Maďarská vláda rozšírila svoju kontrolu nad súdnictvom. Naďalej sa uplatňovali reštriktívne právne predpisy zamerané na mimovládne organizácie, ktoré pôsobili paralyzujúco na občiansku spoločnosť. Ľudia na úteku, žiadatelia a žiadateľky o azyl mali stále prísne obmedzený vstup do krajiny.
Právny, ústavný a inštitucionálny vývoj
Vláda naďalej čelila odporu zo strany domáceho obyvateľstva a zostávala pod medzinárodným dohľadom kvôli pretrvávajúcemu redukovaniu ľudských práv a nedodržiavaniu právnych predpisov EÚ.
V januári pokračovali protesty proti zákonu prijatému v decembri 2018, umožňujúcemu zamestnávateľom zvýšiť množstvo nadčasov, ktoré môžu od zamestnancov a zamestnankýň požadovať, a zároveň oddialiť vyplatenie odmeny za odpracované nadčasy až o tri roky. Protestujúca verejnosť a médiá o zákone hovorili ako o „otrokárskom zákone“.
V máji Európska asociácia sudcov a Európska komisia vyjadrili obavy nad ďalším oslabením kontrolných mechanizmov a rovnováhy na všeobecných súdoch, ktoré ohrozilo ich nezávislosť. V júni parlament odložil plány na zriadenie samostatného správneho súdneho systému na dobu neurčitú. Aj keď Ústavný súd rozhodol, že tento návrh je v súlade s maďarským základným zákonom (ústavou Maďarska), za potenciálne riziká politického zasahovania do súdnictva ho ostro kritizovala aj Benátska komisia Rady Európy.
V decembri parlament prijal „súhrnný zákon“, ktorým popri ďalších úpravách udelil verejným úradom oprávnenie spochybniť rozhodnutia všeobecných súdov v politicky citlivých prípadoch prostredníctvom podania sťažnosti na Ústavný súd, ktorého sudcov a sudkyne nominuje parlamentná väčšina.
Konanie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, začaté v roku 2018 na podnet Európskeho parlamentu, ktorým postúpil Maďarsko Európskej rade za to, čo považoval za „zjavné riziko závažného porušenia základných hodnôt EÚ“, zostalo do konca roka nerozhodnuté.
Sloboda prejavu a združovania sa
Vláda aj naďalej očierňovala a útočila na obrancov a obrankyne ľudských práv a občiansky sektor.
Odstrašujúci účinok na občiansku spoločnosť mala skutočnosť, že v platnosti zostávali reštriktívne právne predpisy zamerané na mimovládne organizácie, aktivistky a aktivistov brániacich práva ľudí na úteku, migrujúcich, žiadateľov a žiadateliek o azyl. Vo februári Ústavný súd rozhodol, že trestný čin „napomáhania nelegálnej migrácii“, zavedený tzv. legislatívou „Stop Soros“, nie je protiústavný. Dňa 3. júna Európska komisia postúpila Maďarsko Európskemu súdnemu dvoru na základe toho, že legislatíva „Stop Soros“ porušuje niekoľko smerníc EÚ. Ďalší súdny spor spochybňujúci legislatívu, ktorá stigmatizuje mimovládne organizácie prijímajúce finančné prostriedky zo zahraničia, predložený Európskou komisiou Súdnemu dvoru Európskej únie v decembri 2017, zostal do konca roka nerozhodnutý.
Maďarská vláda pokračovala aj v obmedzovaní akademickej slobody. V júli sa vďaka novej legislatíve zvýšil vplyv vlády na výskumné inštitúcie Maďarskej akadémie vied, čo vyvolalo obavy o nezávislosť akademického výskumu v budúcnosti. Námietka, ktorú vzniesol na Ústavnom súde predseda akadémie vied, zostávala na konci roka nerozhodnutá.
Kritické pohľady na vládne politiky v médiách boli obmedzené už od novembra 2018, keď bola založená holdingová spoločnosť prepojená s vládou, ktorá ovláda približne 80 % spravodajských médií na maďarskom trhu (na základe obratu). Štátne médiá vo svojom spravodajstve výrazne uprednostňovali názory a osobnosti spojené s vládou, v porovnaní s názormi a osobnosťami zastupujúcimi opozíciu.
Diskriminácia Rómov a Rómok
V máji Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) dospel k záveru, že výskyt rasistických nenávistných prejavov proti Rómom a Rómkam, ľuďom na úteku, migrujúcim, žiadateľom a žiadateľkám o azyl a iným menšinám je alarmujúci, zahŕňajúc aj prejavy verejných činiteľov a činiteliek na najvyšších miestach. Výbor vyjadril znepokojenie aj nad vysokou mierou trestných činov z nenávisti spáchaných voči Rómom a Rómkam, pričom orgány činné v trestnom konaní tieto útoky dostatočne nevyšetrili alebo neposkytli rómskym komunitám primeranú ochranu.
Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie tiež zistil, že systémová diskriminácia Rómov a Rómok pretrvávala v mnohých oblastiach vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, bývania a zamestnanosti. Veľká časť rómskej populácie naďalej čelila
extrémnej chudobe a žila v segregovaných osadách bez primeranej infraštruktúry a služieb.
Vláda pri novelizácii zákona o verejnom vzdelávaní v júli nevyužila príležitosť riešiť problém prehlbujúcej sa segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Konanie vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré začala Európska komisia v roku 2016 v súvislosti s touto otázkou, zostávalo na konci roka nerozhodnuté.
Práva LGBTIQ osôb
Politická reprezentácia vrátane predsedu parlamentu a ďalšie verejne činné osobnosti čoraz viac útočili na LGBTIQ ľudí homofóbnymi a diskriminačnými poznámkami.
Od júla krajne pravicové skupiny slovne aj fyzicky útočili na ľudí, ktorí sa zapojili (či už svojou účasťou, alebo organizačne) do podujatí v rámci Mesiaca Pride v Budapešti alebo ďalších podujatí organizovaných LGBTIQ združeniami pri iných príležitostiach. Mimovládne organizácie a médiá uviedli, že v niektorých prípadoch polícia neposkytla dostatočnú ochranu pred takýmito útokmi.
Právo na bývanie, nútené vysťahovanie
Vláda podnikla ďalšie kroky, aby sa bezdomovectvo stalo trestným činom. Napriek silnej medzinárodnej a domácej kritike Ústavný súd v júni rozhodol, že zmena základného práva z roku 2018, na základe ktorej sa prebývanie na verejných priestranstvách stalo nezákonným, nebola protiústavná.
V júni parlament zamietol návrh požadujúci od obcí, aby poskytovali primerané náhradné ubytovanie rodinám s deťmi, ktoré boli nútene vysťahované. Na základe medzinárodného práva je pritom poskytovanie náhradného ubytovania v takýchto prípadoch ich povinnosťou.
Práva žien
Po svojej februárovej návšteve v krajine dospela komisárka Rady Európy pre ľudské práva k záveru, že Maďarsko zaostáva v otázke rodovej rovnosti a práv žien, a to aj tým, že nepripravilo novú národnú stratégiu v oblasti rodovej rovnosti a zaviedlo politiky spájajúce ženy výlučne s rodinnými záležitosťami.
Vo februári vláda spustila akčný plán na ochranu rodiny. Ten zahŕňal opatrenia na ľahšie zosúladenie pracovného a rodinného života a na podporu rodín.
Pracovná skupina OSN pre otázku diskriminácie žien v právnych poriadkoch a praxi, ako aj organizácie bojujúce za práva žien však tento plán kritizovali za to, že uprednostňuje rodičov so strednými a vysokými príjmami pred nízkopríjmovými rodinami.
V Maďarsku pretrvával stav, v ktorom sa nepodnikali kroky na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách. Trestnému stíhaniu čelil len nízky počet páchateľov takýchto činov a obete často zažívali stigmatizáciu, necitlivé zaobchádzanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní a sudcovského zboru, ktoré viedlo k obviňovaniu obetí a neobjektívnym rozsudkom. Vláda aj naďalej ignorovala tlak občianskej spoločnosti na ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), pričom argumentáciu v prospech dohovoru označovala za „politické vyplakávanie“.
Ľudia na úteku, žiadatelia a žiadateľky o azyl
Maďarsko aj naďalej prísne obmedzovalo vstup do krajiny pre ľudí na úteku a hľadajúcich azyl, pričom na ich prijímanie vláda vyhradila len dve „tranzitné zóny“ na hranici so Srbskom. Takmer všetky žiadosti o azyl predložené osobami prichádzajúcimi z „bezpečnej tranzitnej krajiny“, za akú je považované aj Srbsko, boli zamietnuté na základe nových kritérií, zavedených v roku 2018.
Žiadateľky a žiadatelia o azyl, ktorých žiadosti ešte neboli uzavreté, boli zadržaní v dvoch „tranzitných zónach“, zatiaľ čo tým, ktorých žiadosti boli zamietnuté, úrady počas čakania na vyhostenie neposkytovali stravu. Do konca roka 27 osôb s pomocou Maďarského helsinského výboru požiadalo Európsky súd pre ľudské práva o predbežné opatrenia, aby im začali vydávať stravu. V júni Európska komisia začala nové konanie týkajúce sa porušenia povinnosti v súvislosti s neposkytovaním potravín osobám čakajúcim na vyhostenie po tom, ako ich žiadosti o azyl boli zamietnuté.
Niekoľko organizácií vyjadrilo znepokojenie nad správami, že poriadkové zložky použili nadmernú silu a násilie voči ľuďom na úteku, migrujúcim a hľadajúcim azyl, vrátane detí, počas toho, ako sa ich pokúšali „zatlačiť“ späť do Srbska, často im pri tom spôsobujúc bolesť a zranenia.
Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie vyjadril hlboké znepokojenie nad správami, že medzinárodný zákaz násilného navracania ľudí do krajiny, v ktorej im hrozí prenasledovanie alebo iné závažné porušenie ľudských práv (tzv. non- refoulement), nebol dôsledne dodržiavaný ani v právnych predpisoch, ani v praxi.
V novembri Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade „Ilias a Ahmed proti Maďarsku“ potvrdil, že Maďarsko nedostatočne zvážilo riziká návratu žiadateľov o azyl vyhostených do Srbska. Súd však nedokázal potvrdiť svoj predchádzajúci nález, že zadržiavanie žiadateľov v tranzitnej zóne bez zábezpek či formálneho rozhodnutia predstavovalo svojvoľné zadržiavanie.
Bezpečnosť a opatrenia proti terorizmu
V septembri vláda predĺžila o šesť mesiacov „krízový stav spôsobený masovým prisťahovalectvom“, ktorý je v platnosti od roku 2015 a počas ktorého prislúchajú polícii a armáde mimoriadne právomoci. Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva migrujúcich po svojej júlovej návšteve Maďarska vyzval maďarskú vládu, aby „okamžite prestala vyhlasovať, že čelí krízovej situácii“, a aby chránila práva ľudí hľadajúcich azyl.
Orgány verejnej správy nainštalovali vo verejných priestoroch v Budapešti tisícky bezpečnostných kamier, ktoré boli následne začlenené do súkromných kamerových systémov a prepojené s vládnou databázou. To vyvolalo obavy z porušovania práva na súkromie a diskusiu o ochrane pred hromadným sledovaním. V decembri parlament prijal zákon oprávňujúci policajné použitie softvéru na rozoznávanie tvárí pri kontrole totožnosti osôb.
Ahmed H., sýrsky štátny príslušník, ktorého nespravodlivo odsúdili na základe chybného obvinenia z terorizmu a v januári podmienečne prepustili na slobodu, sa v septembri konečne stretol so svojou rodinou na Cypre. Na základe drakonických maďarských protiteroristických zákonov strávil vo väzení tri a pol roka a stal sa terčom očierňujúcej vládnej kampane.
