TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
11. MARCA 2026
Izrael, USA a Iránska islamská republika musia okamžite zastaviť nezákonné útoky na energetickú infraštruktúru vrátane útokov na zariadenia poskytujúce základné služby, ako sú elektrina, kúrenie a pitná voda.
Amnesty International upozornila na riziko ničivých následkov týchto útokov na civilné obyvateľstvo a životné prostredie.
V posledných dňoch izraelsko-americké letecké útoky zasiahli viaceré sklady a distribučné zariadenia na palivo v Iráne. Iránska armáda zároveň podnikla útoky, ktoré zasiahli sklady paliva a ropnú a plynárenskú infraštruktúru v niekoľkých štátoch Perzského zálivu.
Môže ísť o vojnové zločiny
„Útoky na energetickú infraštruktúru prinášajú obrovské, predvídateľné a ničivé riziká pre civilné obyvateľstvo. Patria medzi ne nekontrolovateľné smrteľné požiare, vážne narušenie základných služieb, environmentálne škody a dlhodobé zdravotné riziká pre milióny ľudí. Preto existuje vysoké riziko, že takéto útoky porušujú medzinárodné humanitárne právo a v niektorých prípadoch môžu predstavovať vojnové zločiny,“ uviedla regionálna riaditeľka Amnesty International pre juhozápadnú Áziu a severnú Afriku Heba Morayef.
„Bez ohľadu na to, či sa odôvodňujú útoky na energetickú infraštruktúru ako útoky na vojenské ciele, všetky strany majú podľa medzinárodného humanitárneho práva jasnú povinnosť prijať všetky možné opatrenia na zníženie škôd na civilnom obyvateľstve. Zároveň sa musia zdržať útokov, ktoré spôsobujú neprimerané úmrtia, zranenia civilistov alebo škody na civilných objektoch. To zahŕňa aj všetky predvídateľné nepriamo spôsobené negatívne dôsledky na život a zdravie civilistov, napríklad vystavenie toxickým chemikáliám,“ dodala.
Podľa medzinárodného humanitárneho práva môže byť ropná rafinéria terčom útoku iba vtedy, ak predstavuje vojenský cieľ. To znamená, že sa používa na účinnú podporu vojenských operácií – napríklad na výrobu paliva pre ozbrojené sily – a jej zničenie by v daných okolnostiach prinieslo konkrétnu vojenskú výhodu.
Aj keď sú tieto podmienky splnené, útočiaca strana musí prijať všetky možné opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu vedľajších škôd na civilnom obyvateľstve. Patria sem napríklad úniky toxických látok. Pred útokom musí útočiaca strana zároveň posúdiť, či by takéto škody neboli neprimerané voči očakávanej konkrétnej a priamej vojenskej výhode.
Útoky na ropné sklady v Iráne
Desivé videozáznamy z Iránu zachytávajú následky izraelsko-amerických útokov na viaceré sklady paliva. Útoky zasiahli napríklad štvrte Šahrán, Sohának a Kouhak v Teheráne, mesto Šahr-e Rey v provincii Teherán a mesto Fardis v provincii Alborz. K útokom došlo 7. marca.
Na záberoch vidno obrovské plamene a husté čierne oblaky dymu. Veľké nekontrolované požiare poškodili civilné oblasti. Svedkovia zároveň Amnesty International opísali desivé scény „dažďa znečisteného ropou“.
Po útokoch iránska environmentálna agentúra a Iránsky červený polmesiac vyzvali obyvateľov Teheránu, aby zostali vnútri. Varovali pred šírením toxických chemikálií, ktoré by mohli v dôsledku náletov spôsobiť kyslé dažde.
Izraelská armáda potvrdila, že uskutočnila útoky na „niekoľko skladov paliva v Teheráne“. Podľa jej vyjadrenia ich využívala iránska armáda na prevádzku vojenskej infraštruktúry.
„Sme hlboko znepokojení možnými dôsledkami týchto útokov na civilné obyvateľstvo. Varovania lekárov pred nebezpečnými materiálmi a toxickými látkami uvoľnenými do ovzdušia vystavujú milióny ľudí v Teheráne riziku vážnych zdravotných komplikácií. Patrí medzi ne rakovina, pľúcne a respiračné ochorenia či popáleniny kože. Štáty majú povinnosť dodržiavať sociálne a ekonomické práva počas mieru aj počas ozbrojeného konfliktu,“ uviedla Heba Morayef.
Padá čierny dážď
Informovaný zdroj v Teheráne povedal Amnesty International, že obytné budovy v okolí ropných skladov v Šahráne utrpeli škody. Niektorí obyvatelia tak prišli o svoje domovy.
„Dnes [8. marca] bolo nebo nad Teheránom čierne. Potom začal padať čierny dážď. Zem všade sčernela, akoby ju pokryla vrstva svetlého cementu,“ uviedol očitý svedok.
„Dnes ráno bol vzduch úplne čierny. Je deň, ale tma je ako v noci. Mesto je plné sadzí. Vyšiel som von. Trochu pršalo a ruky mi okamžite sčerneli. Zo vzduchu padajú sadze. Je to desivé,“ uviedol ďalší zo svedkov.
Ghodratollah Seif , politický zástupca guvernéra provincie Alborz, oznámil 8. marca, že pri útoku na ropný sklad vo Fardise zomrelo najmenej šesť ľudí a ďalších 21 bolo zranených – vrátane obyvateľov v okolí.
Prezident Univerzity lekárskych vied v Alborze 9. marca uviedol, že dialyzačné centrum v blízkosti ropného skladu vo Fardise zničil požiar, ktorý vypukol po útoku.
Útoky na energetickú infraštruktúru v Iráne môžu ešte viac zhoršiť utrpenie obyvateľstva. Ľudia v krajine sú traumatizovaní masakrami zo strany úradov Islamskej republiky. Zároveň už roky čelia zhoršujúcemu sa prístupu k elektrine, vode, čistému vzduchu a bezpečnému životnému prostrediu v dôsledku chronického zlyhávania štátu a systematického porušovania práva ľudí podieľať sa na verejných záležitostiach.
Tieto problémy spolu s tvrdou politickou represiou stáli za viacerými celoštátnymi protestmi. Najnovšie protesty sa konali v januári 2026. Ľudia požadovali rešpektovanie ľudských práv, dôstojnosť a pád systému Iránskej islamskej republiky.
Útoky na ropnú infraštruktúru v krajinách Perzského zálivu
Od 28. februára boli v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive hlásené viaceré útoky na energetickú infraštruktúru.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi uviedol, že iránske sily „útočia na americké základne, americké zariadenia a americký majetok“, ktoré sa podľa jeho slov „bohužiaľ“ nachádzajú v susedných krajinách Perzského zálivu.
Predseda parlamentu Mohammad Bagher Balifar vyhlásil, že „pokiaľ budú v regióne existovať americké základne, krajiny nezažijú pokoj“.
Predstavitelia Saudskej Arábie, Kataru, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu a Kuvajtu uviedli, že iránske drony a rakety priamo zasiahli ropné a plynárenské zariadenia v štátoch Perzského zálivu. V iných prípadoch poškodili zariadenia trosky po zachytených útokoch.
Vlády v regióne zároveň výrazne obmedzujú prístup k informáciám a slobodu prejavu, čo sťažuje presné informovanie o následkoch útokov.
Iránske drony zabili jedného človeka
Ministerstvo obrany v Katare 2. marca uviedlo, že iránske drony zasiahli energetické zariadenia v priemyselnom meste Ras Laffan – hlavnom exportnom centre skvapalneného zemného plynu krajiny. Obete neboli hlásené. Po útoku spoločnosť Qatar Energy podľa agentúr Reuters a Bloomberg pozastavila výrobu LNG.
Saudské ministerstvo obrany 7. marca oznámilo, že protivzdušná obrana zachytila a zničila 21 dronov smerujúcich na ropné pole Shaybah. Ide o jedno z najväčších ropných polí v krajine, ktoré zahŕňa aj zariadenia na výrobu kvapalných zložiek zemného plynu využívaných v petrochemickom priemysle. Drony boli v niekoľkých vlnách zachytené a zničené v púšti Rub al-Chálí.
V Kuvajte 7. marca hovorca ministerstva obrany uviedol, že drony zaútočili na palivové nádrže na medzinárodnom letisku v Kuvajte.
V Ománe 1. marca štátne médiá informovali, že dva drony zasiahli komerčný prístav v meste Duqm na východnom pobreží a zranili jedného zahraničného pracovníka. O deň neskôr dron zaútočil na ropný tanker pri pobreží Maskatu a zabil jedného indického člena posádky.
Môže vzniknúť potravinová neistota
Na viacerých zariadeniach vypukli požiare. Úrady ich pripisujú raketovým útokom alebo troskám zničených dronov. V niektorých prípadoch štátne ropné spoločnosti oznámili prerušenie výroby alebo dodávok.
V Bahrajne vypukol 5. marca v jednej z rafinérskych jednotiek spoločnosti Bapco Energies po iránskom raketovom útoku požiar. Spoločnosť sa následne pri dodávkach ropy odvolala na vyššiu moc.
Ministerstvo obrany v Saudskej Arábii 2. marca uviedlo, že protivzdušná obrana zachytila dva drony, ktoré sa pokúsili zasiahnuť ropnú rafinériu Ras Tanura spoločnosti Saudi Aramco vo Východnej provincii. Padajúce trosky následne spôsobili požiar v areáli zariadenia.
Požiar po útoku dronu vypukol aj v Spojených arabských emirátoch 10. marca, a to v priemyselnom komplexe Ruwais v Abú Zab. Horelo aj 2. marca v palivovom termináli Musaffah a 3. marca v ropnej priemyselnej zóne vo Fudžajre.
Kuvajtská tlačová agentúra 9. marca informovala, že trosky dronu spôsobili požiar v palivovej nádrži elektrárne Al Subiya.
Okrem útokov na štáty Perzského zálivu sa takmer úplne zastavila aj komerčná lodná doprava cez Hormuzský prieliv.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva 10. marca varoval, že pokles lodnej dopravy už teraz výrazne ovplyvňuje prístup k energii, potravinám a hnojivám pre ľudí v regióne aj mimo neho. Upozornil tiež, že rast cien ropy bude mať ďalšie sociálne a ekonomické dôsledky.
„Útoky na dodávky palív a distribučné siete môžu vyvolať potravinovú neistotu. Tieto systémy sú dnes kľúčové pre dopravu, dodávateľské reťazce aj priemyselnú výrobu. Všetky strany musia zabezpečiť, že sa zdržia nezákonných útokov a ochranu civilného obyvateľstva postavia do centra všetkých vojenských rozhodnutí,“ uviedla Heba Morayef.
Kontext
Podľa iránskych úradov bolo od 28. februára, keď sa začali americko-izraelské útoky, v Iráne zabitých najmenej 1 255 ľudí.
Od začiatku iránskych útokov na krajiny Perzského zálivu zahynulo najmenej 17 ľudí:
- 2 v Bahrajne
- 6 v Kuvajte
- 1 v Ománe
- 2 v Saudskej Arábii
- 6 v Spojených arabských emirátoch
Jedenásť z týchto sedemnástich obetí boli zahraniční pracovníci z Indie, Iránu, Indonézie a Bangladéša žijúci v krajinách regiónu. Podľa úradov bolo pri izraelských útokoch v Libanone zabitých najmenej 570 ľudí. Médiá zároveň informujú, že pri útokoch v Izraeli zahynulo najmenej 12 ľudí.