Prezidentka: Zuzana Čaputová
(Poverený) predseda vlády: Eduard Heger
Prehľad:
- Na Slovensku v roku 2022 pretrvávala systémová diskriminácia Rómov a Rómok.
- Dvaja LGBTI+ ľudia boli zavraždení pri útoku, ktorý zvýraznil nenávistné nastavenie spoločnosti voči LGBTI+ ľuďom.
- Pretrvávala povinnosť nútenej sterilizácie pre transrodových ľudí podstupujúcich úradnú zmenu rodu.
- Poslanci a poslankyne parlamentu sa opäť pokúsili obmedziť reprodukčné práva.
- Slovensko stále neratifikovalo Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
- Naďalej pribúdali nenávistné vyjadrenia politikov a političiek smerom k LGBTI+ ľuďom, ale aj novinárom a novinárkam.
Kontext
Mandát bývalej Verejnej ochrankyne práv (VOP) Márie Patakyovej uplynul v marci 2022 a Národná rada Slovenskej republiky si nesplnila povinnosť včas zvoliť jej nástupcu či nástupkyňu. Nový ombudsman, Róbert Dobrovodský, bol vymenovaný až 1. decembra 2022. Počas 9 mesiacov, keď nebol úrad VOP obsadený, sa na stole prázdnej kancelárie hromadili stovky podnetov. V tomto období naďalej prichádzali na Slovensko ľudia na úteku z Ukrajiny (vrátane ľudí z ohrozených skupín), v Bratislave došlo k útoku motivovanému nenávisťou proti LGBTI+ komunite a pokračovalo porušovanie ľudských práv ľudí žijúcich na Slovensku.
Diskriminácia Rómov a Rómok
Ani v roku 2022 nedokázali zodpovedné úrady ukončiť systémovú diskrimináciu Rómov a Rómok a naďalej dochádzalo k hrubému porušovaniu ich ľudských práv.
Právo na vzdelanie
Rómskym deťom v Slovenskej republike sa systematicky upiera právo na vzdelanie a ochranu pred diskrimináciou v základnom školstve. Prevažná väčšina týchto detí je segregovaná v čisto rómskych bežných školách a triedach alebo v špeciálnych školách a triedach, v dôsledku čoho sú odsúdené na nekvalitné segregované vzdelávanie. Od mája 2015 vedie Európska komisia voči Slovensku konanie pre porušenie smernice o rasovej rovnosti pre nezákonné odčleňovanie rómskych detí v bežnom a špeciálnom vzdelávacom prúde. Slovensko do konca roka nepodniklo opatrenia, ktoré by mali za následok zníženie počtu rómskych detí vzdelávaných oddelene od svojich rovesníkov. Štátna školská inšpekcia v Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školskom roku 2021/22 informovala o závažných zisteniach týkajúcich sa segregácie rómskych detí v oddelených priestoroch a nesprávnej (účelovej) diagnostiky.
Podľa odporúčaní Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie Slovensko musí prijať opatrenia potrebné na odstránenie diskriminácie a segregácie rómskych detí vo vzdelávaní a zabezpečiť rovnaké príležitostí pre rómske deti v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu.
Právo na bývanie
Vláda v roku 2022 nepodnikla žiadne razantné kroky smerom k zlepšeniu životných podmienok tisícov Rómov a Rómok žijúcich v neformálnych sídlach a segregovaných susedstvách naprieč Slovenskom. V júli navštívil predseda Výboru pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu, Younous Omarjee, neformálne rómske sídlo v Petrovciach nad Laborcom a vyjadril sa, že „je hanbou Slovenska a Európy, že niektorí Rómovia žijú v podmienkach ako v stredoveku.“
Podľa odporúčaní Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie Slovensko musí prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k primeranému bývaniu, na zlepšenie životných podmienok Rómov a Rómok, ako aj na ukončenie rezidenčnej segregácie. Zároveň je potrebné predchádzať núteným vysťahovaniam, a to aj prostredníctvom legalizácie neformálnych sídel.
V septembri Európsky parlament vydal uznesenie o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, v ktorom upozorňuje, že pandémia COVID-19 poukázala na nevyhovujúce podmienky bývania, ktoré pre Rómov, a najmä rómske ženy, predstavuje neprimeranú záťaž. Opakuje svoju výzvu členským štátom, aby predchádzali bezdomovectvu a riešili ho a venovali pozornosť vylúčeniu z bývania prostredníctvom dlhodobých riešení, ako sú primerané sociálne bývanie, programy cenovo dostupného nájomného bývania a cielené príspevky na bývanie, ktoré sú súčasťou integrovaných vnútroštátnych stratégií so zameraním na prístupy založené na bývaní ako priorite, čím sa zaručí účinný rovnaký prístup všetkých občanov a občianok k primeranému desegregovanému bývaniu a základným službám bez diskriminácie.
Policajné násilie
V júni 2021 sa slovenská vláda ospravedlnila za policajnú raziu na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou z roku 2013. V júni 2022 zverejnil Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutie o zmieri medzi štátom a obeťami policajného násilia a vláda sa zaviazala zaplatiť finančnú kompenzáciu za „krivdu a utrpenie, ktoré obetiam a ich rodinám spôsobilo zdĺhavé hľadanie pravdy“. Napriek tomu, že sa vláda ospravedlnila, neprijala žiadne potrebné opatrenia, ktoré by riešili problémy, na ktoré poukázali Európsky súd pre ľudské práva, Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie aj mimovládne organizácie. Vyšetrovania týkajúce sa neprimeraného použitia policajnej sily sú stále nedostatočné, potenciálny rasový motív nie je preskúmaný.
Na Európskom súde pre ľudské práva čakali na rozhodnutie ďalšie prípady neprimeraného použitia policajnej sily, ktorých vyšetrovanie bolo slovenskou justíciou zastavené. Medzi najznámejšie patrí prípad Vrbnice z 2. apríla 2015 a Zborova z 16. apríla 2017. Zo zásahu v Zborove je dostupný aj videozáznam, na ktorom príslušníci policajného zboru bez zrejmej príčiny napádajú ľudí z rómskej komunity vrátane detí a ťažko chorých osôb. Počas policajnej razie vo Vrbnici príslušníci polície svojvoľne zbili 19 osôb.
Reprodukčné a sexuálne práva
Napriek oficiálnemu ospravedlneniu vlády za ilegálne sterilizácie tisícok rómskych žien v rokoch 1966 – 2004 z konca roka 2021 nebol v roku 2022 prijatý žiadny efektívny kompenzačný mechanizmus pre zasiahnuté ženy.
Poslanci a poslankyne parlamentu v apríli predložili tri rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom obmedziť reprodukčné práva. Jeden z predložených návrhov obsahoval aj cieľ obmedziť takzvanú „potratovú turistiku“ na Slovensko napriek správam o rozšírenom sexuálnom násilí voči ukrajinským dievčatám a ženám počas vojny na Ukrajine. Ani jeden z predložených návrhov nebol schválený. Išlo o 20. legislatívnu iniciatívu za posledné dva roky s cieľom obmedziť prístup k bezpečným a legálnym interrupciám.
V roku 2021 zverejnila organizácia Možnosť voľby výskumnú správu Skúsenosti žien s prístupom k interrupciám a antikoncepcii na Slovensku, ktorá obsahuje vyjadrenia dopytovaných žien o prekážkach, s ktorými sa stretli v rámci prístupu k bezpečnej a legálnej interrupcii. Respondentky uviedli najmä nedostatočnú dostupnosť informácií o možnostiach umelého prerušenia tehotenstva a zariadeniach, ktoré ho vykonávajú, finančné prekážky, povinné čakacie doby a poučenia, či prístup personálu poskytujúceho zdravotnícke služby spojené s výkonom interrupcie. Správa tiež popisuje nedostatky v prístupe k antikoncepcii a vzťah medzi nedostupnosťou antikoncepcie a počtom neželaných tehotenstiev. V roku 2022 neboli prijaté žiadne kroky smerom k sprístupneniu zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia.
V marci vyzvalo viac ako 60 miestnych a globálnych organizácií vrátane Amnesty International Európsku úniu, vlády štátov vrátane Slovenska a medzinárodné spoločenstvo na prijatie okamžitých, efektívnych a vzájomne zosúladených opatrení na ochranu ľudských práv vrátane sexuálnych a reprodukčných práv žien a dievčat a práv marginalizovaných skupín obyvateľstva zasiahnutých vojnou na Ukrajine.
Rodovo podmienené násilie
Slovensko v roku 2022 nepodniklo kroky smerom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu.
Nebola prijatá ani nová definícia znásilnenia založená na absencii súhlasu. Platná definícia kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia alebo jeho hrozby pričom nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu, ako to vyžaduje medzinárodné právo a normy, s ktorými súhlasia aj odborníčky a odborníci v oblasti rodovo podmieneného násilia na Slovensku aj v zahraničí. Medzinárodné ľudskoprávne normy nedefinujú sexuálne násilie na základe použitia alebo hrozby fyzického násilia, ale vychádzajú z narušenia telesnej autonómie človeka.
Zákonná definícia znásilnenia, ktorá kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia útočníka a aktívny odpor obete namiesto toho, aby sa zameriavala na slobodne vyjadrený súhlas so sexuálnymi aktivitami, sa odráža vo všeobecne nízkej miere nahlasovania trestných činov a zároveň udržiava nízke spoločenské povedomie o výskyte a okolnostiach sexuálneho násilia. Sexuálne násilie je pritom na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom a priamo zasahuje a narúša desaťtisíce životov, predovšetkým žien a dievčat.
Práva ľudí na úteku a migrujúcich
Od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára Slovensko prijalo viac ako 1 068 000 Ukrajiniek a Ukrajincov, ktorým poskytlo starostlivosť bezprostredne po príchode. Viac ako 104 000 z týchto ľudí požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko. Pozitívny postoj slovenských úradov a obyvateľstva k prijatiu ľudí na úteku z Ukrajiny je dôležitý, no ostro kontrastuje s nepriateľskými postojmi a migračnými politikami Slovenska voči ľuďom na úteku z iných krajín. Slovensko v nedávnej minulosti kontinuálne odmietalo európske politiky migrácie založené na solidarite a proporčnosti a udeľovalo iba niekoľko desiatok azylov ročne a ľudia migrujúci z mimoeurópskych krajín pravidelne čelili nenávistným vyjadreniam vrcholovej politickej reprezentácie.
Bezprostredne po začiatku invázie upozornilo viacero ľudskoprávnych organizácií, ako aj kancelária Verejnej ochrankyne práv na nedostatočnú ochranu práv príslušníčok a príslušníkov ohrozených skupín prichádzajúcich z Ukrajiny, najmä ľudí z tretích krajín, maloletých bez sprievodu, Rómov a Rómok a transrodových ľudí. Išlo najmä o nedostatočné ochranné mechanizmy, ako aj o prípady nenávistných prejavov a vyjadrení zo strany príslušníkov ozbrojených zložiek na oboch stranách ukrajinsko-slovenskej hranice.
Príchod transrodových ľudí z Ukrajiny zvýraznil hrubé nedostatky v dostupnosti a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou na Slovensku. Organizácie venujúce sa podpore transrodových ľudí na Slovensku, ktoré od začiatku vojny poskytujú aj poradenstvo pre transrodových ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny, z dôvodu nedostatočných kapacít a kvality zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou odporúčali transrodovým osobám z Ukrajiny opustiť Slovensko a usadiť sa v krajinách s adekvátnymi službami.
Práva LGBTI+ ľudí
Právo na život a sebaurčenie
Dňa 12. októbra 2022 boli pred kvír barom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave zavraždení Juraj Vankulič a Matúš Horváth. Pri útoku bola vážne zranená aj Radka Trokšiarová, ktorá útok prežila. Polícia identifikovala vraha, 19-ročného muža, ktorý pred vraždou zverejnil manifest plný nenávisti k LGBTI+ ľuďom, ako aj k židovskej obci. Útok bol klasifikovaný ako teroristický čin. LGBTI+ ľudia na Slovensku sa ani pred útokom necítili bezpečne v krajine, kde mali oprávnený strach o svoje ľudské práva, životy a dôstojnosť, a v spoločnosti, ktorá prehliada a akceptuje nenávistné výroky politikov, političiek, viacerých organizácií, médií a ďalších verejne činných osôb. Atmosféra nenávisti spolu s legislatívou a praxou, ktorá nielenže nechráni ľudské práva LGBTI+ ľudí, ale ich aktívne potláča, vytvára pre LGBTI+ ľudí situáciu, v ktorej sa nemôžu cítiť bezpečne a slobodne. Od vraždy pred Teplárňou nedošlo k prijatiu žiadnych ochranných opatrení ani politík, ktoré by LGBTI+ ľuďom zaručovali dodržiavanie ľudských práv, práve naopak – sme svedkami prejavov ešte intenzívnejšej nenávisti zo strany niektorých politikov a političiek.
Právo na súkromný a rodinný život
V roku 2022 neboli prijaté žiadne opatrenia smerujúce k legalizácii partnerských zväzkov párov rovnakého pohlavia.
Dňa 19. októbra hlasovali poslanci a poslankyne NR SR o návrhu zákona, ktorý by priniesol niekoľko malých zlepšení do života párov rovnakého pohlavia. Návrh nebol zďaleka dostatočný a nepredstavoval priblíženie sa k registrovaným partnerstvám či manželstvám, ale iba úpravu prístupu k zdravotnej dokumentácii partnera, podmienok dedenia majetku a podobne. Návrh podporilo len 50 zo 133 prítomných poslancov a poslankýň, a teda neprešiel do druhého čítania. K hlasovaniu došlo iba týždeň potom, ako Slovenskom otriasla obrovská tragédia, vražda dvoch mladých LGBTI+ ľudí pred barom Tepláreň v Bratislave.
Právo na zdravie
Ministerstvo zdravotníctva SR v apríli 2022 vydalo Odborné usmernenie Ministra zdravotníctva SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike. Amnesty International Slovensko tento počin považovala za dôležitý krok smerom k ochrane ľudských práv transrodových ľudí, no ministerstvu zdravotníctva adresovala niekoľko výhrad. Odborné usmernenie formalizuje medicínske postupy a vytvára doteraz absentujúci právny rámec pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci medicínskej tranzície, ktorá je zo zákona predpokladom právnej tranzície. Podmienky, ktoré usmernenie stanovuje, pritom neobsahujú povinnosť sterilizácie a/alebo kastrácie. Po zverejnení usmernenia nasledovala vlna kritiky a stigmatizujúcich vyjadrení zo strany niektorých politikov a političiek aj časti verejnosti. Ministerstvo zdravotníctva tento tlak neustálo a 18. mája pozastavilo platnosť usmernenia, a to napriek stanoviskám odbornej verejnosti a odborníkov a odborníčok z pomáhajúcich profesií. V lete minulého roka došlo tiež k vypracovaniu Štandardného postupu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý ďalej upravuje medicínske postupy pre zdravotný personál sprevádzajúci transrodových ľudí procesom medicínskej tranzície. Ministerstvo zdravotníctva do konca minulého roka neobnovilo platnosť odborného usmernenia ani neschválilo štandardný postup; transrodových a nebinárnych ľudí tak nechalo v právnom a medicínskom vákuu, z ktorého sa nemajú možnosť vymaniť.
V decembri 2022 vydala skupina ľudí pracujúcich v medicínskych profesiách Vyjadrenie psychiatrov, psychológov a iných odborníkov k transsexualizmu, ktoré požaduje neprijatie moderných medicínskych štandardov v oblasti tranzícií. Svoje požiadavky pritom argumentačne opierajú o nesprávne interpretované dáta a štúdie zo zdrojov nespĺňajúcich akademické štandardy. Požiadavky tohto vyjadrenia by v prípade implementácie predstavovali zásadný odklon od moderných a všeobecne uznávaných medicínskych postupov, ale v neposlednom rade aj porušenie ľudskoprávnych záväzkov Slovenskej republiky.