TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
29. OKTÓBRA 2026
- Nová správa konštatuje, že iránske orgány sa počas krvavého potlačenia povstania „Žena, život, sloboda“ v roku 2022 dopustili zločinov proti ľudskosti.
- Podrobné vyšetrovanie odhaľuje hierarchiu štátnej moci zodpovednú za uplatňovanie štátnej politiky smrtiacej sily na potlačenie protestov. Identifikuje 87 zodpovedných osôb, ktorých konanie by sa malo vyšetrovať ako možné zločiny proti ľudskosti.
- Iránske orgány neprimerane tvrdo a smrteľne zasahovali proti kurdským a balúčskym komunitám. Vystavili ich prenasledovaniu, ktoré predstavuje zločin proti ľudskosti.
- Valné zhromaždenie OSN by malo vytvoriť medzinárodný mechanizmus trestného súdnictva, ktorý by riešil beztrestnosť za opakované masové zabíjanie protestujúcich. To vyvrcholilo masakrami počas protestov v januári 2026.
- Správa zdôrazňuje potrebu trvalého prímeria a vyvodenia zodpovednosti za porušenia Charty OSN a medzinárodného humanitárneho práva.
Osoby zodpovedné za zločiny proti ľudskosti spáchané pri brutálnom potlačení celonárodných protestov v Iráne roku 2022 naďalej ovládajú represívny štátny aparát Iránu. Upozorňuje na to nová správa Amnesty International Slovensko, ktorá pripomína štvrté výročie začiatku povstania „Žena, život, sloboda“ (Woman Life Freedom uprising). Rozprúdila ho násilná smrť väznenej Zhiny Mahsy Aminiovej, za ktorú nesie zodpovednosť takzvaná mravnostná polícia.
Správa Architekti zverstiev: Štátny aparát, ktorý páchal zločiny proti ľudskosti počas iránskeho povstania „Žena, život, sloboda“ v roku 2022 podrobne opisuje, ako sa iránske orgány s cieľom potlačiť tento protest dopustili zločinov proti ľudskosti. A to vrátane vraždy, mučenia, násilného zmiznutia, väznenia, znásilnenia a prenasledovania z politických, rodových, etnických a náboženských dôvodov. Zlé zaobchádzanie sa týkalo tisícok mužov, žien a detí či rodín pozostalých.
Viac ako tisíc strán dokumentuje aj smrteľné zásahy proti protestujúcim a hierarchiu štátnej moci. V rámci nej identifikuje 87 osôb, ktorých konanie by sa malo vyšetrovať pre podozrenie zo zločinov proti ľudskosti.
Amnesty International vyzýva Valné zhromaždenie OSN, aby urýchlene vytvorilo medzinárodný mechanizmus trestného súdnictva. Jeho cieľom má byť vyvodenie zodpovednosti voči iránskym predstaviteľom za zločiny proti ľudskosti. Rovnako aj predchádzanie ďalším zverstvám, akými boli rozsiahle masakre protestujúcich 8. a 9. januára 2026.
Amnesty International zároveň opätovne vyzýva na rokovanie o trvalom prímerí a na nezávislé vyšetrovanie útokov spáchaných počas konfliktu. Organizácia žiada OSN, aby sa zaoberala vyvodením zodpovednosti za porušenia Charty OSN a medzinárodného humanitárneho práva vrátane možných vojnových zločinov.
„Zločiny proti ľudskosti v Iráne udržiavajú prostredníctvom systému beztrestnosti zakotveného v ústavnom, legislatívnom, politickom a súdnom rámci krajiny…“
„Rozsiahle dôkazy, ktoré sme zhromaždili a analyzovali v našej správe, nenechávajú priestor na pochybnosti. Iránske orgány sa pri potláčaní povstania „Žena, život, sloboda“ v roku 2022 dopustili zločinov proti ľudskosti. Viedli rozsiahly a systematický útok proti civilnému obyvateľstvu, ktoré požadovalo dôstojnosť, ľudské práva a zásadnú politickú zmenu. Konali pritom v súlade so štátnou politikou využívania smrtiacej sily na úplné potlačenie nesúhlasu,“uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
„Naša správa zároveň odhaľuje, ako sa zločiny proti ľudskosti v Iráne udržiavajú prostredníctvom systému beztrestnosti zakotveného v ústavnom, legislatívnom, politickom a súdnom rámci krajiny. Výsledkom sú desivé a opakujúce sa vlny masového zabíjania protestujúcich. Tie vyvrcholili masakrami tisícov ľudí , a to len v rozpätí 48 hodí – 8. a 9. januára 2026. Valné zhromaždenie OSN musí ukončiť neospravedlniteľné normalizovanie masového zabíjania protestujúcich v Iráne. Musí vytvoriť medzinárodný mechanizmus trestného súdnictva zameraný na stíhanie osôb, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť za zločiny proti ľudskosti.
Obyvatelia Iránu už roky čelia brutálnym represiám, prenasledovaniu a beztrestnosti zo strany vlastných orgánov. Dnes mnohí z nich znášajú aj ľudské dôsledky nezákonných vojenských operácií USA a Izraela. Zásadový prístup si vyžaduje odmietnutie beztrestnosti za zločiny proti ľudskosti aj nezákonného použitia sily. Medzinárodné spoločenstvo musí presadzovať diplomatické stratégie, ktoré kladú do centra ochranu civilistov, predchádzanie zverstvám, spravodlivosť a vyvodenie zodpovednosti. Po viac ako šiestich mesiacoch náletov, pri ktorých zahynuli a utrpeli zranenia civilisti, došlo k poškodeniu životného prostredia a rozsiahlemu zničeniu civilnej infraštruktúry. Preto je naliehavo potrebné trvalé prímerie. Súčasne sú nevyhnutné ako nezávislé vyšetrovania, tak aj kroky Valného zhromaždenia OSN na zabezpečenie zodpovednosti za porušenia Charty OSN a medzinárodného humanitárneho práva vrátane možných vojnových zločinov všetkých strán konfliktu.“
Správa Amnesty International dokumentuje, ako iránske orgány nasadili počas celonárodných protestov bezpečnostné sily vyzbrojené strelnými zbraňami vojenského typu a brokovnicami nabitými kovovými brokmi.
Ďalej iránske orgány vydávali rozkazy, ktoré umožnili nezákonné zabitie stoviek protestujúcich a okoloidúcich vrátane desiatok detí.
Požadujte medzinárodné súdne stíhanie za zločiny proti ľudskosti v Iráne
V Iráne zabili, mučili alebo uväznili tisíce protestujúcich za to, že sa domáhali svojich ľudských práv a zásadnej politickej zmeny. Napriek tomu sa vládni predstavitelia zodpovední za zločiny proti ľudskosti naďalej vyhýbajú spravodlivosti, zatiaľ čo preživší, preživšie a ich príbuzenstvo prenasledujú za to, že požadujú zodpovednosť. Medzinárodné spoločenstvo musí presadiť medzinárodné trestné stíhanie za opakované masakry protestujúcich v Iráne. Podpíšte petíciu, v ktorej vyzývate členské štáty OSN, aby vytvorili mechanizmus medzinárodného trestného stíhania za zločiny proti ľudskosti v Iráne.
Spolu s hlavnou správou Amnesty International zverejňuje aj dokument Brutálne zmárnené životy: Obete zločinov proti ľudskosti počas iránskeho povstania „Žena, život, sloboda“ v roku 2022. Zaznamenáva úmrtia 377 protestujúcich a okoloidúcich, pričom 56 z týchto obetí boli deti. Dokument vychádza z informácií a dôkazov získaných počas vyšetrovania celonárodných vzorcov zabíjania zo strany bezpečnostných síl. Obsahuje fotografie obetí a, ak boli dostupné, aj fotografie ich hrobov.
Amnesty International vyzýva Valné zhromaždenie OSN, aby pre Irán vytvorilo medzinárodný mechanizmus trestného súdnictva. Dôvodmi sú politická patová situácia v Bezpečnostnej rade OSN, závažnosť a rozsah spáchaných zločinov a vysoké riziko ich opakovania. Organizácia zároveň vyzýva štáty, aby požiadali Bezpečnostnú radu OSN o postúpenie situácie v Iráne Úradu prokurátora Medzinárodného trestného súdu.
Organizácia tiež vyzýva prokuratúry na celom svete, aby začali vyšetrovania iránskych predstaviteľov podozrivých zo zodpovednosti za zločiny proti ľudskosti na základe univerzálnej alebo inej formy extrateritoriálnej jurisdikcie. Ide aj o predstaviteľov uvedených v správe. Ak existujú dostatočné dôkazy, mali by byť vydané zatykače.
Niekoľkoročný výskum Amnesty International zahŕňa rozhovory s 270 ľuďmi. Ide o protestujúcich, bývalých väzňov, príbuzných zabitých alebo zadržaných osôb, očitých svedkov, právnikov, obhajcov ľudských práv, novinárov a zdravotníckych pracovníkov.
Organizácia analyzovala viac ako 2 000 videí a rozsiahle dokumentárne dôkazy. A to vrátane oficiálnych vyhlásení, uniknutých úradných dokumentov, prokurátorských príkazov, súdnych rozsudkov a forenzných záznamov.
Amnesty International zaslala svoje zistenia najvyššiemu vodcovi Iránu a vysokopostaveným bezpečnostným predstaviteľom a informovala 87 identifikovaných osôb. Do dátumu zverejnenia správy nedostala žiadnu odpoveď.
Celonárodný útok uskutočnený na základe štátnej politiky
Vyšetrovanie Amnesty International zamerané na zločiny proti ľudskosti spáchané pri potláčaní povstania „Žena, život, sloboda“ v roku 2022 odhalilo, že smrteľné zásahy proti protestujúcim viedli dve hlavné bezpečnostné zložky: Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) a Policajné velenie Iránskej islamskej republiky, známe pod perzskou skratkou FARAJA.
Tieto zložky vykonávali štátnu politiku vytvorenú prostredníctvom Najvyššej rady národnej bezpečnosti, Rady štátnej bezpečnosti a bezpečnostných rád na provinčnej a okresnej úrovni.
Príslušníci FARAJA a IRGC opakovane strieľali do davov z útočných pušiek vojenského typu, pištolí a brokovníc nabitých kovovými brokmi. Prenasledovali aj utekajúcich protestujúcich a okoloidúcich, obkľučovali neozbrojené obete, ktoré nepredstavovali hrozbu pre bezpečnostné sily ani pre iných ľudí, a z bezprostrednej blízkosti ich smrteľne postrelili.
Medzi zapojené zložky FARAJA patrila preventívna polícia vrátane jej pomocných a špeciálnych jednotiek. Zložky IRGC zahŕňali operačné divízie, provinčné bezpečnostné jednotky a rôzne práporové jednotky Basídž, napríklad prápor Imáma Alího a prápor Bejt al-Mogaddas. Tieto jednotky IRGC pôsobili pod príslušnými provinčnými zbormi IRGC, ktoré následne podliehali regionálnemu veliteľstvu IRGC.
Zostaňme v kontakte
Oficiálne vyhlásenia a uniknuté dokumenty analyzované v správe odhaľujú štátnu politiku, ktorá sa prejavovala na strategických poradách, v záväzných rozkazoch, plánoch nasadenia, prideľovaní peňazí a zbraní a v pokynoch na „rozhodnú a tvrdú“ reakciu. V jednom uniknutom rozkaze sa uvádzalo, že sily majú „reagovať nemilosrdne a zájsť až tak ďaleko, že spôsobia smrť“.
Svedectvá opakovane opisovali ulice, ktoré v dôsledku nepretržitej streľby bezpečnostných zložiek pripomínali bojiská.
„Nikdy predtým som takéto scény nevidel… Situácia bola veľmi desivá a pripadalo mi to ako vo vojnovej zóne. Bezpečnostné zložky jednoducho neustále stieľali. Nad nikým nemali zľutovanie,“ uviedol Mahsid, ktorý protestoval v Mahabade v provincii Západný Azerbajdžan.
Väčšinu z 377 protestujúcich a okoloidúcich, ktorých úmrtia Amnesty International zaznamenala, zabili bezpečnostné sily počas rozháňania protestov medzi septembrom a decembrom 2022. Ďalší zomreli vo väzbe, po prepustení z väzby alebo za podozrivých okolností, ktoré naznačovali zodpovednosť štátu.
V súlade s dlhodobým vzorcom popierania a zakrývania skutočností iránske orgány uznali iba 202 úmrtí. Väčšinu ostatných obetí nepravdivo pripísali neštátnym aktérom, „výtržníkom“ alebo „ozbrojeným teroristom“, a to napriek presvedčivým dôkazom o opaku. Namiesto toho, aby vysokopostavení predstavitelia po pribúdaní dôkazov zasiahli a zastavili zločiny, opakovane chválili bezpečnostné sily a nariaďovali pokračovanie operácií.
Až 87 predstaviteľov by sa malo trestne vyšetrovať
Na základe podrobnej dokumentácie zapojených bezpečnostných zložiek a dôkladnej analýzy ich veliteľských štruktúr identifikovala Amnesty International 87 iránskych predstaviteľov, ktorých konanie by sa malo vyšetrovať pre podozrenie zo zločinov proti ľudskosti.
Zoznam nie je úplný a zahŕňa osoby od najvyšších úrovní iránskeho bezpečnostného aparátu až po predstaviteľov pôsobiacich na provinčnej a okresnej úrovni.
Z 87 osôb je 62 veliteľov bezpečnostných zložiek vrátane 33 veliteľov IRGC a 27 veliteľov FARAJA. Ďalších 25 osôb pôsobilo na ministerstve vnútra vrátane guvernérov provincií a okresov. Medzi identifikovanými je 10 predstaviteľov na celoštátnej úrovni a 77 predstaviteľov na regionálnej, provinčnej a okresnej úrovni – tí mali zodpovednosť za 17 okresov v provinciách Kurdistan, Kermánšáh a Západný Azerbajdžan, na ktoré sa Amnesty International zamerala pri podrobnom vyšetrovaní.
Medzi identifikovanými osobami sú zosnulý najvyšší vodca a hlavný veliteľ všetkých ozbrojených síl Alí Chameneí a zosnulý náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Mohammad Bagheri.
Obaja zahynuli vo februári 2026 pri leteckých útokoch uskutočnených počas vojenského útoku USA a Izraela proti Iránskej islamskej republike. Amnesty International uvádza aj vtedajšieho ministra vnútra Ahmada Vahídího, ktorý sa odvtedy stal hlavným veliteľom IRGC, a vtedajšieho námestníka ministra vnútra pre políciu a bezpečnosť Majída Míra Ahmádího.
„Toto vyšetrovanie odhaľuje jednotlivé úrovne velenia a koordinácie iránskych orgánov, ktoré stáli za smrteľným potláčaním protestov. Príslušníci zasahujúci v uliciach pôsobili v rámci hierarchickej a koordinovanej reťaze velenia, ktorá ich spájala s predstaviteľmi riadiacimi, umožňujúcimi, uľahčujúcimi a podporujúcimi zločiny spáchané v obrovskom rozsahu,“ uviedla Agnès Callamard.
„Identifikovaní predstavitelia sú v Iráne naďalej mimo dosahu spravodlivosti. Väčšina z nich si zachováva svoje funkcie, z ktorých môžu pokračovať v smrteľných represiách, pričom niektorí dokonca po zločinoch proti ľudskosti spáchaných v roku 2022 vo veliteľskej hierarchii postúpili. Dôsledky pretrvávajúcej beztrestnosti sú ničivé. Je najvyšší čas vytvoriť pre Irán medzinárodný mechanizmus trestného súdnictva pre Irán, skôr než dôjde k ďalšiemu masakru protestujúcich.“
Ničivé dôsledky pre kurdské a balúčske komunity
Protestujúci z prenasledovaných balúčskych a kurdských komunít v Iráne utrpeli neúmerne vysoký podiel smrteľných zásahov. Predstavovali 62 všetkých zaznamenaných obetí, hoci Balúčovia tvoria približne päť percent a Kurdi 10 až 15 percent obyvateľstva krajiny.
Amnesty International zaznamenala v provincii Sístán a Balúčistán nezákonné zabitie 106 balúčskych protestujúcich a okoloidúcich vrátane 20 detí. Za úmrtia boli zodpovedné bezpečnostné zložky. Tieto obete predstavovali 33 percent zaznamenaných úmrtí. Len 30. septembra 2022 bezpečnostné zložky v Záhedáne po piatkových modlitbách nezákonne zabili 87 ľudí. Tento zásah je všeobecne známy ako „Krvavý piatok“.
Organizácia zdokumentovala aj okolnosti nezákonného zabitia 95 kurdských protestujúcich a okoloidúcich vrátane 13 detí. K úmrtiam došlo pri rozháňaní protestov alebo v militarizovaných oblastiach v blízkosti protestov, ktoré práve prebiehali alebo sa nedávno skončili, v 17 okresoch provincií Kurdistan, Kermánšáh a Západný Azerbajdžan. Väčšinu obetí smrteľne postrelili. Ďalší zomreli po brutálnom bití, zásahu slzotvornými granátmi alebo po úmyselnom prejdení vozidlami bezpečnostných síl.
„Príslušníci strieľali na každého, koho mali na dohľad. Nezáležalo im na tom, či išlo o ženy, deti, okoloidúcich alebo protestujúcich,“ uviedol Iman, očitý svedok zo Sanandadžu v provincii Kurdistan.
Amnesty International zistila, že v provinciách Kermánšáh, Kurdistan a Západný Azerbajdžan bezpečnostné sily pravidelne nasadzovali pušky pre odstrelovačov, útočné pušky, samopaly a ťažké guľomety namontované na korbách pickupov.
Amnesty International dospela k záveru, že voči kurdskí a balúčski protestujúcim boli zavraždení a mučení s diskriminačným úmyslom, a to z politických a etnických dôvodov. Podľa organizácie sú tak vo vzťahu k týmto skupinám naplnené znaky zločinu proti ľudskosti v podobe prenasledovania.
Zámerne vytvorená beztrestnosť
V Iráne je beztrestnosť za zločiny podľa medzinárodného práva a ďalšie závažné porušovania ľudských práv systémová a zámerne udržiavaná.
Iránska ústava podriaďuje súdnictvo priamej kontrole najvyššieho vodcu. Ten je nielen hlavným veliteľom bezpečnostných síl, ale vymenúva aj šéfa súdnej moci, ktorý následne menuje vysokopostavených sudcov a prokurátorov.
Prípady závažného porušovania ľudských práv príslušníkmi bezpečnostných zložiek riešia vojenské prokuratúry a súdy. Sudcovia a prokurátori v nich môžu pochádzať zo samotných bezpečnostných zložiek a pravidelne sa spoliehajú na výpovede tých istých bezpečnostných zložiek, ktoré sú podozrivé zo spáchania zločinov.
Iránsky zákon o používaní strelných zbraní ozbrojenými silami v nevyhnutných prípadoch umožňuje používať strelné zbrane na rozháňanie protestov. To je v otvorenom rozpore s medzinárodným právom, ktoré povoľuje použitie strelných zbraní iba ako krajné riešenie na odvrátenie bezprostrednej hrozby smrti alebo vážneho zranenia. Zákon zároveň vo všeobecnosti oslobodzuje štátnych príslušníkov od občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti.
„Ľudia, ktorí prežili zásahy, a rodiny obetí v Iráne sú uväznení v systéme, v ktorom inštitúcie určené na zabezpečenie spravodlivosti ovládajú orgány majú krv na rukách. Rodiny hľadajúce pravdu a spravodlivosť čelia prenasledovaniu,“ uviedla Agnès Callamard.
„Vyzývať na vyvodenie zodpovednosti prostredníctvom iránskych súdnych orgánov, ktoré sa podieľajú na zločinoch proti ľudskosti, je odtrhnuté od reality. Medzinárodné spoločenstvo musí okamžite presadzovať medzinárodné cesty k spravodlivosti. Valné zhromaždenie OSN musí čeliť kríze beztrestnosti, ktorá vystavuje obyvateľov Iránu opakovanému a stupňujúcemu sa masovému zabíjaniu počas protestov.“
Kontext situácie
Amnesty International zverejňuje túto správu v čase, keď ľudia v Iráne čelia riziku zločinov podľa medzinárodného práva na dvoch frontoch.
Na jednej strane sú vystavení porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva po tom, čo USA a Izrael 28. februára 2026 nezákonne zaútočili na Irán, čím porušili Chartu OSN.
Na druhej strane riziko spáchania ďalších zločinov proti ľudskosti v súvislosti s potláčaním protestov je stále markantné. Iránske orgány využívajú zámienku „vojnových podmienok“ na zintenzívnenie domácich represií, ďalšiu militarizáciu verejných priestranstiev, otvorené vyhrážky masovým zabíjaním protestujúcich a disidentov a stupňovanie politicky motivovaných svojvoľných popráv.
Iránom prechádzajú postupné vlny protivládnych protestov už od decembra 2017. Protestujúci opakovane vychádzali do ulíc a požadovali ľudské práva, dôstojnosť, slobodu, koniec systému Islamskej republiky a prechod k novému spôsobu správy krajiny, ktorý rešpektuje ľudské práva.
Rozsiahly výskum Amnesty International o reakciách iránskych orgánov na jednotlivé vlny protestov v obdobiach december 2017 – január 2018, november 2019, september – december 2022 a január 2026 odhaľuje opakujúci sa vzorec masového nezákonného zabíjania, mučenia, násilných zmiznutí a ďalších zločinov podľa medzinárodného práva.