Amnesty International vydáva výskumnú správu s názvom Žijeme v systéme násilia: Štrukturálne násilie voči osobám poskytujúcim sexuálne služby v Írsku. Správa odhaľuje, ako kriminalizácia aspektov sexuálnej práce núti týchto ľudí podstupovať väčšie riziká. Tým, že sa musia vyhýbať polícii, totiž zároveň ohrozujú svoju bezpečnosť a neraz i život. V tlačovej a výskumnej správe nájdete:
- stanovisko Amnesty International k zákonu o sexuálnych službách, ktorý je aktuálne platný v Írsku a odporúčania na zmeny, ktoré by mali byť súčasťou revízie Trestného zákona v oblasti sexuálnych trestných činov z roku 2017
- informácie o tom, prečo Amnesty podporuje úplnú dekriminalizáciu predaja sexuálnych služieb, ale nepodporuje ich legalizáciu
- osobné výpovede sexuálnych pracovníčok, ktoré opisujú riziká a problémy, ktoré so sebou prináša aktuálna právna úprava
- informácie z prieskumu, ktorý uskutočnila Amnesty International v decembri 2021, a ktorý ukázal, že 70 % ľudí v Írsku si myslí, že sexuálne pracovníčky by mali byť zapojené do tvorby návrhov všetkých zákonov, ktoré sa ich priamo týkajú. 73 % ľudí v Írsku si myslí, že sexuálne pracovníčky majú právo rozhodovať o svojom tele a živote.
TLAČOVÁ SPRÁVA
25. januára 2022, 00:01 hod.
Kriminalizácia sexuálnej práce nezastaví útoky na sexuálne pracovníčky, naopak, vytvára podmienky pre ich zneužívanie
Skúsenosti z Írska ukázali, že tamojší zákon z roku 2017, hoci bol predložený so zámerom chrániť obete obchodovania s ľuďmi a sexuálne pracovníčky a pracovníkov pred vykorisťovaním, práve naopak uľahčuje ich zneužívanie.
Amnesty International dnes vydala správu s názvom Žijeme v systéme násilia: Štrukturálne násilie voči osobám poskytujúcim sexuálne služby v Írsku. Správa odhaľuje, ako kriminalizácia aspektov sexuálnej práce núti týchto ľudí podstupovať väčšie riziká. Tým, že sa musia vyhýbať polícii, totiž zároveň ohrozujú svoju bezpečnosť a neraz i život.
„Zákony, ktoré majú chrániť sexuálne pracovníčky a pracovníkov, ich vystavujú vyššiemu riziku zneužívania a násilia vrátane znásilnenia a fyzických útokov. Toto nám o skutočnom vplyve zákona z roku 2017 hovoria samotní ľudia, ktorých sa týka, a írska vláda ich musí začať počúvať. Náš výskum jasne ukazuje, že kriminalizácia nákupu sexuálnych služieb núti sexuálne pracovníčky podstupovať väčšie riziko, a to aj v súvislosti s trestným postihom za prevádzkovanie verejných domov, ktorý im bráni spolupracovať na zaistení vlastnej bezpečnosti.“ upozorňuje Colm O’Gorman, výkonný riaditeľ Amnesty International Írsko.
Väčšina sexuálnych pracovníčok a pracovníkov, s ktorými organizácia viedla výskumné rozhovory, si želá úplnú dekriminalizáciu sexuálnych služieb v Írsku, a to vrátane ich kupovania. Uvádzali tiež, že zdieľanie priestorov s inými osobami poskytujúcimi sexuálne služby im pomáha zvyšovať osobnú bezpečnosť a obmedzovať riziko násilia.
Jedna zo sexuálnych pracovníčok povedala Amnesty International: „V situácii jedna na jedného, žena s mužom, nemáme šancu. Potrebujeme nablízku ďalšie dievča, ktoré bude počuť, čo sa deje… Byť sama je veľmi nebezpečné.“
Iná sexuálna pracovníčka v rozhovore s Amnesty International uviedla: „Raz v noci som zašla do zapadnutej slepej uličky, aby ma Garda [írska polícia] nenašla… tam sme mali istotu, že okolo nás neprejde policajné auto. Ale zároveň mi bolo jasné, že ak sa dostanem do nejakého maléru, nemám žiadnu únikovú cestu… A to bol priamy dôsledok toho, že hliadky sa zamerali na klientov.“
Polícia ako ďalšie ohrozenie
Výskum tiež ukazuje, že osoby poskytujúce sexuálne služby zásadne trápi nedostatok dôvery v políciu, ako aj spoločenská stigma posilňovaná Trestným zákonom.
Prevažná väčšina respondentiek uviedla, že počas vykonávania sexuálnej práce zažili násilie. Zároveň však mnohé uviedli, že majú strach z polície. Ako hlavné dôvody, prečo sa radšej neobrátili na políciu v prípadoch, keď zažili násilie, uvádzali nedostatok dôvery a presvedčenie, že polícia aj tak nepodnikne žiadne kroky. Okrem toho sexuálne pracovníčky v rozhovoroch vyjadrili strach z obťažovania alebo násilia zo strany príslušníkov polície. Obávajú sa aj straty bývania, ak by sa polícia obrátila na prenajímateľa či prenajímateľku ich bytu.
Jedna sexuálna pracovníčka povedala Amnesty International: „Policajtov vnímam skôr ako ohrozenie, než ako ochranný štít.“ Ďalšia vo výskumnom rozhovore uviedla: „Sexuálnu prácu treba stopercentne dekriminalizovať. Kým to tak nie je, veľmi sa bojím obrátiť na políciu či hocikde inde. V každom inom biznise, ak natrafíte na zlých klientov, ak sa vám niečo stane, môžete zavolať políciu… Zákon by sa mal skôr snažiť vytvoriť pre nás bezpečnejšie prostredie.“
Špecifické obavy z kontaktovania polície pociťujú sexuálne pracovníčky v postavení prisťahovalkýň, napríklad ak plánujú požiadať o írske občianstvo. Jedna z takýchto sexuálnych pracovníčok v rozhovore s Amnesty International povedala: „Policajtov by som zavolala jedine vtedy, ak by som niekde na zemi umierala. … Osobne budem radšej v ohrození s klientom ako s policajtom.“
Okrem nefunkčných zákonov čelia aj viacnásobnej stigmatizácii
Pre mnoho opýtaných sa kriminalizácia platenia za sex pridáva k už aj tak vysokej miere spoločenskej stigmy a diskriminácie, ktoré zažívajú z iných dôvodov, ako je napríklad rasový a etnický pôvod, rodová identita, zdravotné znevýhodnenie, užívanie drog, bezdomovectvo alebo prisťahovalectvo.
Výskum Amnesty International poukazuje na nedostatok údajov o skúsenostiach sexuálnych pracovníčok a pracovníkov. Írska vláda sa zároveň opiera o zastaraný, chybný výskum, ktorý nerozlišuje medzi sexuálnou prácou a obchodovaním s ľuďmi s cieľom sexuálneho vykorisťovania. Zdôrazňuje tiež, že pri príprave zákona z roku 2017 sa návrhy dostatočne nekonzultovali so samotnými ľuďmi ponúkajúcimi sexuálne služby.
V súčasnosti prebieha v Írsku revízia Trestného zákona v oblasti sexuálnych trestných činov z roku 2017 – a sexuálne pracovníčky a pracovníci chcú, aby ich tentoraz vláda počúvala.
„Revízia zákona predstavuje príležitosť zabezpečiť, aby skutočne chránil sexuálne pracovníčky. Na to ich však treba prizvať, aby sa do procesu revízie zmysluplne zapojili. Zákony a predpisy, ktoré ich majú chrániť, predsa musia odrážať aj ich životné skúsenosti,“ zdôraznil Colm O’Gorman.
Kontext a časté otázky
Prieskum, ktorý uskutočnila Amnesty International v decembri 2021, ukázal, že 70 % ľudí v Írsku si myslí, že sexuálne pracovníčky by mali byť zapojené do tvorby návrhov všetkých zákonov, ktoré sa ich priamo týkajú. 73 % ľudí v Írsku si myslí, že sexuálne pracovníčky majú právo rozhodovať o svojom tele a živote.
Od roku 2017 sa v časti 4 Trestného zákona o sexuálnych trestných činoch v Írsku kriminalizuje kupovanie sexuálnych služieb. Zároveň sa výrazne zvýšili tresty za prevádzkovanie verejných domov – definovaných ako dve alebo viac sexuálnych pracovníčok alebo pracovníkov predávajúcich sexuálne služby v spoločných priestoroch. Za prevádzkovanie verejného domu môžu pracovníčkam udeliť pokutu vo výške 5 000 eur alebo trest odňatia slobody až na 12 mesiacov.
Celosvetový fenomén
V rokoch 2016 až 2019 vykonala Amnesty International výskum o situácii ľudí pracujúcich v sexbiznise v Argentíne, Dominikánskej republike, Hongkongu, Nórsku a Papue-Novej Guinei. Podľa našich zistení zažívajú sexuálne pracovníčky násilné útoky, diskrimináciu a nespravodlivosť. Veľká časť tohto násilia a zneužívania ostáva nenahlásená, nevyšetrená a nepotrestaná a štáty tak zlyhávajú v plnení svojich ľudskoprávnych záväzkov.
V posledných rokoch začali prichádzať znepokojujúce informácie o podobných problémoch v oblasti ľudských práv aj z Írska. Pribúdajú aj medializované správy o zatýkaní a odsúdení sexuálnych pracovníčok. V súvislosti s práve prebiehajúcou revíziou časti 4 Trestného zákona o sexuálnych trestných činoch z roku 2017 môže hĺbkový výskum, z ktorého táto správa vychádza, poskytnúť cenné poznatky o situácii v oblasti ľudských právach osôb poskytujúcich sexuálne služby v Írsku, najmä v súvislosti s ich právom na bezpečnosť a slobodu pred násilím.
Dekriminalizácia, nie legalizácia
Amnesty International podporuje dekriminalizáciu sexuálnej práce, pretože tá predstavuje model, ktorý umožňuje lepšie chrániť práva ľudí poskytujúcich sexuálne služby. Tento krok nedokáže vyriešiť všetky problémy sprevádzajúce sexuálnu prácu (resp. problémy všetkých sexuálnych pracovníčok a pracovníkov). Dekriminalizácia má však potenciál zlepšiť ich prístup k zdravotnej starostlivosti, možnosti ohlasovať trestné činy polícii a organizovať sa a spolupracovať v záujme zvýšenia svojej osobnej bezpečnosti. Takisto napomáha k oslabeniu stigmy, ktorá sa spája so zabezpečovaním živobytia (pre seba a svoju rodinu) sexuálnou prácou.
Amnesty International zároveň nevyzýva na legalizáciu sexuálnej práce. Legalizovať sexuálnu prácu by totiž znamenalo nielen odstrániť zákony kriminalizujúce sexuálne pracovníčky a pracovníkov, ale aj zaviesť špecifické zákony a predpisy s cieľom formálne sexuálnu prácu regulovať, kontrolovať a presadzovať dodržiavanie zvoleného právneho rámca. Amnesty International nepožaduje zavedenie regulácie sexuálnej práce odlišnej od regulácie práce v iných odvetviach.
Ochrana sexuálnych pracovníčok neznamená dekriminalizáciu obchodovania s ľuďmi
Dekriminalizácia sexuálnej práce neznamená odstránenie trestných sankcií za obchodovanie s ľuďmi. Amnesty International zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania predstavuje závažné porušovanie ľudských práv a štáty sú povinné podľa medzinárodného práva a noriem v oblasti ľudských práv zabezpečiť, aby bolo považované za trestný čin. Amnesty International podporuje kriminalizáciu obchodovania s ľuďmi a vyzýva štáty, aby pred ním zaručili účinnú právnu ochranu. Štáty musia osoby obchodujúce s ľuďmi vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd; a obetiam obchodu s ľuďmi zaručiť právo na prístup k spravodlivosti a odškodneniu a podpore na všetkých potrebných úrovniach.
Obete obchodovania s ľuďmi by nemali byť kriminalizované. Boj proti obchodovaniu s ľuďmi nesmie vytvárať alebo prehlbovať situácie, ktoré prispievajú k obchodovaniu s ľuďmi alebo ďalej porušujú ľudské práva kohokoľvek, najmä žien a ľudí patriacich k iným marginalizovaným skupinám.
Štáty by tiež mali prijať a implementovať účinné zákony, predpisy a programy, ktoré zabezpečia, že nikto nebude nútený poskytovať sexuálne služby a každý bude môcť prestať poskytovať sexuálne služby, keď sa tak rozhodne. Niektoré výskumy naznačujú, že dekriminalizácia sexuálnej práce môže pomôcť obetiam obchodovania s ľuďmi a viesť k účinnejšiemu úsiliu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Plošná kriminalizácia niektorých aspektov sexuálnej práce, ako napríklad prostredníctvom ustanovenia o prevádzkovaní verejných domov v Írsku, neprispieva k lepšej ochrane obetí obchodovania s ľuďmi, ale ohrozuje sexuálne pracovníčky a vystavuje ich zvýšenému riziku násilia, ako to dokazuje aj táto správa.
KONIEC