TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
14. JANUÁRA 2026
Overené videá a dôveryhodné svedectvá očitých svedkov z Iránu odhaľujú masové nezákonné zabíjanie v bezprecedentnom rozsahu. K týmto zločinom dochádza počas pokračujúcej odstávky internetu. Tú úrady zaviedli od 8. januára s cieľom zakryť svoje činy, uviedla Amnesty International.
Organizácia vyzýva členské štáty OSN, aby uznali, že systematická a dlhodobá beztrestnosť za zločiny, ktorých sa bezpečnostné zložky dopúšťali počas súčasných aj minulých protestov, povzbudila iránske úrady v ďalšom páchaní zločinov.
Eskalácia smrtiaceho potláčania prevažne pokojného povstania viedla od 28. decembra k bezprecedentným stratám na životoch. K tým dochádzalo pri rozháňaní protestov. Oficiálne čísla hovoria o náraste počtu obetí až na 2 000.
Členské štáty OSN musia okamžite a koordinovane konať, aby zastavili ďalšie krviprelievanie. A to vrátane zvolania mimoriadnych zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva a Bezpečnostnej rady OSN. Ak chcú členské štáty vyslať jasný signál, že éra beztrestnosti sa končí, a chcú zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu, mali by zvážiť aj vytvorenie medzinárodných justičných mechanizmov.
Tie by sa mali zamerať na rýchle trestné vyšetrovania a stíhanie osôb zodpovedných za zločiny podľa medzinárodného práva a závažné porušenia ľudských práv. Štáty musia zároveň vyzvať Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila situáciu v Iráne Medzinárodnému trestnému súdu (ICC).
„Táto špirála krviprelievania a beztrestnosti sa musí skončiť. Aj v kontexte temnej histórie iránskych úradov, ktoré sa opakovane dopúšťali závažných porušení ľudských práv a zločinov podľa medzinárodného práva počas vĺn protestov, sú rozsah a brutalita zabíjania a represie od 8. januára bezprecedentné,“ povedala generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
„Keď veľká časť iránskej spoločnosti zaplnila ulice a riskovala životy pod paľbou, najvyšší vodca Iránu a bezpečnostné zložky spustili doteraz najkrvavejší zásah. Úrady sa zámerne uchýlili k masovému zabíjaniu protestujúcich, ktorí požadujú zásadnú zmenu a prechod k novému systému vládnutia, ktorý by rešpektoval ľudské práva a dôstojnosť ľudí. Medzinárodné spoločenstvo musí okamžite podniknúť diplomatické kroky, aby ochránilo protestujúcich pred ďalšími masakrami a čelilo beztrestnosti, ktorá poháňa štátnu politiku krviprelievania,“ doplnila Callamard.
Množstvo zranených preťažilo nemocničné zariadenia
Podľa dôkazov, ktoré zhromaždila Amnesty International, bezpečnostné zložky rozmiestnené v uliciach a na strechách – vrátane obytných budov, mešít a policajných staníc – opakovane strieľali z pušiek a brokovníc nabitých kovovými brokmi. Cielili na neozbrojených protestujúcich, často do hlavy a trupu. Množstvo zranených preťažilo nemocničné zariadenia. Zúfalé rodiny hľadajú nezvestných blízkych medzi vrecami s telami pri preplnených márniciach. Zároveň videli hromady tiel v pick-upoch, nákladných kontajneroch či skladoch.
Amnesty International analyzovala desiatky videí a fotografií zo zásahov proti protestom od 8. januára z 10 miest v provinciách Alborz, Gílán, Kermánšáh, Razaví Chorásán, Sístán a Balúčestán a z Teheránu. Organizácia konzultovala fotografie a videá zobrazujúce smrteľné alebo vážne zranenia aj s nezávislým patológom.
Obrankyne a obrancovia ľudských práv a novinárky a novinári mimo Iránu sa s Amnesty International podelili o snímky textových alebo hlasových správ od 38 osôb zo 16 miest v deviatich provinciách. Organizácia sa rozprávala aj s troma informovanými zdrojmi priamo v Iráne, a to vrátane zdravotníka a dvoch protestujúcich, a so 16 zdrojmi mimo Iránu, medzi nimi s príbuznými obetí, obrankyňami a obrancami ľudských práv, novinármi a očitým svedkom, ktorý opustil Irán 12. januára.
Zhromaždené dôkazy poukazujú na koordinovanú celoštátnu eskaláciu nezákonného používania smrtiacej sily proti prevažne pokojným protestujúcim a náhodným okoloidúcim od večera 8. januára.
Podľa analýzy videí a výpovedí svedkov sa na smrteľných zásahoch podieľali Islamské revolučné gardy (IRGC) vrátane jednotiek Basídž, rôzne zložky iránskej polície známe pod perzskou skratkou FARAJA, ako aj agenti v civilnom oblečení.
Overené audiovizuálne dôkazy zobrazujú ťažké a v niektorých prípadoch smrteľné zranenia vrátane strelných poranení hlavy a očí. Zábery zachytávajú aj nehybné telá alebo ľudí, ktorých ostatní odnášajú preč počas pokračujúcej streľby. Ďalšie zábery ukazujú silno krvácajúcich pacientov alebo bezvládnych ľudí na podlahách nemocníc. V niekoľkých videách osoby, ktoré natáčajú, hovoria, že ľudia boli pozabíjaní.
Najmenej dve videá zachytávajú bezpečnostné zložky, ako prenasledujú a priamo strieľajú na utekajúcich protestujúcich, ktorí zjavne nepredstavujú hrozbu odôvodňujúcu použitie sily, nieto ešte strelných zbraní či iných zakázaných prostriedkov.
V svedectve poskytnutom Amnesty International novinár z Teheránu uviedol:
„Povedzte svetu, že v Iráne sa páchajú nevýslovné zločiny… Povedzte svetu, že ak nikto nezasiahne, [úrady] premenia krajinu na cintorín.“
Pokračujúce vypnutie internetu výrazne bráni obetiam, novinárom a ľudskoprávnym organizáciám viesť hĺbkové rozhovory a dokumentovať porušenia práv. Zvyšuje sa tým riziko straty dôkazov.
Amnesty International opätovne vyzýva najvyšší bezpečnostný orgán Iránu – Najvyššiu radu národnej bezpečnosti – aby okamžite nariadila bezpečnostným zložkám zastaviť nezákonné používanie sily a strelných zbraní a bezodkladne obnovila plný prístup k internetu.
Je najvyšší čas, aby štáty a medzinárodné spoločenstvo presadzovali komplexnú medzinárodnú spravodlivosť a riešili desaťročia trvajúcu systematickú beztrestnosť. Práve tá umožnila iránskym úradom opakovane páchať zločiny podľa medzinárodného práva, potláčať nesúhlas a popierať zistenia Vyšetrovacej misie OSN pre Irán o zločinoch proti ľudskosti. Takýto prístup si vyžaduje medzinárodné reakcie vrátane vyšetrovania ICC (na základe postúpenia Bezpečnostnou radou OSN), vytvorenia medzinárodných justičných mechanizmov pre Irán a koordinovaných krokov na národnej úrovni, keď štáty uplatnia princíp univerzálnej jurisdikcie pri trestných vyšetrovaniach a stíhaniach.
Provincia Teherán
Dôkazy z overených videí a svedectvá priamych účastníkov ukazujú, že bezpečnostné zložky vykonali masové nezákonné zabíjanie v celej provincii Teherán.
Dňa 10. januára 2026 sa objavili zábery provizórnej márnice zriadenej v prístavbe Organizácie súdneho lekárstva v Kahrizaku pri Teheráne. Ide o následok preplnenej márnice v hlavnej budove.
Päť videí z tohto miesta zachytáva zúfalé rodiny, ktoré sa snažia identifikovať zosnulých príbuzných medzi vrecami s telami. Amnesty International po analýze a vylúčení možných duplicít identifikovala najmenej 205 odlišných vriec s telami.
Jedno z videí zverejnené 11. januára 2026 ukazuje obrazovku v zariadení s fotografiami zosnulých a s aktívnym počítadlom. Ide zrejme o metódu, ktorú úrady používajú na identifikáciu tiel rodinami. Počítadlo dosahuje číslo 250, čo poukazuje na ohromujúci počet spracovávaných tiel.
Správa BBC Persian z 13. januára 2026 prináša výpoveď očitého svedka z Kahrizaku, ktorý opísal situáciu 9. januára:
„[Rodiny obetí] sa dostali do pitevnej sály, kde boli telá poukladané na seba… Bola tam miestnosť taká plná tiel, že sa nedali ani otvoriť dvere… V ďalšej miestnosti boli telá žien.“
Informácie od troch informovaných zdrojov naznačujú, že okrem centrálnej márnice v Kahrizaku úrady posielajú príbuzných obetí aj na cintoríny a do nemocníc. Tam telá držia v skladoch a nákladných kontajneroch.
Video natočené v areáli cintorína Behešt Zahra v Teheráne, ktoré Amnesty International získala, ukazuje rodiny hľadajúce blízkych medzi vrecami s telami rozloženými vonku a vo viacerých veľkých miestnostiach vnútri areálu. Nie je jasné, kedy bolo video natočené, no osoba, ktorá ho zaznamenala, uvádza, že telá priviezli po násilných zásahoch 8. a 9. januára 2026.
Bezpečnostné zložky bez prestávky strieľali na ľudí
Amnesty International analyzovala video a štyri fotografie a napočítala najmenej 120 vriec s telami. Organizácia hovorila aj s príbuzným obete, ktorý 9. januára prišiel do márnice prevziať telo a opísal desivé scény preplnenej márnice.
Staršie videá z provincie Teherán dokumentujú priebeh smrteľného zásahu. Video zverejnené 9. januára 2026 ukazuje 10 až 12 tiel v nemocnici Alghadir vo východnej časti Teheránu.
O dva dni neskôr bolo zverejnené video zo štvrte Teheránpars, ktoré zachytáva smrteľné potláčanie protestov v tejto oblasti asi kilometer od nemocnice Alghadir. Vložený text uvádza dátum 8. január 2026, hoci Amnesty International nemohla nezávisle overiť presný dátum. Na videu sa dvaja protestujúci snažia kryť pred neustálou streľbou na ulici Rašíd 115. Jeden z nich varuje osobu, ktorá natáča: „Odlož telefón. Prestrelia ti ruku. Sú medzi nimi ostreľovači.“
Šesťminútové video z ulice Rašíd 115 v Teheránparse z 9. januára 2026 tiež ukazuje bezpečnostné zložky strieľajúce zo strechy policajnej stanice, zatiaľ čo protestujúci a okoloidúci utekajú.
„V Narmaku pred našimi očami zastrelili najmenej päť či šesť ľudí. Prestali používať kovové broky a strieľajú ostrou muníciou.“
Očitý svedok zo susednej štvrte Narmak
Ďalší svedok povedal, že videl, ako privážajú množstvo ľudí so strelnými zraneniami do nemocnice Labbafinejad na severovýchode Teheránu. Podľa informácií, ktoré Amnesty International získala, zdravotníci hlásili podobné situácie v nemocnici v meste Šahr-e Qods v provincii Teherán a v nemocnici pri štvrti Sadeghieh (Arya Shahr) v Teheráne.
Protestujúci z mesta Nassimšahr vo svedectve pre Amnesty International uviedol:
„[Bezpečnostné zložky] bez prestávky strieľali na ľudí, keď utekali. Zabíjali… ľudí 8. januára. Strieľali na každého aj 9. januára a zabíjali… Povedzte to celému svetu. Na každom kroku stáli mladistvo vyzerajúci príslušníci Basídžu, ozbrojení kalašnikovmi.“
Provincia Razaví Chorásán
Overené videozáznamy z 8. januára 2026 podporili aj výpovede svedkov a zdravotníkov. Ukazujú, že bezpečnostné zložky v provincii Razaví Chorásán strieľali priamo a bez varovania na protestujúcich a okoloidúcich. Ide o vážnu eskaláciu použitia smrtiacej sily v prostredí hláseného vysokého počtu obetí.
Zdravotník z Mašhadu povedal Amnesty International:
„V noci 9. januára priviezli do jednej nemocnice telá 150 mladých protestujúcich. Potom ich odviezli na cintorín Behešt Reza pri Mašhade. Mladá zranená žena zomrela v nemocnici a bezpečnostné zložky chceli oznámiť, že ju zabili výtržníci, čo rodina odmietla. [Úrady] ľudí rýchlo pochovali ešte pred identifikáciou a rodiny informovali až potom.“
Video natočené 10. januára 2026 na bulvári Vakilabad v Mašhade zachytáva, ako bezpečnostné zložky strieľajú na protestujúcich z vyvýšených miest vrátane lávok. Druhé video z tej istej oblasti a dňa ukazuje prenasledovanie protestujúcich za zvukov pripomínajúcich streľbu.
Medzi príslušníkmi vidno záblesk a počuť hlasný výstrel. Osoba, ktorá natáča, hovorí, že úrady strieľajú na ľudí.
Očitý svedok z Vakilabadu opísal zásah takto: „Používali slzný plyn a zábleskové granáty a strieľali priamo [na protestujúcich]. Dokonca odpaľovali slzný plyn do domov. Použili ostrú muníciu a viacerých zranili. Ľudia majú pocit, že už nemajú čo stratiť.“
Ďalší zdravotník z Mašhadu uviedol: „Pracujem na urgentnom príjme… Každý, koho priviezli, mal hrozné strelné zranenia. Niektorí mali hlavy a tváre plné brokov. Bolo jasné, že [bezpečnostné zložky] strieľali s úmyslom zabíjať. Títo ľudia nemajú žiadne zľutovanie.“
Provincia Alborz
Analýza videí a hodnoverné tvrdenia očitých svedkov poukazujú na masové zabíjanie protestujúcich a okoloidúcich v celej provincii Alborz od 8. januára.
Na videách analyzovaných Amnesty International je počuť streľbu. Jedno video z Karadžu, zverejnené 10. januára 2026, ukazuje desiatky ozbrojených príslušníkov bezpečnostných zložiek hliadkujúcich v uliciach.
Dve videá zverejnené 9. januára 2026 zobrazujú viacerých mužov a ženy, ako ležia bez pohybu na podlahe, zrejme v nemocnici.
V jednom z nich osoba, ktorá natáča, hovorí: „[Bezpečnostné zložky] zabili ľudí ostrou muníciou.“
Text vo videu uvádza, že ide o zábery z Fardisu z 8. januára 2026, no Amnesty International nemohla nezávisle potvrdiť presný dátum a miesto.
Svedectvá z provincie Alborz potvrdzujú smrteľný zásah. Zdravotník z Fardisu opísal masívny prílev zranených a mŕtvych do nemocníc v Karadži:
„Len v noci 8. januára priviezli do nemocnice Soleimani 87 tiel… V nemocnici Parsian ošetrili 423 zranených. Bolo to tam preplnené a zranených bolo veľmi veľa.“
Provincia Kermánšáh
Svedectvá a overené audiovizuálne dôkazy z 8. a 9. januára 2026 odhaľujú rozsiahle nezákonné používanie sily, strelných zbraní a iných zakázaných prostriedkov bezpečnostnými zložkami v provincii Kermánšáh. Zásahy spôsobili zabíjanie a zranenia v mestách Kermánšáh, Eslam Abad-e Gharb a Gílán-e Gharb.
Niekoľko overených videí zverejnených 8. januára 2026 ukazuje uniformovaných aj civilných príslušníkov bezpečnostných zložiek na bulvári Golha a v okolí v meste Kermánšáh. Zobrazujú násilné zatýkania a zastrašujúcu prítomnosť.
Na jednom videu je počuť výstrel z brokovnice a jej prebíjanie.
Druhé video ukazuje hliadkovanie so zbraňami a zatknutie jednej osoby.
Ďalšie video z 8. januára 2026 zachytáva chaotické scény, keď protestujúci v Kermánšáhu pomáhajú dvom zraneným osobám na zemi. Osoba, ktorá natáča, kričí: „Zabili dvoch ľudí.“
V dvoch videách z mesta Gílán-e Gharb, ktoré Amnesty International poskytol obranca ľudských práv, je počuť streľbu. Jedno z nich ukazuje protestujúcich utekajúcich pod paľbou.
Videozáznamy potvrdzujú výpovede svedkov. Zranený protestujúci z mesta Kermánšáh povedal Amnesty International:
„Kermánšáh vyzerá ako vojnová zóna. Všade lietajú guľky. Príslušníci prišli z bočných uličiek a začali strieľať. Všetci sme utekali, no streľba stále pokračovala. Zasiahlo ma 20 kovových brokov a ukryl som sa v blízkom dome… Bezpečnostné zložky strieľali aj na domy ľudí, ktorí poskytli úkryt utekajúcim.“
Svedectvá obsahovali aj naliehavé prosby o pomoc. Očitý svedok z mesta Gílán-e Gharb uviedol:
„Situácia je mimoriadne vážna. Urobte niečo; [bezpečnostné zložky] strieľajú na ľudí ostrou muníciou… Rozpútali krvavé jatky proti obyvateľstvu. V mene svedomia urobte, čo môžete. Upozornite ľudskoprávne organizácie.“