OTVORENÝ LIST ADRESOVANÝ PREZIDENTOVI SLOVENSKEJ REPUBLIKY
9. JÚNA 2025
Vážený pán prezident,
obraciame sa na Vás v mene občianskej spoločnosti, odborníčiek a odborníkov v oblasti sociálnej politiky a ľudských práv, ako aj ľudí so skúsenosťou s chudobou. Dovoľujeme si Vás vyzvať, aby ste využili svoje ústavné právomoci a vetovali novelu zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú parlament schválil dňa 29. mája 2025.
Prijatá novela zavádza represívne opatrenia, ktoré až na výnimky podmieňujú vyplácanie sociálnych dávok vykonávaním štátom organizovanej práce. Navrhnuté opatrenia vytvárajú bariéry a obmedzujú prístup k minimálnej sociálnej podpore. Signatárky a signatári sú presvedčené, že takéto opatrenia predstavujú vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti a v konečnom dôsledku môžu prehĺbiť sociálne a ekonomické nerovnosti.
Problematické body novely zákona a jej dôsledky
1. Podmieňovanie dávky v hmotnej núdzi prácou
Jedným z dlhodobých problémov zákona je ustanovenie, ktoré umožňuje odobrať alebo znižovať dávku v hmotnej núdzi, ak osoba nevykoná aktivačné činnosti v rozsahu minimálne 32 hodín mesačne. Toto ustanovenie, hoci nie je explicitne definované ako povinnosť, fakticky vytvára situáciu, v ktorej osoby v hmotnej núdzi musia vykonávať prácu za extrémne nízku odmenu, inak riskujú stratu minimálnej sociálnej podpory potrebnej na základné prežitie.
Toto podmienenie sa má po novom rozšíriť aj na odmietnutie „vhodnej pracovnej ponuky“. Dávka v hmotnej núdzi nemá slúžiť na „aktivovanie“ nezamestnaných či na „získanie pracovných návykov“. Úlohou dávky v hmotnej núdzi je zabezpečiť záchrannú a zákonnú sociálnu sieť, a preto by sa dávka nemala podmieňovať prijatím či neprijatím vhodnej pracovnej ponuky.
2. Nejasné kritériá a riziko svojvôle
Novela stanovuje, že osoba v hmotnej núdzi môže byť sankcionovaná znížením dávky, ak odmietne „vhodnú pracovnú ponuku“ sprostredkovanú úradom práce bez „vážnych dôvodov“. Problémom je však nejasnosť kritérií, na základe ktorých sa bude posudzovať, či odmietnutie práce bolo oprávnené. Toto ustanovenie je mimoriadne nejasné, pričom samotné posúdenie vážnosti dôvodov odmietnutia zostáva na rozhodnutí úradu práce, čím sa vytvára priestor na subjektívne rozhodovanie a potenciálnu svojvôľu.
Novela zákona o službách zamestnanosti vymedzuje povinnosť osoby v hmotnej núdzi byť na účel ponuky vhodného zamestnania k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania. Odmietnutie ponuky vhodného zamestnania ako aj nedostavenie sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov sa považuje za nespoluprácu. V takom prípade je osobe znížená dávka v hmotnej núdzi. Pre osoby, ktoré žijú vo vylúčených komunitách alebo bez stabilného bývanie môžu byť tieto lehoty nesplniteľné.
3. Sankcie za stratu zamestnania
Ďalším sporným bodom je, že osoba, ktorá opakovane stratí prácu do jedného mesiaca od nástupu, môže byť sankcionovaná znížením dávok. Takéto ustanovenie je neprimerané a nespravodlivé, pretože nezohľadňuje dôvody straty zamestnania. Novela tak ďalej otvára priestor na znižovanie pracovných štandardov.
4. Neexistujúca pracovnoprávna ochrana
Práca v systéme aktivačných činností navyše nie je pokrytá štandardnou zamestnaneckou ochranou. Osoby zapojené do týchto prác nemajú nárok na riadnu mzdu, dovolenku či stravné a nespadajú pod ochranu Zákonníka práce.
5. Rozmach prekarizovanej práce
Novela umožňuje, aby aktivačné činnosti organizovali nielen samosprávy, ale aj vyššie územné celky, organizácie, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, ako aj právnické osoby pôsobiace vo verejnom záujme. Tieto subjekty budú môcť využívať ľudí v hmotnej núdzi na údržbu verejných priestranstiev, opravy, administratívne činnosti, sociálne služby či dokonca vzdelávacie aktivity. To znamená, že inštitúcie, ktoré by inak museli vytvárať riadne platené pracovné miesta, budú môcť namiesto toho využívať pracovnú silu, ktorá nedostane riadnu mzdu, nebude chránená pracovnoprávnymi normami a nebude mať prístup k žiadnym zamestnaneckým benefitom.
6. Diskriminačný vplyv na najzraniteľnejšie skupiny
Novela neprimerane zasiahne najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti, ktoré už dnes čelia sociálnemu vylúčeniu a systémovej diskriminácii na trhu práce. Tieto skupiny budú zároveň predstavovať väčšinu osôb, ktoré budú pod hrozbou straty dávky vykonávať podhodnotenú prácu bez právnej ochrany. Novela v praxi môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti a vystaviť ľudí ešte väčšej neistote, namiesto toho, aby im poskytovala reálnu podporu pri vstupe na pracovný trh.
7. Špirála represívnych opatrení
Ďalším závažným aspektom novely je zavedenie mechanizmu, podľa ktorého môže byť rodine odňatý príspevok na nezaopatrené dieťa v prípade, že dieťa spácha priestupok alebo mu bude uložené výchovné opatrenie. Sankcionovanie rodiny za správanie dieťaťa
kolektívnym spôsobom môže viesť k neprimeraným dôsledkom, keď dôjde k zníženiu už aj tak minimálnych finančných zdrojov domácnosti, čím sa celá rodina ocitne v ešte väčšej núdzi. Novela zákona je v rozpore s Revidovanou Európskou sociálnou chartou, ktorú Slovensko ratifikovalo. Ide o články 12 (právo na sociálne zabezpečenie), 13 (sociálna pomoc) a 30 (ochrana pred chudobou a sociálnym vylúčením). Signatárstvo varuje, že novela zákona môže viesť k systémovému porušovaniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
Vážený pán prezident, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Vás vyzývame, aby ste túto legislatívu nepodpísali a vrátili späť do parlamentu. Ako prezident republiky máte jedinečnú možnosť zabrániť tomu, aby sa zo zákona stal nástroj sociálnej represie namiesto nástroja solidarity a spravodlivosti.
Veríme, že ochrana dôstojnosti každého človeka, bez ohľadu na jeho sociálny status, je záväzok, ktorý chcete aj vo Vašom úrade dodržiavať a chrániť.
V prípade záujmu prebrať naše výhrady na osobnom stretnutí sme Vám k dispozícii.
Ďakujeme Vám za pozornosť, ktorú venujete tejto naliehavej a dôležitej záležitosti.
S úctou,
Róbert Furiel, riaditeľ, Saplinq
Zuzana Havírová, riaditeľka, Rómske advokačné a výskumné stredisko
Miriama Michal Hrehová, riaditeľka OZ Odyseus
Alexandra Kárová, výkonná riaditeľka, OZ Vagus
Ján Košč, ekonomický analytik, Konfederácia odborových zväzov
Adriana Mesochoritisová, riaditeľka, Možnosť voľby
Silvia Porubänová, výkonná riaditeľka, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Brigita Schmögnerová, OZ Proforum
Rado Sloboda, riaditeľ, Amnesty International Slovensko
Zuzana S. Szabóová, Komunitná nadácia Zdravé mesto
Jolana Šuleková, riaditeľka, DORKA, n. o.
Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov
Michaela Ujházyová, analytička, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Lenka Vestenická, expertka na ľudské práva, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva