TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
8. SEPTEMBRA 2026
Pri útokoch koalície USA a Izraela na husto obývané oblasti Teheránu v marci 2026 zahynuli a utrpeli zranenia desiatky civilistov a civilistiek. Tieto smrtiace útoky musia urýchlene nezávisle a nestranne vyšetriť s cieľom určiť, či predstavujú vojnové zločiny, uviedla Amnesty International v novej správe.
V čase, keď sa ďalej stupňujú nepriateľské akcie medzi USA a Iránom, organizácia vyzýva na vyvodenie zodpovednosti a nápravu v súvislosti s možnými nerozlišujúcimi útokmi, ktoré porušujú medzinárodné humanitárne právo.
Najnovšia eskalácia medzi USA a Iránom – vrátane správ o obetiach medzi civilistami pri smrtiacom útoku USA na svadobnú oslavu v provincii Hormozgán 1. septembra 2026 a odvetných útokoch Iránu na Jordánsko, Kuvajt, Irak a Bahrajn – ukazuje, že riziko pre civilistov v celom regióne zostáva vysoké.
„Ničivé dôsledky pre civilistov sa dali predvídať.“
Výskum Amnesty International zameraný na letecké útoky na teheránske štvrte Nilúfar, Resalat a Džavádíja medzi 1. a 13. marcom 2026 odhalil dôkazy o použití výbušných zbraní s plošnými účinkami v husto obývaných oblastiach. Tieto útoky zabili a zranili civilistov a civilistky. Spôsobili rozsiahle škody na obytných domoch, podnikoch a ďalších civilných budovách.
V Resalate letecké útoky zničili alebo poškodili objekt patriaci jednému z práporov Basídž Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ako aj tri okolité budovy – z ktorých najmenej jedna bola obytná. Zahynulo pri tom 16 civilistov. V Nilúfare a Džavádíji letecké útoky spôsobili škody alebo zničili policajné stanice. Zároveň rozsiahlo poškodili okolité domy a ďalšie civilné objekty. Zabili najmenej 25 civilistov.
Policajtov podľa medzinárodného humanitárneho práva zvyčajne považujú za civilistov, pokiaľ ich nezačlenia do ozbrojených síl alebo sa priamo nezúčastňujú na nepriateľských akciách. V Iráne je polícia súčasťou širšej štruktúry ozbrojených síl, a preto by policajné stanice bolo možné považovať za vojenské ciele. USA aj Izrael v marci 2026 oznámili útoky na „režimové“ ciele v Teheráne. K týmto trom konkrétnym útokom sa však ani jedna z krajín neprihlásila.
„Dostupné dôkazy z Teheránu poukazujú na sériu útokov výbušnými zbraňami [resp. muníciou] s plošnými účinkami na objekty súvisiace s bezpečnostnými zložkami v husto obývaných mestských oblastiach. Ničivé dôsledky pre civilistov boli pritom úplne predvídateľné. Počet civilných obetí, rozsah zničenia, načasovanie útokov, to, ako zasiahli okolité civilné objekty, ako aj absencia účinného varovania v dostatočnom predstihu poukazujú na alarmujúce zlyhanie koalície USA a Izraela v dodržiavaní povinnosti prijať všetky uskutočniteľné opatrenia na ochranu civilných objektov a minimalizáciu škôd spôsobených civilnému obyvateľstvu,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.
„Je nevyhnutné, aby USA a Izrael ukončili všetky nezákonné útoky…“
„Útoky USA a Izraela na Teherán, ktoré Amnesty International preskúmala, môžu predstavovať nerozlišujúce útoky a spĺňať definičné znaky vojnových zločinov. Musia byť predmetom nezávislého, nestranného, účinného a transparentného vyšetrovania.
V čase obnovenia útokov USA na Irán a opätovných hrozieb prezidenta Donalda Trumpa, že bude útočiť na civilnú infraštruktúru, je nevyhnutné, aby USA a Izrael ukončili všetky nezákonné útoky a prísne dodržiavali medzinárodné humanitárne právo. To zahŕňa prijatie všetkých uskutočniteľných opatrení na zabránenie a v každom prípade minimalizovanie náhodných strát na životoch a zranení civilistov a civilistiek a poškodenia civilných objektov pri plánovaní a vykonávaní vojenských operácií. Rovnaké povinnosti podľa medzinárodného práva sa vzťahujú aj na Irán pri vykonávaní odvetných útokov vrátane útokov na ciele v štátoch Perzského zálivu,“ upozornila Agnès Callamard.
Amnesty International opätovne vyzýva na trvalé prímerie, vyšetrenie a vyvodenie zodpovednosti za nezákonné útoky USA a Izraela na Irán, ktoré sú v rozpore s Chartou OSN, ako aj za všetky porušenia medzinárodného humanitárneho práva.
Organizácia zároveň vyzýva USA, Izrael a Irán, aby pozvali Medzinárodnú humanitárnu vyšetrovaciu komisiu (IHFFC) a umožnili jej vyšetriť obvinenia zo závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva všetkými stranami vrátane útokov na energetickú infraštruktúru.
Amnesty International zároveň vyzýva Bezpečnostnú radu OSN a Valné zhromaždenie OSN, aby zvážili všetky možné spôsoby, ako zabezpečiť mier, bezpečnosť a spravodlivosť v súvislosti so všetkými nezákonnými útokmi v Iráne.
Amnesty International analyzovala satelitné snímky a overila 60 videí zverejnených na internete v súvislosti s uvedenými tromi útokmi. Organizácia preskúmala aj oficiálne vyhlásenia štátnych predstaviteľov Iránu, Izraela a USA a uskutočnila rozhovory s dvomi ľuďmi priamo v Iráne. Na ochranu ich bezpečnosti ich uvádza pod pseudonymom.
Amnesty International v tejto súvislosti poslala 17. júla 2026 list izraelským úradom a úradom USA, 31. júla 2026 list iránskym úradom. Do zverejnenia správy nedostala žiadnu odpoveď.
Letecké útoky na Nilúfar
Útok na námestie Nilúfar v centre Teheránu 1. marca 2026 zabil najmenej 20 civilistov a civilistiek, vyplýva z informácií, ktoré Amnesty International získala zo svedeckých výpovedí, mediálnych správ a vyjadrení iránskych predstaviteľov. K útoku došlo približne o 21.00 hod.. Teda v čase, keď boli otvorené miestne reštaurácie a kaviarne a prítomnosť civilistov a civilistiek sa dala ľahko predvídať.
Zhromaždené dôkazy naznačujú, že útok priamo zasiahol a zničil policajnú stanicu 104 Abbas Abad (Kalantari 104) na rohu ulice Eshghyar a námestia Nilúfar.
Overené videá ukazujú, ako výbuch zničil policajnú stanicu a spôsobil rozsiahle škody na okolitých bytových domoch, obchodoch a ďalších civilných objektoch vzdialených až približne 100 metrov. Novinárka, ktorá miesto navštívila, uviedla, že skaza siahala výrazne ďalej ako po múry objektu policajnej stanice. Viaceré bytové domy sa po útoku stali neobývateľnými. Medzi civilnými obeťami boli aj otec a syn, ktorí pracovali v neďalekej pekárni.
Letecké útoky na Resalat
Pri útoku na husto zastavanú obytnú štvrť Resalat vo východnom Teheráne zahynulo najmenej 16 civilistov a civilistiek. Desiatky ďalších utrpeli zranenia. K útoku došlo približne o 14.30 hod. miestneho času 9. marca 2026. Vyplýva to z informácií, ktoré Amnesty International získala z verejne dostupných dôkazov, svedeckých výpovedí, správ štátnych médií, vyjadrení iránskych predstaviteľov a iránskeho Červeného polmesiaca.
Podľa výskumu Amnesty International útok priamo zasiahol objekt patriaci práporu Basídž IRGC.
Amnesty International nedokáže nezávisle overiť presný počet leteckých zásahov ani charakter všetkých zasiahnutých budov v Resalate. Satelitné snímky, ktoré organizácia analyzovala, však ukazujú štyri samostatné budovy s viditeľnými rozsiahlymi poškodeniami a zničením. A to vrátane obytnej budovy známej ako „Dvanástka“ (Pelak-e 12). Očitý svedok pre Amnesty International uviedol, že v tomto bytovom dome zahynulo najmenej 13 civilistov a civilistiek. A to vrátane správcu budovy a 12 členov a členiek jednej rodiny.
Dôkazy, ktoré Amnesty International zhromaždila a ktoré zahŕňajú satelitné snímky, videá a svedecké výpovede, naznačujú, že „Dvanástka“ pravdepodobne nebola zasiahnutá spolu s objektom Basídž, ale samostatne.
Letecké útoky na Džavádíju
Pri útoku na husto obývanú štvrť Džavádíja na juhu Teheránu zahynulo najmenej päť civilistov a civilistiek z jednej rodiny. Desiatky ďalších utrpeli zranenia. K útoku došlo približne napoludnie 13. marca 2026. Amnesty International tieto informácie získala zo správ štátnych médií a vyjadrení iránskych predstaviteľov.
Satelitné snímky z obdobia medzi 11. a 14. marcom 2026 a audiovizuálne dôkazy preukazujú, že útok zničil časti policajnej stanice 117 (Kalantari 117) na ulici Ghorbani a ďalšie okolité budovy.
Overené videá ukazujú, že účinky výbuchu siahali do vzdialenosti viac ako 50 metrov a spôsobili vážne škody na okolitých obytných a komerčných budovách. Na jednom overenom videu vidno pracovníkov záchranných zložiek pri záchranných operáciách.
Odborníci Amnesty International na zbrane analyzovali fotografiu, ktorú zverejnili štátne médiá a na ktorej vidno ľudí stojacich okolo dvoch tmavých valcovitých kovových predmetov ležiacich na zemi. Identifikovali ich ako predmety zodpovedajúce komponentu súpravy munície JDAM (Joint Direct Attack Munition), konkrétne časti, v ktorej sa nachádza navádzací systém využívajúci GPS. Súpravy JDAM sa vyrábajú v USA a je známe, že ich používajú armády USA a Izraela.
Kontext situácie
USA a Izrael 28. februára 2026 spustili spoločné útoky na Irán. Odvtedy po celej krajine uskutočnili desaťtisíce útokov. Podľa oficiálnych údajov od 28. februára do 24. júla 2026 tieto útoky v Iráne zabili najmenej 1 469 civilistov a civilistiek. A to vrátane stoviek detí.
Iránske úrady následne podnikli odvetné útoky v celom regióne. Pri iránskych útokoch doteraz zahynulo najmenej 21 civilistov a civilistiek v Izraeli a štyria na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Najmenej 29 ďalších zabili v krajinách Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC).
Amnesty International zistila, že niektoré z útokov iránskych síl boli nezákonné vrátane útoku na izraelský Bejt Šemeš, pri ktorom zahynulo deväť civilistov, a útoku na tábor pre zahraničných pracujúcich v Saudskej Arábii, pri ktorom zahynuli štyria civilisti.