Transrodoví ľudia na Slovensku dlhodobo čelia diskriminácii a neustálym útokom na ich práva i fyzickým útokom, ktoré ohrozujú ich zdravie a život. S urážkami a spochybňovaním ich práv a rodovej identity sa stretávajú často v každodennom živote, ale zaznievajú aj z úst politikov a političiek, verejne známych osôb a niektorých médií. Dnes sa k týmto útokom, žiaľ, pridáva aj časť lekárskej a zdravotníckej obce, ktorá by mala všetkým ľuďom, bez ohľadu na rodovú identitu, poskytovať nezaujatú a vedecky podloženú zdravotnú starostlivosť.
V kontexte udalostí uplynulých mesiacov, ktoré negatívne ovplyvňujú životy transrodových ľudí na Slovensku, považujeme v Amnesty International Slovensko požiadavku na neprijatie moderných medicínskych štandardov za mimoriadne nebezpečnú, s možnými ničivými dôsledkami pre ľudské práva transrodových ľudí na Slovensku. Zároveň považujeme za neprofesionálne a neprijateľné, že signatári a signatárky Vyjadrenia psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu (ďalej len Vyjadrenie) vo svojej argumentácii hrubo zavádzajú a svoje požiadavky opierajú o nesprávne interpretované dáta a štúdie z pochybných zdrojov (ako napr. The American College of Pediatricians (ACPeds), organizácie, ktorá sa na svojom webe prezentuje ako „sociálne konzervatívna advokátska skupina pediatrov a iných zdravotníckych pracovníkov v USA“ a ktorá sa primárne venuje aktivizmu za obmedzenie prístupu k interrupciám, zamedzenie adopcie detí pármi rovnakého pohlavia, a zároveň advokuje za používanie „konverznej terapie“).
Požiadavky Vyjadrenia by v prípade implementácie predstavovali zásadný odklon od moderných a všeobecne uznávaných medicínskych postupov, ale v neposlednom rade aj porušenie ľudskoprávnych záväzkov Slovenskej republiky. Keď Ministerstvo zdravotníctva SR v apríli tohto roka vydalo Odborné usmernenie Ministra zdravotníctva SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike (ďalej len Odborné usmernenie), v Amnesty International sme tento krok uvítali. Aj napriek výhradám, ktoré sme adresovali ministerstvu zdravotníctva, považujeme prijatie metodického usmernenia za dôležitý krok smerom k ochrane ľudských práv transrodových ľudí, pretože formalizuje medicínske postupy a vytvára doteraz absentujúci právny rámec pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci medicínskej tranzície, ktorá je zo zákona predpokladom právnej tranzície.
Dlho očakávané usmernenie bolo dôležitým a pozitívnym signálom, že Slovenská republika sa konečne začína zaujímať o práva transrodových osôb. Keď v máji prebiehali debaty o obmedzení, resp. zrušení platnosti usmernenia, adresovali sme ministrovi zdravotníctva otvorený list, v ktorom sme ho vyzvali, aby usmernenie zachoval v platnosti. Aj napriek naliehaniu odbornej verejnosti z poradenských a pomáhajúcich profesií ministerstvo platnosť usmernenia pozastavilo a do dnešného dňa nevstúpili do platnosti ani Štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (ďalej len Štandardný postup) vypracovaný odbornou verejnosťou.
Ochrana práv menšín neohrozuje ľudské práva väčšiny.
Vyjadrenie vyzýva na neschválenie Odborného usmernia a Štandardného postupu, ktoré by údajne „výrazne rozšírili možnosti administratívnej zmeny pohlavia“, čo by podľa signatárov a signatárok dokumentu malo „celospoločenské dopady“. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Usmernenie ani navrhovaná štandardizácia postupov nijako nerozširujú možnosť úradnej zmeny rodu, ich účelom a náplňou je iba zjednotenie postupov pri úkonoch, ku ktorým na Slovensku dlhodobo dochádza a ktoré sú zákonným predpokladom právnej tranzície.
Na rozdiel od signatárstva listu sme presvedčení, že je nevyhnutné prijať navrhnuté Odborné usmernenie a Štandardný postup, pretože to zásadným spôsobom prispeje k lepšej a dôstojnejšej zdravotnej starostlivosti a možnosti žiť v súlade so svojou identitou – inými slovami, zlepší kritickú ľudskoprávnu situáciu transrodových ľudí. Podpora transrodových osôb a obrana ich ľudských práv a rovnosti neumenšuje ľudské práva kohokoľvek iného, práve naopak, ak sa zlepšuje dodržiavanie ľudských práv transrodových ľudí a iných menšín, ktoré sú na Slovensku vystavené dlhoročným diskriminačným praktikám, získava tým celá spoločnosť a štát – nikto totiž nepožíva skutočnú rovnosť a ľudské práva, ak ich nepožívame všetci bez rozdielu.
Medicínska tranzícia je zdravotná starostlivosť a transrodoví ľudia na ňu majú právo.
Autorstvo a signatárstvo Vyjadrenia spochybňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou a tvrdí, že „chirurgické zákroky na zmenu pohlavia mrzačia zdravé ľudské telo a z fyzicky zdravej osoby robia neplodnú“. Zmeny v primárnych a sekundárnych pohlavných znakoch pomocou hormonálnej terapie či chirurgických zákrokov predstavujú zdravotnú starostlivosť, ktorá spolu so psychologickým či logopedickým poradenstvom sprevádzajúcim zmenu rodovej roly poskytuje úľavu od rodového nesúladu.
Rozhodnutie1 podstúpiť úplnú alebo čiastočnú medicínsku tranzíciu, resp. rozsah chirurgických zákrokov a inej zdravotnej starostlivosti, ktorú transrodová osoba podstúpi, by mali byť výsledkom jej vlastného dobrovoľného informovaného rozhodnutia. Sterilizácia či kastrácia nie sú pre medicínsku tranzíciu nevyhnutné a transrodové osoby prechádzajúce medicínskou tranzíciou by do týchto zákrokov nemali byť nútené. Aj z tohto dôvodu sme v apríli uvítali prijatie Odborného usmernenia, ktoré nepodmieňuje úradnú zmenu rodu kastračným či sterilizačným zákrokom, a teda je nesmierne dôležitým krokom smerom k dodržiavaniu ich ľudských práv.
Výskumný tím Cornellovej univerzity vykonal analýzu 55 štúdií, ktoré vznikli v rokoch 1991 –2017 a zameriavali sa na vyhodnocovanie zmeny rodu, teda prechodu tranzíciou, v súvislosti s wellbeingom transrodových osôb. Podľa ich zistení až 93 % (51) štúdií dokazuje, že zmena rodu zlepšuje celkový wellbeing transrodových ľudí, a iba 7 % (4) štúdie uvádzajú zmiešané výsledky alebo nulovú zmenu oproti stavu pred tranzíciou. Tím zároveň nenašiel žiadnu štúdiu, ktorá by dospela k záveru, že medicínska, právna a sociálna tranzícia spôsobuje človeku, ktorí ju podstúpi, akúkoľvek ujmu.
Štúdia publikovaná v apríli 2021 (pripravená tímom z Harvard Medical School, Harvard T.H. Chan School of Public Health, The Fenway Institute at Fenway Health a Psychiatrického oddelenia nemocnice Massachusetts General Hospital) zas ukazuje, že u transrodových ľudí, ktorí podstúpili chirurgický zákrok potvrdzujúci rodovú identitu, je výrazne nižšia pravdepodobnosť psychického utrpenia a samovražedných myšlienok.
Vyjadrenie prakticky volá po „konverznej terapii“, ktorá je považovaná za formu mučenia.
V sekcii etické dôvody na neprijatie Odborného usmernenia a Štandardného postupu autorstvo Vyjadrenia píše, že „nikto tiež nemá právo brániť pacientovi, aby mu bola poskytnutá skutočná liečba a pomoc, ktorej cieľom je potlačiť mylné predstavy a nájsť súlad mysle s biologickou realitou“. Autorstvo zároveň vyhlasuje, že medicínsku aj sociálnu tranzíciu nepovažuje za adekvátnu, a namiesto nej odporúča „terapeutické sprevádzanie osôb s poruchou pohlavnej identity, ktoré má byť zamerané na posilňovanie ich funkčných stránok, nie toho, čo je dysfunkčné“. Toto prakticky napĺňa definíciu tzv. konverznej terapie, ktorá si kladie za cieľ „vyliečiť“ transrodových a nebinárnych ľudí, teda zmeniť ich na cisrodových.
Hoci medzinárodné lekárske a psychiatrické organizácie už desaťročia odmietajú „konverzné“ praktiky ako neúčinné, v mnohých spoločnostiach stále existujú. Hnutie podporujúce „konverzné terapie“ prináša pseudovedecké tvrdenia, ktoré LGBTI+ ľuďom hovoria, že dokážu zmeniť svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Podľa organizácie Human Rights Campaign ľudia, ktorí prežili „konverznú terapiu“, často trpia depresiami, úzkosťou, samovražednými myšlienkami či závislosťami.
Amnesty International sa zasadzuje o okamžité ukončenie praxe tzv. konverznej terapie, ktorá kruto zasahuje do ľudských práv a môže predstavovať mučenie. Tzv. konverzné terapie nemajú miesto v spoločnosti, ktorá rešpektuje ľudské práva.
Organizácia Spojených národov vydala v máji 2020 správu, v ktorej dokumentuje celosvetový dosah a vplyv „konverznej terapie“ na LGBTI+ ľudí. Tieto praktiky môžu podľa zistení OSN v niektorých prípadoch zodpovedať právnej definícii mučenia a iného zlého zaobchádzania.
Väčšinu LGBTI+ ľudí nútia podstupovať tieto praktiky rodičia či iní zákonní zástupcovia. Podľa zistení OSN viac ako polovica preživších bola podrobená „konverznej terapii“ v detstve a viac ako 80 % preživších bolo v čase jej podstúpenia mladších ako 24 rokov. Organizácia zároveň vyzýva všetky štáty, aby sa aktívne pričinili o zákaz tejto vedecky zdiskreditovanej praxe.
Vyjadrenie v rozpore s vlastnou snahou o odborný dialóg spochybňuje legitimitu záverov WHO a podsúva neoverené informácie.
Svetové zdravotnícke zhromaždenie, orgán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) schválilo v roku 2019 nové vydanie Medzinárodnej klasifikácie chorôb 11 (MKCH 11, v angl. orig. ICD 11), ktorá vstúpila do platnosti 11. februára 2022. WHO v dokumente vylúčila transrodovosť zo zoznamu duševných chorôb a porúch správania. Dokument zároveň nahrádza zastaralý a nesprávny pojem transsexualizmus výrazom rodová inkongruencia (resp. rodový nesúlad, vo Vyjadrení nazývaný genderová dysfória). MKCH 11 neupravuje len transrodovosť, ale aj mnohé iné ochorenia či medicínske postupy, v súlade s najnovšími medicínskymi štandardmi, pričom pri týchto zmenách odborná obec na Slovensku nespochybňuje ich odbornosť.
Autorstvo Vyjadrenia sa opakovane odvoláva na odborný dialóg, aj napriek tomu však hneď v úvode spochybňuje vyššie uvedené závery WHO a zmenu klasifikácie transrodovosti prisudzuje tzv. politickým tlakom. Vyjadrenie aj napriek vyššie uvedenému naďalej pracuje s dehonestujúcim pojmom transsexualizmus a rodový nesúlad nazýva ochorením.
Vyjadrenie obsahuje viaceré nepodložené alebo dokonca nepravdivé tvrdenia, napríklad, že „epidemický nárast transsexualizmu zvlášť u detí a mladých ľudí je potvrdením toho, že nejde o genetickú záležitosť.“ Toto tvrdenie nie je v dokumente podložené zdrojmi. Jednou z autoriek, ktoré podporujú túto teóriu, je napríklad Lisa Littman, MD, MPH z Brownovej univerzity, ktorá svoje závery zo „Správy rodičov o adolescentoch a mladých dospelých, ktorí podľa vnímania rodičov vykazujú známky rapídneho nástupu rodovej dysfórie“ publikovala v článku v časopise PLoS One v roku 2018. Krátko po vydaní článku sa voči jeho záverom ohradila Svetová profesionálna asociácia pre transrodové zdravie (The World Professional Association for Transgender Health), uznávaný subjekt v oblasti zdravia transrodových ľudí, ako aj ďalší vedci a vedkyne vrátane Littmanovej kolegyne z Brownovej univerzity. Kritika upozorňovala na závažné nedostatky Littmanovej „štúdie“ vrátane skúmanej vzorky, diagnostiky detí zo strany rodičov či polarizujúcich otázok.
Toto tvrdenie je len jedným z mnohých sporných bodov Vyjadrenia, ktoré poukazujú na predpojatosť a neodbornosť predložených argumentov v neprospech prijatia Odborného usmernenia a Štandardného postupu. Analýza jednotlivých faktických a odborných pochybení prináleží odborníčkam a odborníkom z oblasti medicíny vrátane psychiatrie a poradenskej praxe, na vyššie uvedenom príklade je však zjavné, že Vyjadrenie obsahuje mnohé závery, ktorých cieľom nie je zlepšiť zdravotnú starostlivosť pre transrodových ľudí, ale znemožniť im proces právnej a medicínskej tranzície a na transrodových a nebinárnych ľuďoch vykonávať konverzné terapie.
Hĺbkovú analýzu nezrovnalostí a nepravdivých tvrdení, ktoré Vyjadrenie obsahuje, spracoval študentský spolok LIGHT* a môžete si ju prečítať na tomto odkaze.
Premiér a minister zdravotníctva nesmú podľahnúť ideologickým tlakom.
Povinnosťou našich štátnych predstaviteľov, predstaviteliek a úradov je chrániť ľudské práva všetkých občanov a občianok bez rozdielu a zároveň dbať na to, aby SR dodržiavala svoje medzinárodné záväzky, medzi ktoré patrí aj ochrana práv LGBTI+ ľudí. To zahŕňa aj prístup k dôstojnej právnej a medicínskej tranzícii, zlepšovanie prístupu k rešpektujúcej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ochranu práva na súkromie a rodinný život.
Amnesty International vyzýva slovenské orgány, aby zrušili všetky zákony, ktoré diskriminujú transrodové, nebinárne a intersex osoby, a zabezpečili im právo na súkromie, prístup k zdravotnej starostlivosti a ochranu pred diskrimináciou v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Premiér a minister zdravotníctva ani ich budúci nasledovníci a nasledovníčky preto nesmú podľahnúť pseudovedeckým tlakom, ktoré smerujú k zintenzívneniu útlaku a porušovaniu ľudských práv transrodových a nebinárnych, resp. všetkých LGBTI+ ľudí na Slovensku.
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorého signatárom je aj SR, jasne stanovuje, že každý človek musí mať garantované všetky práva uvedené v pakte vrátane práva na zdravie, bývanie, vzdelanie a zamestnanie. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorých zmluvnou stranou je aj Slovensko, jasne zakazujú akékoľvek formy diskriminácie na základe pohlavia, rodovej identity či sexuálnej a citovej orientácie.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojej rezolúcii vyzvalo členské štáty vrátane Slovenska, aby „vo vnútroštátnych právnych predpisoch o nediskriminácii výslovne zakázali diskrimináciu na základe rodovej identity a implementovali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto oblasti“.
Pokiaľ ide o právne uznanie pohlavia, Parlamentné zhromaždenie RE zároveň nariadilo, aby členské štáty zaviedli rýchle, transparentné a dostupné postupy na úradnú zmenu rodu a mena, založené na sebaurčení transrodových osôb vrátane zmien v rodných listoch a osobných dokladoch a dokumentoch.
Viac o politikách Amnesty International v téme práv transrodových a nebinárnych ľudí nájdete na tomto odkaze.