémové škody. 

Problémy doslova kričia

V noci 18. januára klesla teplota v Kyjeve na -16,4°C, vo februári bola ešte nižšia.6 Útoky v kombinácii s extrémnymi mrazmi zapríčinili zamrznutie a popraskanie centrálneho vykurovacieho potrubia spájajúceho obytné budovy s teplárňami. Škody si teraz vyžadujú výmenu potrubia. Jednotná elektrická sieť okrem výpadkov čelila aj prepätiam, ktoré spôsobili sekundárne škody. 

„Problémy doslova kričia. V mnohých domoch zamrzli systémy centrálneho kúrenia, v iných zhoreli rozvodné skrine,“ uviedol predseda jedného zo združení vlastníkov bytov v kyjevskom Holosiivskom obvode.7 

Hoci rozsah a hĺbka utrpenia civilného obyvateľstva sú bezprecedentné, samotné letecké útoky a ich desivé následky nie sú pre mnohých nové. Obyvatelia často hovoria o každodenných ťažkostiach a realite vojny takmer ležérne: 

„Situácia je, samozrejme, komplikovaná… My sme, ako aj všetci ostatní, už na jeseň čelili vážnym problémom. Asi je to tak po celej Ukrajine. A… samozrejme, prišlo ochladenie a ostreľovanie sa zintenzívnilo. Nebolo to tak každý deň, ale často sa stávalo, že bol letecký poplach takmer nepretržite, pretože [Rusi] vypúšťali rakety jednu po druhej, dva drony približne každú hodinu.“

 Euhenia, novinárka, Odesa 16. januára 2026

V období od 1. do 29. januára 2026 utrpel energetický systém Ukrajiny ťažké zásahy každý jeden deň, väčšinou v noci. Došlo aj k šiestim rozsiahlym útokom, v ktorých boli použité stovky presne navádzaných bômb a rakiet. Pri leteckom bombardovaní ruské sily využívali aj útočné drony. Útoky viedli k znefunkčneniu približne 90 % domácej tepelnej výroby elektriny. Energetický systém v dôsledku toho závisí najmä od jadrových elektrární a dovozu elektriny z Európskej únie.8 

Výpadky elektriny a tepla uvrhli komunity do dlhodobého nedostatku. Narušili dodávky vody. Obmedzili prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Nespočetnými spôsobmi podkopali každodenný život v mestách aj menších obciach. 

Udržanie života počas výpadkov a mrazov

Amnesty International dostala správy z celej Ukrajiny o vážnych dôsledkoch týchto útokov. 

Situácia počas výpadkov sa líši podľa konkrétnych podmienok. Záleží na polohe budovy, na tom, či je napojená na plyn, alebo – ako v prípade modernejších výškových domov – úplne závislá od elektriny. 

„V decembri sme boli bez elektriny, myslím, tri dni. Domy bližšie k rozvodni však dlhšie. Neviem presne, možno päť, šesť, sedem dní… Bez elektriny a na niektorých miestach aj bez vody a kúrenia. U mňa je to však len polovičný problém, lebo mám plynový sporák. Môžem zapnúť plyn, nahriať tehlu a zohriať sa. Okolo nás je veľa domov, ktoré sú úplne elektrické. Aj tu, blízko mňa. Bývam v deväťposchodovom dome… Hneď vedľa sú napríklad dvanásťposchodové. Úprimne, neviem si predstaviť, ako to prežili. Je to desivé. Nemajú nič. Len elektrický sporák, žiadnu vodu, vysoké stropy. Netuším, ako tam žili,“9 povedala Euhenia, novinárka z Odesy, v rozhovore pre Amnesty International. 

Vplyv výpadkov je oveľa širší. Zasahuje každú rodinu. Ovplyvňuje nielen životné podmienky, ale aj možnosť pracovať a zarábať, zabezpečiť vzdelávanie detí či pravidelné stravovanie. Nadija, mama školopovinného chlapca z Kyjeva, opisuje realitu svojej rodiny: 

„Už druhý týždeň sú vážne výpadky elektriny. Keď nemáme elektrinu, nemáme kúrenie, tečúcu vodu, nič. Teplota v byte stále klesá. Dnes je 12,5 stupňa. Bývame na 14. poschodí. […] Môj syn chodí do tretej triedy. Škola je vraj otvorená, učitelia žiadajú deti, aby prišli, ale v triede je 11-12 stupňov. Tak sa rodičia dohodli, že deti neprídu. Ak má učiteľ elektrinu, prebieha dištančné vzdelávanie. Keď ju nemá, pošlú úlohy a deti sa učia samy. […] Hovoria: môžete priviesť deti do školy, ale nevieme im zabezpečiť stravu. Pracujem a bežne som dieťa nechávala v školskom klube, teraz ho tam však nemôžem nechať hladné. […] Máme prenosný plynový varič s jedným horákom. Včera sme na ňom varili párky…“ 

Svitlana, dôchodkyňa z Kyjeva, opisuje svoje dni počas výpadkov: 

„Ako sa zohrievame? Zohrejem vodu v hrnčeku na olejovom variči. Nalejem ju do dvoch fliaš. Jednu si dám k nohám, druhú do rúk, aby som nezamrzla. A všetci spíme oblečení. Oblečení pod perinami. Dáme si na seba všetko, čo máme.“ 

Po dlhých výpadkoch a urgentných opravách sa elektrina vracia len prerušovane. 

„Len čo sa zapne elektrina, bežím domov uvariť aspoň nejakú polievku. Keď ide elektrina v noci, varím v noci, aby sme mali vôbec niečo na jedenie…,“10 dodala Svitlana. 

Serhij z Dnipra uviedol, že začiatkom januára nemal doma elektrinu takmer sedem dní: 

„Mám malý kempingový varič. Ohrievali sme na ňom vodu a nalievali ju do plastových fliaš. Pomáhali nám nezamrznúť v noci. Krátko po tom, ako opravy umožnili obmedzené dodávky elektriny, mesto opäť silne ostreľovali. Osemnásťtisíc rodín zostalo bez elektriny, bez plynu, bez všetkého. V škole mojej dcéry je v triede 13 stupňov. V kryte je ešte chladnejšie.“11 

„Najkritickejšia je pre nás elektrina. Keď je kúrenie elektrické, ako u mňa, nemáme nielen elektrinu, ale ani teplo. Bez elektriny sa nejako dá vydržať, ale bez kúrenia je strašná zima. Pracujem z domu v štyroch vrstvách oblečenia, s čiapkou a rukavicami,“ hovorí Anna z Odesy.

Zdraželi aj tehly

Spôsoby prežitia a improvizované riešenia sa líšia. Všetky potrebné suroviny a vybavenie – plynové fľaše, prenosné variče, palivové drevo – výrazne zdraželi a niektoré sú ťažko dostupné. Týka sa to aj tovarov, o ktoré je nečakaný záujem, ako sú tehly. 

„Už šesť dní žijeme bez kúrenia. Polovicu času nemáme elektrinu ani tečúcu vodu. Našťastie máme plynovú varnú dosku. Manžel kúpil tehly. Zohrievame ich na sporáku a snažíme sa nimi zohriať byt. […] Zapálite horáky, z tehál postavíte oblúk, na vrch dáte hrnce. Potom ich môžete preniesť do iných miestností a vydávajú teplo,“ vysvetľuje Olha z Kyjeva.12 

Olhina dcéra má dva roky. Bez kúrenia a tečúcej vody dieťa počas tohto obdobia nemohli poriadne umyť. 

Niet divu, že ľudia v bytoch s plynovými sporákmi nechávajú plameň horieť celé hodiny. Je to často jediný zdroj tepla v pretrvávajúcich mrazoch. Vzniká však riziko vážnych nehôd, ktoré sa zvyšuje pri používaní tehál. V niektorých obchodoch sa minuli zásoby tehál, pretože si ich obyvateľstvo kupuje na improvizované vykurovanie. Niektorí ľudia v Kyjeve povedali Amnesty International, že si stavajú kempingové stany priamo na posteliach a zapaľujú v nich sviečky, aby si zohriali menší priestor. Ide o mimoriadne nebezpečné riešenia. 

PODPORTE NAŠU PRÁCU
PRIHLÁSTE SA NA ODBER NOVINIEK
SLEDUJTE NÁS NA INSTAGRAME

Stany odolnosti

Hľadanie bezpečnejších alternatív na riešenie rozsiahlej núdzovej situácie naráža na nedostatok a rastúce ceny tovarov. Lekárka z Kyjeva Julia povedala Amnesty International, že bytový dom, v ktorom býva, má kúrenie v obmedzenom rozsahu. Kapacita systému je však taká nízka, že v byte zostáva veľmi zima.  

V práci je bez kúrenia už celé týždne. Zvažovala, že sa presťahuje z Kyjeva do blízkej dediny, do domu s pecou na drevo alebo uhlie. Dopyt však spôsobil prudký nárast nájomného. Zároveň aj drevo a uhlie výrazne zdraželi.13 

Na podporu obyvateľstva vláda zriadila v mestských častiach tzv. „body odolnosti“. Ide o veľké stany, ktoré prevádzkujú záchranné zložky. Tieto stany sú nepretržite otvorené pre verejnosť a vykurujú ich malými generátormi. 

Ľudia sa v nich môžu zohriať, dať si teplý nápoj alebo jedlo a nabiť si telefóny. Pre mnohých je to jediné teplé miesto počas mrazov. 

Ako pre Amnesty International povedala Kyjevčanka Olha – tieto miesta sa pre ňu stali záchranou: „Chodím sem každý deň. Prídem asi na tri hodiny a sedím tu. Je tu príjemne teplo a sú tu veľmi príjemní ľudia. Dobre, že máme takéto miesto. Nikdy v živote by mi nenapadlo, že ho budem potrebovať.“14 

Tieto veľké stany, „body odolnosti“, sa stali bežnou súčasťou mnohých obytných štvrtí v Kyjeve aj inde na Ukrajine. Ich dôležitou výhodou je relatívna bezpečnosť. Na rozdiel od domácich improvizovaných riešení sa v nich nevyužívajú nebezpečné palivá ani otvorený oheň. 

Pre mnohých ľudí však ani tieto stany nie sú dostupné. Amnesty International hovorila s príbuznými starších ľudí a ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí nedokážu opustiť byty na vyšších poschodiach. Keďže výťahy nefungujú, nemôžu ísť ani hore, ani dole. Sú fakticky uväznení v mrazivých bytoch. 

Niektorí to nemusia prežiť 

Väčšinu svedectiev pre túto publikáciu zozbierali pracovníčky a pracovníci Amnesty International žijúci v Kyjeve. Hoci ide o príbehy iných ľudí, skúsenosti samotného personálu a ich rodín sú veľmi podobné. 

Respondentov a respondentky spájala so zamestnanectvom Amnesty International zásadná vec – dokázali spolu a medzi sebou komunikovať. Neocitli sa v úplnej izolácii. 

To však neplatí pre všetkých na Ukrajine. K najohrozenejším skupinám patria starší ľudia a ľudia so zdravotným znevýhodnením, ktorí uviazli v izolácii vo svojich bytoch či domoch. Nemôžu sa spoľahnúť ani na komunikačné prostriedky, keďže telefóny sa počas výpadkov elektriny nedajú nabíjať a dochádza aj k výpadkom mobilných sietí.  

Ich príbehy zostávajú nevypovedané. Hoci je to desivé vysloviť, pravdepodobne existujú aj také, o ktorých sa už nikdy nedozvieme. Ide o príbehy ľudí, ktorí museli čeliť krutým podmienkam a neprežili ich. 

Rozsah a intenzita útokov ruských síl na energetickú infraštruktúru Ukrajiny zjavne tvoria súčasť jednej stratégie. Jej cieľom je šíriť hrôzu medzi civilným obyvateľstvom, oslabiť jeho odolnosť, narušiť kľúčové služby a zabrániť bežným každodenným činnostiam. Takýto postup má zlomiť morálku obyvateľstva. 

V rozpore s vojnovým právom

Úmyselné poškodzovanie alebo ničenie systémov dodávok energie, tepla a vody, najmä počas mrazov, vystavuje milióny ľudí utrpeniu. Prehlbuje zraniteľnosť ohrozených skupín obyvateľstva, vážne narúša zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a ďalšie služby. Podkopáva aj komunikáciu. Týmto konaním sa priamo vytvárajú vážne humanitárne dôsledky, ktoré ďaleko presahujú okamžité fyzické škody. 

Takéto činy sú v priamom rozpore s vojnovým právom. Naznačujú totiž úmysel odopierať napĺňanie základných životných potrieb ako prostriedok nátlaku na civilné obyvateľstvo, nie ako cestu k dosiahnutiu konkrétnej vojenskej výhody.  

Medzinárodné humanitárne právo vyžaduje ochranu objektov nevyhnutných na prežitie civilného obyvateľstva. Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru túto ochranu priamo popierajú. 

Amnesty International vyzýva na okamžité, dôkladné a nestranné vyšetrenie všetkých podozrení zo zločinov podľa medzinárodného práva. Požaduje, aby osoby zodpovedné za tieto činy niesli zodpovednosť. Zároveň žiada okamžité ukončenie ruskej agresie proti Ukrajine a zabezpečenie spravodlivosti vrátane nápravy a odškodnenia pre všetky obete. 

Žiadajte ochranu práv ukrajinských vojnových zajatcov!

Ruské sily zadržiavajú tisíce ukrajinských vojnových zajatcov v nevyhovujúcich a neľudských podmienkach. Mnohým z nich upierajú ľudské práva a ich rodiny zúfalo hľadajú akékoľvek informácie o svojich blízkych. Slovensko ako súčasť medzinárodného spoločenstva musí konať a využiť všetky dostupné diplomatické nástroje, aby sa zasadilo za dodržiavanie Ženevských konvencii a ľudských práv ukrajinských vojnových zajatcov

PODPÍŠTE PETÍCIU

Viac noviniek