Slovenská a bulharská vláda zaviedli v niekoľkých neformálnych rómskych sídlach povinnú karanténu s odôvodnením, že takéto opatrenia sú nevyhnutné pre ochranu verejného zdravia a bezpečnosti. Amnesty International považuje takéto konanie za porušenie ľudských práv, pokiaľ vlády oboch krajín nepreukážu, že opatrenia sú v súlade so zákonom, sledujú legitímny cieľ, sú tomuto cieľu primerané a nie sú diskriminačné.
Vyhlásenie EUR 01/2156/2020
17. 4. 2020
Amnesty International vyjadruje vážne znepokojenie nad uplatňovaním týchto karanténnych opatrení v praxi. Náš výskum ukazuje, že vlády neposkytli rómskym rodinám žijúcim v príslušných lokalitách potrebné ochranné prostriedky a nezabezpečili im dostatočný prístup k vode, sanitácii, jedlu, hygienickým pomôckam a zdravotnej starostlivosti.
Rómovia a Rómky sú vo všetkých európskych krajinách jednou z najviac znevýhodnených skupín. Na Slovensku a v Bulharsku žijú mnohé rómske rodiny v chudobe, zlých podmienkach a v neformálnych sídlach (osadách) bez dostatočného prístupu k vode a elektrine. Rómovia a Rómky zažívajú diskrimináciu vo všetkých sférach života, od vzdelávania po zdravotnú starostlivosť a zamestnanie. Kvôli pretrvávajúcim nerovnostiam sa situácia mnohých Rómok a Rómov počas pandémie ešte zhoršila. Okrem toho, že ľudia v neformálnych sídlach sú vystavení zvýšenému riziku infekcie, môžu opatrenia, ktoré vlády zavádzajú s cieľom zmierňovať krízu – vrátanie obmedzenia voľného pohybu a fyzického kontaktu osôb – viesť k ďalšiemu prehlbovaniu chudoby a sociálnemu vylúčeniu. Bulharská a slovenská vláda musia neodkladne zabezpečiť ochranu rómskych komunít pred nákazou a pred potenciálne zničujúcimi sociálnymi a ekonomickými následkami vládnych opatrení.
SITUÁCIA NA SLOVENSKU
Slovenská republika začala s testovaním na prítomnosť koronavírusu v neformálnych rómskych sídlach 3. apríla. V prvej fáze sa testy uskutočnili v tridsiatich troch lokalitách za asistencie armády.1 Na Slovensku sa nachádza niekoľko stoviek neformálnych rómskych sídel a testovanie sa spočiatku zameralo na tie, do ktorých sa vrátili ľudia zo zahraničia, najmä z Českej republiky a z Veľkej Británie. Amnesty International upozornila slovenskú vládu, že bez toho, aby Rómkam a Rómom zabezpečila potrebné ochranné prostriedky, vrátane prístupu k vode a sanitácii, bude takto zacielené testovanie prispievať k ďalšej stigmatizácii a protirómskym predsudkom.
Dňa 9. apríla, deň po Medzinárodnom dni Rómov a Rómok, slovenská vláda rozhodla o povinnej plošnej karanténe v piatich neformálnych rómskych sídlach na východnom Slovensku: tri z nich sa nachádzajú v Krompachoch a po jednej v obciach Žehra a Bystrany. Vláda toto rozhodnutie zdôvodnila tým, že izolácia celých komunít je nevyhnutná pre ochranu verejného zdravia, vzhľadom na 31 pozitívne testovaných osôb v daných piatich lokalitách, v ktorých dohromady žije viac než 6 800 ľudí.2 Amnesty International hovorila s obyvateľmi, obyvateľkami a ďalšími ľuďmi, ktorí potvrdili, že Rómky a Rómov nikto neinformoval o trvaní a podmienkach karantény. Zodpovedné orgány neizolovali ľudí s pozitívnym testom na COVID-19 od ostatných ľudí z komunity. Navyše, podľa dostupných údajov, ani nezabezpečili dostatočné zásobovanie potravinami a zdravotníckym materiálom. V jednej z komunít si ľudia spolu s miestnym podnikateľom zorganizovali improvizovaný systém dodávky potravín. Ľuďom z ďalšej komunity uzavretej do karantény predávali zodpovedné orgány balíčky so základnými potravinami za 15 eur, čo môže byť pre rodiny, ktoré v dôsledku opatrení prišli o príjem, príliš vysoká cena.
Obyvatelia a obyvateľky jednej z uzavretých lokalít informovali Amnesty International, že viacero z nich potrebuje lieky na chronické ochorenia ako sú cukrovka, srdcové choroby a astma. Poukázali aj na situácie, keď zdravotná záchranná služba odmietla spraviť k nim výjazd a pomôcť osobám, ktoré potrebovali zdravotnú pomoc. Ľudí tiež znepokojuje nedostatok informácií o trvaní karantény a obávajú sa nedostatku prostriedkov na živobytie, ak bude karanténa pokračovať dlhší čas.
Dňa 12. apríla vydali zodpovedné orgány vyhlásenie, že infikované osoby z neformálnych rómskych sídel dostanú možnosť nechať sa previezť do štátnej karantény. Počet presunutých osôb je však stále extrémne nízky a lokality zostávajú naďalej uzavreté a pod kontrolou policajných a vojenských hliadok.
SITUÁCIA V BULHARSKU
V Bulharsku vstúpili do platnosti opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu od 13. marca, keď Národné zhromaždenie Bulharskej republiky vyhlásilo stav núdze. Opatrenia sa postupne sprísňovali, s celoštátnou platnosťou bolo zavedené aj výrazné obmedzenie slobody pohybu, napríklad zákaz cestovania medzi mestami. Rómske komunity v Bulharsku sú však nariadeniami vlády zasiahnuté disproporčne.
V rámci špeciálnych opatrení v súvislosti s pandémiu miestne zastupiteľstvá po celej krajine uzavreli rómske dediny a neformálne sídla prostredníctvom cestných uzáver a policajných kontrolných stanovíšť, ktoré majú obyvateľom a obyvateľkám zabrániť vo voľnom opustení a návrate do vymedzenej lokality. Okolo rómskych sídel v mestách Nova Zagora, Kazanlak a Sliven, v ktorých žije dohromady okolo 50 000 Rómov a Rómok, dali štátne orgány dočasne postaviť múry a svoje rozhodnutie zdôvodňujú tým, že „chýbajúca disciplína miestneho obyvateľstva“ spôsobuje ťažkosti pri vymáhaní obmedzenia fyzických kontaktov.3
Podobné opatrenia boli zavedené v rómskej lokalite Šesti v blízkosti Novej Zagory s odôvodnením, že miestne obyvateľstvo nemá prístup k čistej vode a sanitácii, kvôli čomu nie je schopné dodržiavať odporúčané hygienické opatrenia na takej úrovni, aby spomalili šírenie koronavírusu. Úrady pritom nepodnikli kroky na zabezpečenie plného prístupu pre obyvateľov a obyvateľky Šesti k verejnému vodovodu počas pandémie. V niektorých prípadoch štátni predstavitelia alebo predstaviteľky tvrdili, že karanténne opatrenia zavedené v rómskych komunitách boli nevyhnutné z toho dôvodu, že veľký počet Rómov a Rómok sa do krajiny vrátil zo sezónnej a neoficiálnej práce v niektorom z európskych štátov vážne postihnutých pandémiou, ako sú Španielsko a Taliansko, čím ohrozujú zvyšok populácie.4 Vláda odporúča 14-dňovú domácu karanténu všetkým jednotlivcom a jednotlivkyniam, ktorí sa vrátili z týchto krajín, Amnesty International však nevie o žiadnych iných prípadoch, v ktorých by boli karanténne opatrenia uplatňované tak dôrazne ako v rómskych lokalitách.
V pobrežnom Burgase a niekoľkých ďalších mestách sa miestne zastupiteľstvá rozhodli používať drony s termálnymi senzormi na diaľkové meranie teploty obyvateľstva neformálnych rómskych sídel.5 Zatiaľ čo technológia na meranie teploty skupín obyvateľstva z dronov bola nasadená aj v ďalších európskych štátoch, zdá sa, že iba v Bulharsku je zacielená výlučne na rómsku populáciu.6 Napriek tomu stále nie je jasné, aké opatrenia vstúpia do platnosti v prípade, ak bude výsledok testovania na COVID-19 u niektorých osôb z týchto lokalít pozitívny; ani to, ako vláda zabezpečí napĺňanie potrieb ľudí zasiahnutých karanténou a ochranu zvyšnej časti komunity pred infikovaním.
Zavedenie opatrení zameraných na rómske sídla sprevádzala zvlášť nepriateľská protirómska rétorika, často zo strany politických predstaviteľov. Nová strana vo vládnej koalícii, Bulharské národné hnutie (VMRO), využila krízu verejného zdravia na to, aby prezentovala rómsku menšinu ako kolektívne ohrozenie bežnej populácie, ktoré treba „držať pod kontrolou“.7 V tom čase neboli známe žiadne potvrdené prípady ochorenia v rómskych komunitách.8
Minister vnútra Mladen Marinov pohrozil zavedením ďalších nátlakových opatrení „na ochranu bežnej populácie“, ak Rómska komunita nedodrží prísne nariadenia na obmedzenie fyzického kontaktu osôb.9 Zatiaľ čo príslušníci a príslušníčky rómskych komunít zostávajú uzavretí na území svojich sídel, nič nedokladuje, že by štátne orgány poskytli miestnym rodinám akúkoľvek pomoc, aby mohli dodržiavať odporúčania vlády na ochranu pred nákazou pravidelným umývaním rúk, aby mali prístup k nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti v prípade, že sa na sebe spozorujú príznaky ochorenia COVID-19, alebo aby mohli počas karantény uživiť svoje rodiny.
MEDZINÁRODNÉ PRÁVO V OBLASTI ĽUDSKÝCH PRÁV
Podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zavádzanie karanténnych opatrení nesmie byť diskriminačné; opatrenia musia zodpovedať naliehavým verejným alebo spoločenským potrebám, sledovať legitímny cieľ a ich rozsah musí byť primeraný tomuto cieľu; musia mať časovo obmedzenú platnosť; a zodpovedné orgány musia byť permanentne pripravené na ich revíziu a spomedzi možných obmedzujúcich opatrení prijímať tie, ktoré sú najmenej reštriktívne. Amnesty International preto predpokladá, že všetky opatrenia, ktoré sú účelovo namierené na celé komunity ľudí, bez dôkazov o tom, že tieto komunity predstavujú v čase pandémie ohrozenie verejného zdravia, sú svojvoľné a neprimerané, a môžu byť diskriminačné.
Slovenská a Bulharská vláda musia podoprieť svoje rozhodnutie zaviesť opatrenia pre celé rómske komunity, opísané v tomto dokumente, a preukázať, že tieto kroky si vyžiadala starostlivosť o verejné zdravie, pričom pred ich zavedením dôkladne zvážili všetky menej reštriktívne opatrenia.
Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv takisto od štátov vyžaduje, aby karanténu a ďalšie opatrenia na izoláciu osôb zavádzali takým spôsobom, aby boli bezpečné a ohľaduplné. V záujme prehĺbenia dôvery zo strany verejnosti a jej ochoty spolupracovať, musia zodpovedné orgány rešpektovať právo dotknutých ľudí na dôstojnosť, poskytnúť im adekvátne informácie a pravidelne s nimi komunikovať. Podľa informácií z rómskych komunít uzavretých do karantény v Bulharsku a na Slovensku však ľudia v nich neboli dostatočne informovaní o dĺžke trvania takejto karantény ani o ďalších jej podmienkach.
Karanténa obyvateľstva neformálnych rómskych sídel disproporčne zasahuje chudobných ľudí, ktorí majú obmedzené úspory a bez príjmu v čase karantény sa nemusia byť schopní uživiť. Nemožnosť pokračovať v neformálnej práci, od ktorej závisia celé rodiny, ich vystavuje ešte väčšej chudobe a ďalšiemu spoločenskému vylúčeniu. Vlády na Slovensku a v Bulharsku nesú zodpovednosť za to, aby ľuďom umiestneným do karantény boli garantované ekonomické a sociálne práva vrátane práva na jedlo, vodu, sanitáciu a primerané životné podmienky.
Amnesty International je znepokojená aj silovým vymáhaním karantény prostredníctvom policajných zložiek a armády. Prítomnosť ozbrojených vojenských hliadok okolo sídel uzavretých do karantény sa javí ako zastrašujúca a vyvoláva otázky o adekvátnosti ich nasadenia pri zavádzaní opatrení na ochranu verejného zdravia. Najmä rozhodnutie vybaviť ich príslušníkov zbraňami, ktoré by mali byť nasadené iba vo vysoko rizikových situáciách, svedčí o nadmieru znepokojivej skutočnosti, že k obyvateľstvu neformálnych rómskych sídel sa pristupuje ako k „nepriateľovi“. Následkom zavedených opatrení sa môže v rómskych komunitách ďalej šíriť strach a prehlbovať ich odcudzenie od zvyšku spoločnosti.
Rómovia a Rómky sú v Bulharsku a na Slovensku stále jednou z najznevýhodnenejších komunít; mnoho z nich žije v mnohočlenných, viacgeneračných domácnostiach, často bez prístupu k čistej vode a sanitácii. Bez okamžitej pomoci zo strany štátu bude pre týchto ľudí veľmi ťažké dodržiavať preventívne opatrenia ako izolácia, dodržiavanie fyzického odstupu alebo časté umývanie rúk. A bez možnosti primerane sa chrániť sú obzvlášť zraniteľní. Karanténne opatrenia zamerané špecificky na rómske sídla, bez toho, aby toho, aby bola zároveň ľuďom, ktorí v nich žijú, adresovaná pomoc vrátane okamžitého prístupu k vode, sanitácii a zdravotnej starostlivosti – by mohla mať katastrofálne následky na rómske komunity.
Vzhľadom na dlhodobú neschopnosť vlád zabezpečiť primeranú a bezpečnú sanitáciu, prístup k pitnej vode, elektrickej energii a zdravotnej starostlivosti, obyvateľky a obyvatelia mnohých neformálnych sídel by mohli byť uzatvorení v potenciálne nebezpečných podmienkach.
Amnesty International preto vyzýva slovenskú a bulharskú vládu, aby bezodkladne zabezpečili pre Rómov a Rómky z lokalít uzavretých v karanténe zásobovanie jedlom, prístup k liekom, hygienickým produktom a zdravotnej starostlivosti, a aby im poskytli podporu nevyhnutnú na dodržiavanie opatrení v záujme verejného zdravia, to všetko spôsobom, ktorý bude rešpektovať ich ľudské práva. Amnesty International taktiež naliehavo žiada obe vlády, aby prestala používať donucovacie zložky a armádu na šírenie strachu a zastrašovanie obyvateľov a obyvateliek neformálnych rómskych sídel.
1 Úrad vlády SR: Štát začne od piatka s testovaním marginalizovaných rómskych komunít (1. 4. 2020).
2 Údaje o počte obyvateľov v rómskych lokalitách sú dostupné v publikácii MV SR Atlas rómskych komunít 2019.
3 Romea, Bulgarian officials exploiting fear of COVID-19 to discriminate against Roma (28. 3. 2020),
Euractiv, Bulgarian authorities struggle to enforce containment among Roma population (20. 3. 2020).
4 Romea, Bulgarian officials exploiting fear of COVID-19 to discriminate against Roma (28. 3. 2020).
5 Roma Times, In Bulgaria, the temperature of the Roma is measured by drones (25. 3. 2020),
The Mayor, How drones help cities during the coronavirus pandemic (24. 3. 2020).
6 Euractiv, Wearing a mask is now ‘obligatory’, policy of allowing movement of seasonal workers criticized (12. 4. 2020).
7 V liste pre Bulharský národný krízový výbor podpredseda VMRO Angel Dzhambazki priamo tvrdil, že neformálne rómske sídla sa môžu stať „skutočnými ohniskami nákazy“.
8 24 Часа, Джамбазки от ВМРО: Затворете гетата навсякъде (18. 3. 2020),
Reuters, Bulgaria’s Roma say some Coronavirus measures are discriminatory (24. 3. 2020).
9 The Star, Bulgaria’s Roma say some coronavirus measures are discriminatory (25. 3. 2020).
