TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
4. marca 2025
Ruské orgány vystavili ukrajinských vojnových zajatcov a zajatých civilistov v ruskom zajatí mučeniu, dlhodobému zadržiavaniu v izolácii, násilnému zmiznutiu a inému neľudskému zaobchádzaniu, čo predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Amnesty International vo svojej novej správe s názvom Ohlušujúce ticho: Ukrajincov v ruskom zajatí podrobujú izolácii, násilnému zmiznutiu a mučeniu dokumentuje, ako sú ukrajinskí vojnoví zajatci a civilisti, ktorých Rusko zadržiava v zajatí od februára 2022, zámerne odrezaní od vonkajšieho sveta, často na celé roky. Nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o miesto ich pobytu, umožnil, že ich mučenie a iné zlé zaobchádzanie vo väzbe, a dokonca aj nezákonné zabíjanie vojnových zajatcov, pokračuje úplne beztrestne.
Systematická politika nezákonného zaobchádzania s ukrajinskými zajatcami
„Systémové zadržiavanie ukrajinských vojnových zajatcov a civilistov v úplnej izolácii je zo strany Ruska prejavom zámernej politiky. Cieľom tejto politiky je zajatých Ukrajincov dehumanizovať a umlčať. Ich rodiny tak nechávajú v útrapách čakať na správy o svojich blízkych.
Mučenie prebieha v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta. Obete sú úplne odkázané na milosť a nemilosť svojich väzniteľov. Nejde o rad izolovaných prípadov, ale o systematickú politiku, ktorá porušuje všetky zásady medzinárodného práva,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
Správa Amnesty International vychádza z rozhovorov so 104 ľuďmi na Ukrajine v období od januára do novembra 2024. Je medzi nimi päť bývalých ukrajinských vojnových zajatcov, príbuzenstvo 38 vojnových zajatcov a 23 Ukrajincov „nezvestných za osobitných okolností“, 28 prepustených civilistov a ich príbuzných, ako aj 10 ruských vojnových zajatcov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní na Ukrajine.
Bez informácií
Hoci ich presný počet nie je známy, je pravdepodobné, že v súčasnosti držia v zajatí v Rusku a na okupovanej Ukrajine tisíce Ukrajincov. Ide o vojenský personál aj civilistov.
Väčšinu ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavajú v izolácii. Ich rodiny nemajú žiadne alebo takmer žiadne informácie o ich osude, zdravotnom stave alebo mieste pobytu.
Ruské orgány zároveň odopreli medzinárodným organizáciám prístup k zajatcom. Ide o súčasť zámernej politiky s cieľom postaviť vojnových zajatcov mimo ochrany, ktorú im zaručuje medzinárodné právo. Dlhodobé zadržiavanie v izolácii môže predstavovať neľudské zaobchádzanie.
Olena Kolesnyk, ktorej manžela Serhija zajali v júli 2024, uviedla, že to málo informácií, ktoré mala o jeho pobyte, bolo neoficiálnych a nepotvrdených. „Nebudem vedieť, kde mám manžela hľadať a kam mám písať listy. Táto čierno-čierna tma nevedomosti – to ma ubíja,“ povedala pre Amnesty International.
Nezvestní
Ukrajinské orgány evidujú desaťtisíce Ukrajincov ako „nezvestných za osobitných okolností“. Mnohí z nich sú pravdepodobne vo väzbe, zatiaľ čo ďalší mohli byť zabití. V niektorých prípadoch Rusko oznámilo zajatie jednotlivých vojnových zajatcov Medzinárodnému výboru Červeného kríža, ako to vyžaduje medzinárodné právo. Je však pravdepodobné, že ďalšie stovky alebo tisíce vojnových zajatcov nenahlásilo.
Manžel Chrystyny Makarchuk, Volodymyr, vystúpil v ruskej televízii, kde opísal, ako ho zajali. Okrem toho jeden z navrátených vojnových zajatcov, ktorý Volodymyra osobne poznal, potvrdil jeho rodine, že bol v zajatí. Rusko však zadržanie Volodymyra nepotvrdilo.
Nepriznanie zadržania osôb, ako v prípade manžela Chrystyny Makarčukovej, predstavuje násilné zmiznutie.
Značný počet osôb, o ktorých sa predpokladá, že sa stali obeťami násilného zmiznutia, tvoria aj civilisti. Rusko dlhodobo využíva svojvoľné zatýkanie, mučenie a násilné zmiznutie na zastrašovanie civilného obyvateľstva v oblastiach pod svojou kontrolou. Takéto činy predstavujú zločiny proti ľudskosti.
Systémové mučenie a upieranie lekárskej starostlivosti
Amnesty International zdokumentovala otrasné prípady mučenia a odopierania lekárskej starostlivosti v ruskom zajatí.
„Hneď ma začali mučiť. Bili ma paralyzérmi, tými špeciálnymi tyčami, bolo to veľmi bolestivé. Videl som, ako potom chlapi začali umierať. Ich srdce to už jednoducho nevydržalo,“ povedal Volodymyr Ševčenko, bývalý vojnový zajatec, ktorý strávil v ruskom zajatí viac ako dva roky.
Serhij Koroma, bývalý ukrajinský vojnový zajatec, utrpel ťažké zranenie pred tým, ako ho zobrali do zajatia. Pre Amnesty International uviedol, že raz mu dali iba lokálne antiseptikum a ponechali ho napospas osudu, či sa vylieči alebo zomrie.
Porušenie pravidiel vedenia vojny
Rusko svojím konaním hrubo porušuje Ženevské dohovory, ktoré zajatcom zaručujú právo na pravidelnú korešpondenciu, prístup k lekárskej starostlivosti a návštevy medzinárodných organizácií.
Amnesty International vyzýva Rusko, aby prestalo používať násilné zmiznutia, zadržiavanie v izolácii a mučenie Ukrajincov v zajatí. Ruské orgány musia tiež informovať príslušné orgány o stave všetkých svojich zajatcov. Zároveň musia umožniť medzinárodným humanitárnym organizáciám neobmedzený prístup k nim. Rusko musí okrem toho zabezpečiť primeranú zdravotnú starostlivosť pre všetkých Ukrajincov v zajatí a priamo repatriovať tých, ktorí sú vážne chorí a zranení. Na tento účel musí zriadiť zmiešané lekárske komisie. Nezákonne zadržiavaných civilistov musia bezodkladne prepustiť.
„Medzinárodné spoločenstvo by malo využiť všetok svoj vplyv a nástroje vrátane univerzálnej jurisdikcie proti Rusku na to, aby zastavilo tieto závažné zločiny podľa medzinárodného práva a zabezpečilo, že bude za ne vyvodená zodpovednosť. Bez spravodlivosti sa utrpenie ukrajinských vojnových zajatcov, zadržiavaných civilistov a ich rodín len prehĺbi.“ povedala Agnès Callamard.