Stav ľudských práv na Slovensku v roku 2020

Výročná správa Amnesty International za rok 2020

Hlava štátu: Zuzana Čaputová 

Predseda vlády: Igor Matovič (v marci vystriedal Petra Pellegriniho) 

  • Diskriminácia Rómov a Rómok v slovenskej spoločnosti pretrvávala i v roku 2020. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech troch Rómov, s ktorými zle zaobchádzali príslušníci polície.  
  • Parlament odmietol návrh zákona obmedzujúceho prístup k interrupciám. 

Zhrnutie 

Parlamentné voľby 29. februára viedli k zostaveniu novej vlády v čele s Igorom Matovičom, zvoleným na základe protikorupčného programu. 

V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 vláda v marci vyhlásila núdzový stav a zaviedla širokú škálu opatrení na zastavenie šírenia nového koronavírusu. 

V apríli bol v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej usvedčený bývalý vojak. V septembri súd oslobodil podnikateľa Mariána Kočnera, obvineného z objednávky Kuciakovej vraždy. Ján Kuciak skúmal a prepájal skutočnosti, ktoré poukazovali na možné prípady korupcie, vrátane podnikateľských aktivít Mariána Kočnera, a jeho zavraždenie v roku 2018 spustilo masové občianske protesty. 

Diskriminácia Rómov a Rómok 

Pretrvávajúce predsudky voči Rómom a Rómkam a miera ich diskriminácie sa prejavili aj stigmatizáciou rómskych komunít ako hrozby pre verejné zdravie počas pandémie COVID-19. 

Úrady disproporčne a diskriminačne cielili protiepidemické opatrenia na rómske komunity.1 V apríli prebehlo v niektorých rómskych sídlach testovanie obyvateľov a obyvateliek na COVID-19, pri ktorom asistovala armáda, a následne bolo päť z týchto sídel uzavretých do povinnej karantény s odôvodnením, že predstavujú ohrozenie verejného zdravia. Právny základ na zavedenie takýchto povinných hromadných karantén pod dohľadom polície a armády bol nejasný a vyvolal otázky, či nejde o svojvoľné zadržiavanie dotknutého obyvateľstva, ktoré pritom nebolo o dĺžke trvania a podmienkach karantény riadne informované. Nedostatočný prístup k vode a hygiene v neformálnych rómskych sídlach a chýbajúce adekvátne alternatívy ubytovania sú dlhodobé problémy, ktorým úrady nevenovali dostatočnú pozornosť ani v rámci protiepidemického postupu, čo Rómom a Rómkam z marginalizovaných komunít výrazne sťažilo dodržiavanie všeobecných odporúčaní na ochranu zdravia. 

V júli slovenské ministerstvo školstva adresovalo list Európskej komisii, ktorým reagovalo na prebiehajúce konanie o porušení povinnosti proti Slovensku vo veci systematickej diskriminácie a segregácie rómskych detí v školách. Vláda v liste priznala existenciu rasovej segregácie v slovenskom vzdelávacom systéme a stanovila kroky, ktorými v jednotlivých fázach zabezpečí nápravu vrátane prípravy právnej definície segregácie. 

Nadmerné použitie sily 

Pokračovali aj sťažnosti na nadmerné používanie sily a zlé zaobchádzanie s Rómami a Rómkami. V máji Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky začalo preverovať obvinenie, podľa ktorého policajt zbil päť rómskych detí, ktoré nakrátko opustili oblasť vyhradenú počas karantény na pohyb príslušníkov a príslušníčok rómskej komunity v Krompachoch. 

V januári Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade A. P. proti Slovenskej republike v prospech Róma, s ktorým v roku 2015, keď mal 16 rokov, zle zaobchádzala polícia. ESĽP zároveň kritizoval slovenské orgány za to, že podnet sťažovateľa neboli schopné účinne vyšetriť. V marci ESĽP formálne požiadal Slovensko o stanovisko k prípadu z roku 2009, keď údajne došlo k zlému zaobchádzaniu so šiestimi rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach (M. B. a ďalší proti Slovenskej republike). 

V septembri ESĽP rozhodol (v prípade R. R. a R. D. proti Slovenskej republike) že polícia v júni roku 2013 nehumánne zaobchádzala s dvoma príslušníkmi rómskej komunity v Moldave nad Bodvou. Pri policajnom zásahu proti rómskej komunite na ulici Budulovská bolo vtedy zranených viac ako 30 ľudí. ESĽP tiež konštatoval, že orgány porušili princíp nediskriminácie, keď nedokázali vyšetriť obvinenia z diskriminácie, ku ktorej mohlo dôjsť už v procese plánovania zásahu. 

Práva žien a dievčat 

Zintenzívnilo sa porušovanie práv žien, často pod zámienkou ochrany náboženských alebo „tradičných“ hodnôt. 

Napriek tomu, že Slovensko naďalej patrí medzi signatárske krajiny Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), parlament ho odmietol ratifikovať a vo februári sa hlasovaním vyjadril proti nemu. Organizácie, ktoré sa zaoberajú násilím páchaným na ženách na Slovensku, zaznamenali nárast domáceho násilia po prepuknutí pandémie COVID-19. 

Verejná ochrankyňa práv vyjadrila znepokojenie v súvislosti s prístupom žien k bezpečnej a včasnej zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia počas pandémie. Niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pozastavili vykonávanie interrupcií, odvolávajúc sa na požiadavku vlády, aby v rámci opatrení na zastavenie šírenia koronavírusu odložili všetky operácie, ktoré nie sú nevyhnutné. 

V októbri parlament odmietol návrh zákona, ktorý by zaviedol nové prekážky v prístupe k interrupcii, čím by ohrozil telesné a duševné zdravie žien a dievčat.