Vyšetrovanie prípadov nezákonných sterilizácií rómskych žien nebolo nezávislé a nestranné. Mnohé z obetí boli obťažované a zastrašované. Objavili sa tiež informácie o tom, že polícia zle zaobchádzala s Rómami počas väzby. V psychiatrických klinikách a domovoch sociálnej starostlivosti pretrváva prax obmedzovania v pohybe prostredníctvom „klietkových postelí“.
Obvinenia z nezákonných sterilizácií
Dve mimovládne organizácie – Centrum reprodukčného správania a Poradňa pre občianske a ľudské práva – zverejnili v januári 2003 správu o prípadoch nezákonných, a v niektorých prípadoch aj nútených, sterilizáciách rómskych žien. Vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky inicioval vyšetrovanie, no autorom správy zároveň pohrozil stíhaním pre krivé obvinenie. V prípade, že by sa obvinenia správy ukázali byť pravdivé, by im zas podľa neho mohlo hroziť stíhanie za to že trestný čin včas neoznámili.
Vyšetrovanie neprebehlo v súlade s medzinárodnými štandardami. Bez predchádzajúceho varovania boli 21. februára rómske ženy odvedené na výsluch na policajnú stanicu v Krompachoch. Mená 19 z nich polícii zrejme odovzdala krompašská nemocnica. Väčšina z nich nebola informovaná o tom, že majú právo nevyhovieť ústnemu predvolaniu. Niektoré z nich sa dokonca domnievali, že sú na polícii ako obvinené. Správanie príslušníkov polície popísali ako zastrašujúce a ponižujúce. Minimálne dve ženy skonštatovali, že sa im policajti vyhrážali a naznačovali, že sterilizáciu nahlásili preto, že im za to niekto zaplatil. Ďalej im tvrdili, že podpísali trestné oznámenie o genocíde bez toho, aby si boli vedomé dôsledkov takéhoto obvinenia. Vyhlásili, že za falošné obvinenie môžu byť odsúdené až na 3 roky väzenia. Neskôr bol vymenovaný nový vyšetrovací tím, no mnohé obete boli naďalej vypočúvané bez predchádzajúceho oznámenia a zastrašované trestným stíhaním.
Policajné vyšetrovanie skúmalo existenciu a autenticitu podpisov na tlačive o súhlase so sterilizáciou. Ďalej skúmalo, či bola sterilizácia z hľadiska slovenských profesionálnych štandardov lekársky nevyhnutná. Vyšetrovatelia však nezisťovali, či ženy samé sterilizáciu žiadali; či boli patrične informované o rizikách a o tom, že ide o nezvratný zákrok; či informáciám rozumeli a či mali dostatočný čas na premyslenie. Medzinárodné štandardy ľudských práv nepovažujú samotný podpis za dostatočný dôkaz o plnom a informovanom súhlase so zákrokom a sterilizácie by nikdy bez takéhoto súhlasu nemali byť vykonané.
V októbri vicepremiér oznámil, že vyšetrovanie bolo uzatvorené pre nedostatok dôkazov o zločine. Dodal tiež, že sa pripravujú zmeny smerníc upravujúcich výkon niektorých lekárskych zákrokov.
Komisár pre ľudské práva Rady Európy v októbrovej správe píše, že „možno usudzovať, že k sterilizáciám, najmä na východnom Slovensku, došlo bez toho, aby k tomu pacientky dali informovaný súhlas.“ Odporučil, aby vláda akceptovala zodpovednosť – poškodeným zabezpečila rýchle a spravodlivé zadosťučinenie a prijala novú legislatívu o súhlase s výkonom lekárskeho zákroku a práve na prístup do svojich lekárskych záznamov.
Klietkové postele
Klietkové postele boli naďalej využívané ako metóda obmedzenia pohybu v psychiatrických nemocniciach a vo viacerých domovoch sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých, konštatuje júnová správa regionálnej mimovládnej organizácie, Centra pre práva mentálne postihnutých. Táto metóda obmedzenia pohybu je krutá, neľudská a ponižujúca a poručuje medzinárodné právo a zásady profesionálnej praxe. Klietkové postele sú naďalej rozšírené a to aj napriek odporúčaniu Európskeho výboru pre prevenciu mučenia, aby bolo ich používanie zastavené.
Diskriminácia Rómov
Vláda neuspela vo svojom úsilí výrazne znížiť rozšírené predsudky a diskrimináciu voči Rómom. Opatrenia, ktorých cieľom malo byť zlepšenie ich prístupu k zamestnaniu, zdravotníckej starostlivosti, bývaniu a vzdelaniu boli z veľkej časti neúčinné. Štúdia Rady Európy ukázala, že úmrtnosť rómskych detí na východe Slovenska je trikrát väčšia ako celoštátny priemer. Rómske ženy umierajú v priemere o 17 rokov skôr ako ostatné ženy na Slovensku.
Vládna koalícia sa nedokázala dohodnúť na komplexnom antidiskriminačnom zákone. Dôvodom bol údajne odmietavý postoj KDH k zabezpečeniu rovnoprávnosti bez ohľadu na sexuálnu identitu.
Slovenská polícia v apríli oznámila, že počet prípadov rasovo a etnicky motivovaných trestných činov, ktorých bolo v roku 2002 109, dvojnásobne presiahol počet z roku 2001. Polícia nárast pripísala väčšej vnímavosti jej príslušníkov voči rasovo motivovaným trestným činom.
Mnohé vyšetrovania obvinení zo zlého zaobchádzania s Rómami zo strany polície neboli nestranné a nezávislé, tak ako to vyžaduje medzinárodné právo.
• V máji traja policajti v Jelšave zastavili Jaroslav Cipkeša a žiadali jeho doklady o totožnosti. Nahlásil, že ho spútali, pretože údajne zvýšil hlas, a potom ho na policajnej stanici surovo zbili, takže stratil vedomie a potreboval lekárske ošetrenie v nemocnici. V auguste podala miestna organizácia Liga aktivistov pre ľudské práva podnet na generálnu prokuratúru, ktorá zahájila vyšetrovanie.
Správa Výboru OSN pre ľudské práva
V auguste Výbor OSN pre ľudské práva skúmal, ako si Slovensko plní záväzky, ktoré mu vyplývajú z Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach. Výbor vyjadril znepokojenie nad správami o vysokej miere domáceho násilia. Ocenil pozitívne legislatívne zmeny a odporučil vytvorenie krízových liniek a centier pre pomoc obetiam, ktoré by im boli schopné poskytnúť lekársku, psychologickú, právu a aj citovú podporu.
Výbor tiež vyjadril znepokojenie v súvislosti s pretrvávajúcimi obvineniami zo zlého zaobchádzania – najmä voči Rómom – zo strany polície počas vyšetrovania. Vyjadril tiež obavy v súvislosti s informáciami o nútených sterilizáciách rómskych žien a o používaní klietkových postelí v domovoch sociálnej starostlivosti a v psychiatrických zariadeniach.