Všeobecná deklarácia ľudských práv oslavuje tento rok svoje 70. narodeniny. Oslava je na mieste. Od jej prijatia v roku 1948 sa podarilo mnohé. No oslavujme len chvíľu, pretože ani dnes nie sú ľudské práva samozrejmosťou. Nakoniec vždy, keď ide o ľudské práva, nejde o zápas s istým koncom. Trvalo dekády, kým svetové hnutie za ľudské práva vybojovalo ich dnešnú podobu a zdalo sa, že ďalej sa budú len zlepšovať a prehlbovať. Namiesto toho je realitou snaha ich predefinovať a redukovať.
Čelíme útokom enormných rozmerov na základné ľudskoprávne hodnoty – uznanie slobody, dôstojnosti a rovnosti všetkých ľudí. Z histórie vieme, kam viedla politika diskriminácie a démonizácie. Ku konfliktom a násiliu, strašnej vízii ľudstva spravovaného čistým záujmom iba o seba a zaslepeniu voči nepriaznivému stavu druhých. Netreba chodiť ďaleko po príklady. Stačí pohľad na našich susedov. Maďarsko, Poľsko a Ukrajina ukazujú možné scenáre. Niektorým nástrahám sa môžeme vyhnúť prácou doma, iným len medzinárodnou spoluprácou a solidaritou. Našou výhodou je, že vieme, aké môžu byť dôsledky.
O ľudských právach sa do veľkej miery rozhodne na globálnej úrovni. Tá však bude odrazom správania štátov, miest, hnutí, iniciatív a ich zoskupení. Práve preto je Amnesty International unikátnym hnutím, pretože pôsobí na všetkých úrovniach. A z toho istého dôvodu je dôležitá aj slovenská pobočka Amnesty International. Od svojho vzniku sme postrachom pre tých, ktorí majú v rukách moc a porušujú ľudské práva bez ohľadu na to, či sa to deje v Číne, Rusku, USA, na Filipínach či v Maďarsku. Našou inšpiráciou sú obrancovia a obrankyne ľudských práv, ktorí vo všetkých kútoch sveta neustávajú v boji za lepší svet. Našou povinnosťou je stavať sa na odpor voči útlaku a nespravodlivosti. V Amnesty International Slovensko sa k tomuto záväzku hrdo hlásime. Našou misiou je podporovať ľudské práva, ich garancie, ochranu a v prípade porušenia vždy trvať na vyvodení zodpovednosti.
Mojou víziou je vytvoriť z AMNESTY na Slovensku silnú organizáciu, ktorá sa môže oprieť o stovky až tisíce členov a členiek, podporovateľov a podporovateliek. Organizáciu, ktorá je prítomná všade tam, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv. Organizáciu, ktorá je celoslovenská v pravom slova zmysle – má stálu prítomnosť vo všetkých krajoch Slovenska a je financovaná vo veľkej miere z členských príspevkov slovenských členov a členiek (pre objasnenie: dnes sme financovaní prevažne z členských príspevkov, ale z globálneho hnutia).
Nebude to jednoduché. Potrebujeme viac aktívnych ľudí, ktorí veria v nezastupiteľnú úlohu ľudských práv v našej spoločnosti. Potrebujeme ľudí, ktorí nerezignovali na veci verejné. Sám som bol dlhé roky dobrovoľníkom Amnesty International, viem, čo znamená venovať dlhé dobrovoľnícke hodiny ľudským právam. Často to býva vyčerpávajúce, ale faktom zostáva, že bez takýchto ľudí nebudeme schopní zabrániť úpadku slobody, rovnosti a dôstojnosti ani násiliu, útlaku a diskriminácii.
Povedzme, že nás bude mnoho. Čo bude ďalej? Mnohé recepty z minulosti už nefungujú, mnohé osvedčené praktiky sú už dobré len na nezáväzné cvičenia. Žijeme v dobe, ktorá sa len ťažko porovnáva s minulosťou. Preto aj naše postupy musia byť odlišné. Zlou správou je, že nikto presne netuší, aké to sú. Zatiaľ možno pozorovať len odhodlanie mnohých ľudí ich objaviť. Nevyhnutne musíme experimentovať, skúšať, overovať a replikovať.
Dobrou správou je, že všetko predsa len nezastaralo. Počúvajúc a čítajúc správy o občasnom pozitívnom vývoji je zrejmé, že niečo stále funguje. Napríklad komunikovať, mobilizovať a organizovať ako základné predispozície pozitívnej spoločenskej zmeny platia. Potrebujú isté aktualizácie, ale základom je energia a znalosti, ktoré do nich vloží človek či ľudia. Od roku 2013 som sa intenzívne venoval budovaniu platformy Nie v našom meste, ktorá sa stala hlavnou občianskou rezistenciou voči M. Kotlebovi. Stálo za tým mnoho ľudí presvedčených o tom, že neofašista do verejného úradu nepatrí. Bez ľudí to jednoducho nejde. Preto pozývam všetkých, ktorým záleží na ľudských právach, do Amnesty International. Zvládnuť výzvy dneška môžeme len spoločne.
Tak, ako globálne hnutie Amnesty International, musíme byť aj na Slovensku inkluzívnejší ako kedykoľvek predtým. Hrozby, ktoré sú už tu, sú prepojené. Environmentálne katastrofy sú predpokladom pre masívne porušovanie ľudských práv. Boj za sociálnu spravodlivosť často potláčajú štáty, ale aj medzinárodné korporácie násilím, útlakom a diskrimináciou. Rovnoprávnosť žien stále nie je dosiahnutá a má to tak ľudskoprávne, ako aj spoločenské a ekonomické dôsledky. A mohli by sme pokračovať. Nový pohľad a prístup k ochrane ľudských práv musí postupne zohľadniť esenciálne prepojenie medzi politickými, ekonomickými, sociálnymi a kultúrnymi právami, ale aj právami solidarity. Píšem postupne, pretože nás čaká veľa rokov práce. Nemali by sme však zabúdať na to, že útlak detí, žien a mužov v dôsledku selektívneho prístupu sa deje už dnes.
V Amnesty International Slovensko sme a budeme súčasťou zápasu za svet, v ktorom sú ľudské práva chránené a garantované. Môžete sa na to spoľahnúť. A myslím, že je viac ako jasné, že vašu všemožnú pomoc budeme potrebovať.