Stav ľudských práv v Maďarsku v roku 2021

Prezident: János Áder

Predseda vlády: Viktor Orbán

Prehľad:

  • V júni parlament prijal homofóbny a transfóbny zákon.
  • Maďarsko bolo zapojené do škandálu so sledovacím softvérom Pegasus.
  • Európsky súd pre ľudské práva rozhodol proti praktikám maďarských orgánov zadržiavať ľudí hľadajúcich azyl v tranzitných zónach či násilne ich vytláčať za hranice krajiny
  • Do 23. mája bolo obmedzené právo na slobodu pokojného zhromažďovania a trvanie núdzového stavu bolo predĺžené do 1. júna 2022.
  • Vláda sa bránila zavedeniu účinných opatrení na ochranu slobody prejavu a ďalších práv sudcov pred neprimeranými zásahmi do výkonu ich povolania.

Zhrnutie

Maďarský ústavný súd v júli so spätnou platnosťou potvrdil šesťmesačný zákaz verejných zhromaždení a demonštrácií. V rámci núdzového stavu bol zavedený nový reštriktívny azylový systém. V januári bol bez adekvátneho konzultačného procesu zrušený Úrad pre rovnaké zaobchádzanie, ktorý bol zriadený ako orgán na ochranu ľudských práv, a jeho funkcie sa presunuli na Úrad komisára pre základné práva. V septembri Globálna aliancia národných inštitúcií pre ľudské práva odporučila znížiť štatút tohto komisára zo stupňa A na stupeň B, v súlade s Parížskymi zásadami, pretože úrad sa nezaoberal všetkými otázkami ľudských práv v Maďarsku. V máji 2021 Maďarsko prevzalo na šesť mesiacov predsedníctvo Výboru ministrov a ministeriek Rady Európy.

Diskriminácia

LGBTI ľudia

Maďarsko prijalo v júni 2021 homofóbny a transfóbny zákon, ktorý zakazuje sprístupňovať osobám mladším ako 18 rokov materiály propagujúce alebo zobrazujúce „odchýlku od rodovej identity zodpovedajúcej pohlaviu určenému pri narodení … alebo homosexualitu“. Nový zákon zasiahol do práva na slobodu prejavu, práva na nediskrimináciu i práva na vzdelanie.[1] Európska komisia začala v júli proti Maďarsku konanie o porušení právnych predpisov.

Ženy

Vláda sa naďalej zdráhala ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý podpísala v roku 2014. Svoje rozhodnutie zdôvodňovala tvrdením, že dohovor podporuje „rodovú ideológiu“ a „nelegálnu migráciu“.[2]

Ženy boli naďalej vystavené rozsiahlej rodovej diskriminácii. Mnohé vládne politiky a komunikácia aktívne posilňovali rodové stereotypy – bagatelizovali význam rodovej rovnosti a podporovali úlohu žien poskytovať starostlivosť o domácnosť.

Tradičné prideľovanie rodinných povinností ženám a neochota zamestnávateľov poskytovať flexibilné pracovné podmienky spoločne zhoršili negatívne dôsledky pandémie COVID-19 na rodovú rovnosť.

Rómska menšina

Diskriminácia Rómov a Rómok v Maďarsku pretrvávala i v uplynulom roku. Úrady naďalej odoberali deti z chudobných rómskych rodín a umiestňovali ich do dlhodobej štátnej starostlivosti, napriek tomu, že maďarský zákon o ochrane detí túto prax zakazuje.

Pracovná skupina Rady pre ľudské práva, ktorá zasadala od 1. do 12. novembra, vyjadrila znepokojenie nad rozšírením rasistických nenávistných prejavov voči Rómom a Rómkam, ako aj príslušníčkam a príslušníkom iných menšín, a nad zločinmi z nenávisti.

Právo na súkromie

Viac ako 300 maďarských občanov a občianok bolo určených ako možné ciele na nasadenie sledovacieho softvéru Pegasus, ktorý vyrába a predáva štátnym klientom izraelská spoločnosť NSO Group. Neziskové mediálne konzorcium, ktoré aféru odhalilo, označilo maďarské orgány za potenciálneho klienta tejto spoločnosti. Odborný tím Amnesty International na základe technických dôkazov potvrdil niekoľko prípadov, v ktorých bol špionážny softvér úspešne nainštalovaný do telefónov. Niektoré z týchto telefónov vlastnili novinári a novinárky. Maďarský zákon o národných bezpečnostných službách ostal v rozpore s článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Szabó a Vissy proti Maďarsku z roku 2016.

V júlovom jednomyseľnom rozhodnutí vo veci Vig proti Maďarsku ESĽP konštatoval, že rozšírenými policajnými kontrolami podľa ustanovení zákona o polícii, v rámci ktorých bol v roku 2013 Dávid Vig (právnik a akademik, dnes riaditeľ Amnesty International Maďarsko) vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti a podrobený osobnej prehliadke, polícia porušila právo na súkromie.

Práva ľudí na úteku a migrujúcich

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) pozastavila svoju činnosť v Maďarsku v januári 2021 po tom, ako vláda adekvátne nezareagovala na rozsudok Súdneho dvora EÚ z decembra 2020 v neprospech jej azylového práva a postupov. Súd rozhodol, že hromadné násilné vytláčanie migrujúcich ľudí za hranice krajiny, uzákonené v roku 2016, porušuje povinnosť Maďarska zabezpečiť ľuďom hľadajúcim azyl účinný prístup k medzinárodnej ochrane. Počas roka 2021 maďarské silové zložky vytlačili cez hranice z Maďarska do Srbska viac ako 71 000 ľudí.

V marci ESĽP rozhodol, že zadržiavanie záujemcov a záujemkýň o azyl v tzv. „tranzitných zónach“ sa považuje za nezákonné zadržiavanie. Prípad sa týkal päťčlennej iránsko-afganskej rodiny (vrátane tehotnej matky s troma deťmi) zadržiavanej v tranzitnej zóne Röszke v nevyhovujúcich podmienkach, bez jedla a riadnej lekárskej starostlivosti, čo predstavovalo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Nakoľko maďarským orgánom chýbal zákonný základ na samotné zadržanie rodiny a vzhľadom na trvanie zadržiavania i v prípade týchto piatich ľudí došlo k nezákonnému zadržaniu. Po prvotnom zamietnutí ich žiadosti o azyl bola rodine poskytnutá doplnková ochrana.

V júli ESĽP prvýkrát rozhodol o násilnom vytláčaní za hranice, v prípade Shahzad proti Maďarsku, ktorý sa týkal odmietnutia prístupu k azylovému procesu a násilnej deportácie občana Pakistanu maďarskými policajtmi v roku 2016. Súd konštatoval, že Maďarsko porušilo zákaz kolektívneho vyhostenia a právo na účinný opravný prostriedok. Maďarsko však napriek rozsudku v tejto praxi pokračovalo.

Sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania

Zákon o „transparentnosti organizácií občianskej spoločnosti schopných ovplyvňovať verejný život“ (tzv. nový LexNGO) nadobudol účinnosť 1. júla, čo viedlo k ďalšej kontrole a stigmatizácii mimovládnych organizácií (MVO).[3] Nová legislatíva bola potrebná po rozsudku Súdneho dvora EÚ z júna 2020, podľa ktorého zákon o transparentnosti MVO z roku 2017 zaviedol diskriminačné a neodôvodnené obmedzenia slobody združovania. Parlament však po zrušení predchádzajúceho zákona zaviedol nové predpisy, ktorými opäť neprimerane obmedzil právo na slobodu združovania. Zákon nariaďuje vykonávať výročné audity takým MVO, ktorých celkový majetok presahuje 20 miliónov forintov (približne 55 000 eur). Mimovládky vyjadrili obavy, že tieto nové ustanovenia môžu viesť k svojvoľne selektívnym a zastrašujúcim auditom zo strany úradov.

V rozhodnutí zo 16. novembra 2021 o LexNGO 2018 („Stop Soros“) Súdny dvor EÚ konštatoval, že Maďarsko porušilo smernice EÚ o postupoch a prijímaní osôb tým, že zaviedlo dôvod neprípustnosti na kvázi automatické zamietanie žiadostí o azyl osôb, ktoré prichádzajú do Maďarska cez „bezpečnú tranzitnú krajinu“. Súd tiež konštatoval, že Maďarsko nezákonne kriminalizovalo poskytovanie pomoci a asistenciu ľuďom na úteku a migrujúcim.

Právo na spravodlivý súdny proces

Napriek rozsudku ESĽP z roku 2016, podľa ktorého odvolanie predsedu bývalého maďarského najvyššieho súdu Andrása Baka porušilo právo na spravodlivý súdny proces a právo na slobodu prejavu, Maďarsko neprijalo všeobecné opatrenia na ochranu práva sudcov na slobodu prejavu a ďalších práv pred neprimeranými zásahmi do výkonu ich povolania. Maďarsko do decembra 2021 nepredložilo aktualizovaný akčný plán.

Pozitívnejší vývoj nastal, keď maďarský ústavný súd v marci rozhodol, že ustanovenie, ktoré umožňuje neobmedzenú vyšetrovaciu väzbu až do prvého rozhodnutia, je protiústavné, pretože porušuje právo na slobodu, a že dĺžka vyšetrovacej väzby by mala mať absolútnu hornú hranicu. Toto ustanovenie bolo preto v septembri zrušené.

Výročná správe Európskej komisie o právnom štáte identifikovala problémy, ktoré vážne ohrozujú právny štát v Maďarsku. Komisia nezaznamenala žiadne podstatné zlepšenia v porovnaní so zisteniami správy z roku 2020. Maďarský systém kontrolných a vyvažovacích mechanizmov, ako aj transparentnosť a kvalita legislatívneho procesu naďalej zostávali zdrojom obáv.


[1] Maďarsko: Zákon o propagande v ruskom štýle porušuje ľudské práva a ohrozuje LGBTI ľudí (Index: EUR 27/4492/2021), 22. júla
[2] Otvorený list: Porušovanie ľudských práv v Maďarsku pred jeho predsedníctvom vo Výbore ministrov a ministeriek Rady Európy, 20. mája
[3] Maďarsko ruší kontroverzné zákony obmedzujúce právo na združovanie, ale obavy pretrvávajú (Index: EUR 27/4526/2021), 29. júla

Topics