Naďalej dochádza k prípadom zlého zaobchádzania s Rómami zo strany polície. Zadržiavaním žiadateľov o azyl došlo k porušeniu ich práva. Niektoré inštitúcie pre mentálne postihnutých ľudí používajú „klietkové postele“.
Diskriminácia voči Rómom
Napriek úsiliu vlády bojovať s diskrimináciou, obzvlášť v oblasti vzdelávania, sa Rómovia naďalej stretávajú so všeobecnou diskrimináciou v rôznych oblastiach života, vrátane zdravotníctva, v zamestnaní a ubytovaní.
V máji isté noviny používajúc skrytú kameru odhalili, že v pôrodníckom oddelení nemocnice Eger, v okrese Heves, boli rómske ženy ubytované zvlášť. Podľa Rómskeho tlačového centra bolo v júni približne 20 rodín, ktoré sa po strate domova ubytovali v starej priemyselnej továrni v Budapešti, prinútených opustiť areál. Urobili tak po hrozbe, že v opačnom prípade im budú odobraté deti, ktoré v areáli vraj nie sú v bezpečí.
Po vzhliadnutí údajov o počte Rómov v okrese Pest riaditeľka mestského úradu v Piliscsaba v októbri údajne vyhlásila: „Bože, je ich tu tak veľa, keby tak Hitler začal svoj plán na Cigáňoch.“ Bola suspendovaná a v tejto veci bolo zahájené disciplinárne konanie.
Zaujatosť voči Rómom ostala silne zakorenená medzi predstaviteľmi poriadkových síl. Podľa Rómskeho tlačového centra negatívne stereotypy podporujú niektoré fotografie uverejňované v časopise pre policajtov Zsaru Magazin. V júli tri mladé rómske ženy, jedna z nich neplnoletá, podali na súd žalobu, po tom, čo bola v časopise publikovaná bez ich vedomia ich fotografia s titulkom, ktorý ich označoval ako prostitútky. Zatykače zverejnené na internetovej stránke Riaditeľstva národnej polície popisovali, že niektorí podozriví hovoria „podobne“ ako Rómovia, naznačujúc, že ide o nevzdelaných ľudí“ alebo ako „vyzerajúcich ako cigáni … – teda s typicky tmavšou pokožkou“.
Veľmi málo policajtov, ktorí boli podozriví zo zlého zaobchádzania s Rómami bolo súdne stíhaných a tí, ktorých sa podarilo usvedčiť, boli potrestaní len symbolicky. Takýto prístup obete odrádza od toho, aby hlásili urážky alebo sa sťažovali. AI vyzvala generálneho prokurátora, aby vyšetril dva prípady zlého zaobchádzania zo strany policajtov, ktoré sa javia ako rasistické.
· 13. júna zastavili policajti dodávku pána Cs.V., Róma, vo Valkó, okrese Pest. Cs.V. uviedol, že ako spomaľoval auto, počul niečo, čo znelo ako výstrel zo zbrane. Keď prišiel k policajnému autu, policajný dôstojník ho zrazil tvárou na kapotu a na ruky mu dal putá. Rómskemu mužovi, ktorý pozoroval incident vraj policajt povedal „Vypadni ty špinavý cigáň!“ Muž a jeho 12-ročná dcéra utekali do dvora pred ich domom prenasledovaní policajtom, ktorý kričal: „všetci cigáni by mali byť pozabíjaní“. Potom údajne namieril zbraňou na dievča, ktoré na to omdlelo. Predtým než odišli, policajti vraj povedali, že Cs. V. vraj nebude obvinený, ak sa na nich nebude sťažovať. V novembri úrady Amnesty International informovali, že tento prípad stále vyšetrujú.
Väznenie žiadateľov o azyl
Bolo hlásené isté zlepšenie podmienok v zadržiavacích zariadeniach ako aj zlepšenie prístupu žiadateľov o azyl k právnikom Maďarského helsinského výboru.
Žiadatelia o azyl sú však stále zadržiavaní a neexistuje dostatok monitorovacích mechanizmov zisťujúcich osud žiadateľov od momentu vstupu na územie. Zdrojom obáv sú aj podmienky v ubytovacích zriadeniach pre azylantov.
Pre rozporuplné výklady predpisov týkajúcich sa žiadateľov o azyl a príslušníkov iných štátov, sa so žiadateľmi o azyl vo veľmi podobných situáciách zaobchádza odlišne. Niektorí sú zadržaní, iní nie. Okrem občanov Iraku a Afganistanu, sú jednotliví žiadatelia o azyl mužského pohlavia a ľudia bez štátnej príslušnosti, ktorí vstúpili do krajiny nelegálne, zadržaní na 12 mesiacov napriek tomu, že povaha zákonov vníma väzbu skôr ako prostriedok pre vyhostenie. Podľa Helsinského výboru nikto z tých, ktorí boli zadržaní nebol nakoniec uznaný ako utečenec a len veľmi málo z nich dostalo povolenie dočasne ostať v krajine. Vysoký komisár OSN pre utečencov v augustovej správe, opísal túto situáciu ako „postoj alebo predpoklad, že žiadatelia o azyl, držaní vo väzení si nezaslúžia medzinárodnú ochranu alebo alternatívne formy ochrany“.
Podmienky väzby boli rôzne. Tí, ktorí sú zadržiavaní v centre Nagykanizsa boli na ubytovni zamykaní v noci aj cez deň.
Aj keď neboli uznaní za utečencov, ľudia, ktorým bolo udelené povolenie dočasne prebývať v krajine, boli ubytovaní s mnohými inými kategóriami ľudí, vrátane usvedčených recidivistov čakajúcich na vyhostenie, a to v ubytovniach umiestnených vo vojenských základniach s menej ako štandardnými podmienkami. Lepšie služby a podmienky prevládajú v otvorených privítacích centrách pre uznaných utečencov. Tieto centrá majú, na rozdiel od útulkov, údajne voľné kapacity v priebehu celého roka.
Klietkové postele
Júnová správa Centra pre práva mentálne postihnutých uvádza, že v mnohých domovoch sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých ľudí, sa používajú klietkové postele ako metóda na udržanie týchto ľudí pod kontrolou. Je to považované za kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom, ako aj s zásadami profesionálnej praxe. Minister zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny potvrdil, že klietkové postele sú stále používané a vyhlásil, že to nie je vyslovene zakázané zákonom, aj keď ich používanie je zakázané zásadami profesionálnej praxe v psychiatrických nemocniciach.