TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
1. JÚNA 2026
Ruské orgány odopierajú deťom právo na kvalitné vzdelanie. Využívajú totiž učebnice a prednášky plné propagandy na indoktrináciu detí a ospravedlňovanie ruskej vojny proti Ukrajine. Zároveň potláčajú slobodu prejavu, nezávislé myslenie a obmedzujú prístup k informáciám, uviedla Amnesty International.
Nová správa „Len z oficiálnych zdrojov“: Indoktrinácia v ruskom vzdelávacom systéme dokumentuje, ako sú deti v celom Rusku a na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom vystavované represívnej štátnej ideológii prostredníctvom centrálne kontrolovaných učebných osnov. Zároveň opisuje, ako učiteľom a učiteľkám nariaďujú sledovať svojich žiakov a žiačky na internete, zhromažďovať spisy s informáciami o ich názoroch a nahlasovať úradom odlišné postoje k politickým a spoločenským otázkam.
„Ruské školy sa menia z chrámov poznania na továrne na poslušnosť. Je to samotný ruský štátny aparát, kto určuje, čo sa deti musia učiť o Rusku, jeho susedoch a zvyšku sveta. Hoci sa využívanie škôl na politickú propagandu netýka len Ruska, intenzita a rozsah snáh Kremľa postaviť indoktrináciu do centra vzdelávacieho systému majú systémový charakter,“ uviedla riaditeľka Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu, Marie Struthers.
„Ruské učebnice predkladajú jediný výklad dejín, ktorý ospravedlňuje akékoľvek rozhodnutie prijaté v Moskve použiť silu proti susedným krajinám. Prezentujú pokračujúcu ruskú agresiu proti Ukrajine ako historickú nevyhnutnosť a otázku národného prežitia. Akékoľvek alternatívne názory označujú za ‚nepriateľské‘ alebo ‚deštruktívne‘,“ vysvetlila Struthers.
Jeden svetonázor, jednotná výučba
Od roku 2023 zaviedlo ruské ministerstvo školstva povinný jednotný súbor učebníc dejepisu a vzdelávacích materiálov. Tie vykresľujú Rusko ako „obliehanú pevnosť“, popierajú alebo spochybňujú ukrajinskú identitu a štátnosť. Zároveň všetky sovietske a ruské vojenské intervencie prezentujú ako nevyhnutné alebo oprávnené.
Vzdelávanie nemôže byť v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi v oblasti ľudských práv, ak ho navrhnú tak, aby deťom v rozhodujúcom období ich vývoja odopieralo možnosť vytvárať si vlastné názory a rozvíjať nezávislé a kritické myslenie.
Ruský prístup porušuje záväzky vyplývajúce z viacerých medzinárodných zmlúv o ľudských právach vrátane Dohovoru o právach dieťaťa. Ten vyžaduje, aby vzdelávanie smerovalo k „rozvoju úcty k ľudským právam a základným slobodám“ a pripravovalo deti na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti. A to v duchu „porozumenia, mieru, tolerancie, rovnosti medzi ženami a mužmi a priateľstva medzi všetkými národmi“.
Snahy Ruska vychovať poslušnú a nekritickú generáciu žiakov a žiačok, ktorú posilňuje nátlak, monitorovanie a profilovanie.
„Ruské orgány zavádzajú takzvané preventívne opatrenia (‚profilaktiku‘). Tie zahŕňajú nielen šírenie propagandy, ale aj neustále skryté monitorovanie žiactva v škole aj mimo nej vrátane internetu. Oficiálnym cieľom je predchádzanie ‚extrémizmu‘, ‚terorizmu‘ a ‚deštruktívnym ideológiám‘. No v praxi tieto usmernenia podporujú preverovanie politických, náboženských a osobných názorov detí,“ uviedla Marie Struthers.
Od ochrany k sledovaniu
Povzbudzujú školy, aby identifikovali žiactvo a zamestnanectvo, ktorých názory, aktivita na internete alebo kontakty naznačujú nedostatok lojality alebo náchylnosť na podliehanie „deštruktívnym“ vplyvom. Tieto vplyvy sú pritom definované tak široko, že zahŕňajú aj pokojný nesúhlas a organizácie občianskej spoločnosti.
Medzi údajné deštruktívne vplyvy patria napríklad Fond boja proti korupcii zosnulého Alexeja Navaľného, mládežnícke protestné hnutie Vesna či neexistujúce „medzinárodné LGBT hnutie“. Ide o umelo vytvorený právny konštrukt, ktorý ruské úrady používajú na kriminalizáciu aktivizmu za práva LGBTI+ ľudí. Všetky tieto subjekty kriminalizovali výlučne za to, že sa zasadzovali za ľudské práva.
Dokonca aj prejavy nesúhlasu, ktoré nie sú v Rusku formálne zakázané – napríklad diskusie o negatívnom vplyve vojny na Ukrajine na životnú úroveň – môžu považovať za varovný signál.
Na základe toho môžu žiakov a žiačky označiť za „rizikových“. Ich názory na vojnu, „tradičné hodnoty“ a štátnu politiku budú následne zaznamenávať a postúpia vedeniu školy, polícii alebo bezpečnostným službám.
„Ruské orgány preukázali, že nemajú žiadne hranice v tom, ako ďaleko sú ochotné zájsť pri presadzovaní svojho silne spolitizovaného ideologického naratívu v nastupujúcej generácii. Každého, kto sa neprispôsobí, sú odhodlané odhaliť a potrestať. Takéto praktiky porušujú práva detí na súkromie, slobodu prejavu a združovania, podkopávajú dôveru v školách a oberajú deti o ich individualitu.
Detská myseľ nie je vlastníctvom štátu. Napriek tomu sa zdá, že ruské orgány vnímajú školské triedy ako pôdu, ktorú treba pozorne skúmať, či v nej neklíčia náznaky občianskeho nesúhlasu, aby ich mohli vytrhnúť skôr, než vyrastú,“ uviedla Marie Struthers.
Rusko musí zabezpečiť slobodu vo vzdelávaní
Amnesty International vyzýva ruské úrady, aby zabezpečili, že školské osnovy, učebnice a ďalšie vzdelávacie materiály nebudú potláčať slobodu prejavu ani brániť slobodnej výmene názorov. Nebudú obsahovať dezinformácie ani podkopávať úctu k ľudským právam. Žiactvo, študentstvo a učiteľstvo musí mať prístup k širokej škále zdrojov a možnosť slobodne diskutovať o histórii aj súčasnom dianí bez obáv z odvety.
Úrady musia zrušiť zákony a predpisy, ktoré trestajú pokojné vyjadrovanie názorov alebo vylučujú kritické hlasy zo vzdelávania. Musia okamžite ukončiť nezákonné monitorovanie a profilovanie detí a pedagogického pracovníctva. Rovnako musia zničiť databázy nezákonne zhromaždených údajov, zabezpečiť účinnú nápravu a odškodnenie pre dotknuté osoby a vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí sa na porušovaní práv podieľali.
Amnesty International zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby tieto otázky nastoľovalo vo vzťahu k ruským orgánom na všetkých medzinárodných fórach. Rovnako je dôležité, aby podporovalo prácu nezávislej občianskej spoločnosti v boji proti propagande a prenasledovaniu vo vzdelávaní. Organizácia tiež vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pomáhalo ľuďom, ktorí čelia takémuto prenasledovaniu. A to aj poskytovaním víz a zároveň zabezpečilo, aby sa rozvojová pomoc nevyužívala na udržiavanie tohto porušovania ľudských práv.