Amnesty International Slovensko v spolupráci s Člověkom v tísni Slovensko vyhlasuje výsledky verejnej esejistickej súťaže na tému „Čo môžem svojím konaním zmeniť“. Súťaže sa zúčastnilo 16 mladých ľudí z viacerých slovenských škôl.

Prvé miesto

Na prvom mieste sa umiestnili dve študentky s rovnakým počtom bodov.

Tereza Kucmenová, žiačka, ZŠ Mierová, Bratislava

Tak čo? Konanie je niečo, čo ovplyvňuje všetko a všetkých. A vplyv to môže byť rôzny. Je len na nás, aký. Poeticky by sa dalo povedať, že svojím konaním dokážeme zmeniť ľudstvo. Svet. Nebolo by to krásne, keby skutok jediného človiečika, zmenil úplne všetko? A k lepšiemu? Krásne by to bolo. Ale reálne? Nad tým sa už dá polemizovať.

Svet ako taký sa nemení. Menia sa ľudia (to len my sme taký naivní, či egoistickí, že sme sa začali považovať za celý svet). Ale priznávam sa, teraz aj ja budem hovoriť o svete ako o ľuďoch. Odpusťte mi moju naivitu. Zmeniť ľudí je ťažké. Niektorí sa o to pokúšali násilím, iní sľubovali, no neplnili. A nikto nedosiahol veľa. Nikto nezmenil všetko a všetkých.

A preto sa pýtam. Keď ľudí nedokázali zmeniť najväčší vodcovia histórie, prečo by sa to malo podariť niekomu teraz? A ešte k tomu obyčajnému smrteľníkovi ako ja? Zrejme sa mi to nepodarí, a zrejme ani nikomu inému. Ale to neznamená, že to nemôžeme skúšať.

Možno nedokážeme zmeniť celý svet. Všetkých ľudí. Stačí ale robiť pár vecí inak, a život bude krajší. Niekedy postačí úsmev. Niekedy objatie. Ponúknuť pomoc. Myslieť na iných.

Kedy ste naposledy pomohli neznámemu človeku – len tak, lebo sa vám chcelo? Kedy ste niečo niekomu darovali? Kedy ste zdvihli papier zo zeme a vyhodili ho (dúfam, že do toho modrého koša na recykláciu), aj keď nebol váš? Také malé veci dokážu meniť svet. Možno nie ten veľký, ale ten váš rozhodne.

Že mi neveríte? Že nič malé nikdy nijaký – veľký, či malý – svet nezmenilo? Kedysi bol svet – ten veľký – milý a múdry. Ľudia si navzájom pomáhali. Žili v mieri. Prečo to tak nemôže byť aj teraz? Prečo niekto niečo nevykoná? Prečo len sedí za počítačom a píše túto esej?

Pretože najkrajšie na tom je, keď zistíte, že váš postoj sa odrazil na iných. Ako keď dáte každý tretí deň mužovi čo predáva noviny 3 eurá (ktoré by ste inak minuli na cigarety, ak ste dospelí alebo na kartičky s obrázkami futbalistov do svojej zbierky, ak dospelí ešte nie ste) – a noviny, ktoré čítať aj tak nebudete, si nezoberiete. A odrazu zistíte, že už nie je na svojom zvyčajnom mieste. Myslíte si: čo sa s ním stalo? A potom ho stretnete niekde usilovne pracovať. Pretože za tie tri eurá si dal inzerát do novín, ktoré predával a dostal výhodné pracovné miesto. A teraz je to on, kto dáva 3 eurá tým, ktorí to potrebujú.

Netreba darovať milióny dolárov charite (nevravím, že by sa im to nezišlo). Možno stačí podarovať oblečenie, ktoré už nenosíte niekomu, kto ho potrebuje. Možno si stačí v škole, či v práci prisadnúť a pobaviť sa s niekým, komu sa vysmievajú, alebo ho proste nerešpektujú, len preto, že je iný. Možno stačí, keď niekomu, kto nemá kde bývať kúpite obed, či teplejšiu deku. Verte mi, že to stačí na zmenenie sveta.

A tak sa zas a znova pýtam. Dokážeme zmeniť svet? Nemusíte odpovedať. Niekedy stačí konať.

Natália Borošová, študentka, OA Tajovského, Banská Bystrica

Čo môžem zmeniť na tomto svete ? Túto otázku si už určite položil každý jeden z nás. Každý človek chce predsa na tomto svete po sebe niečo zanechať.

Podľa mňa v dnešnom svete a v dnešnej spoločnosti je tých vecí, ktoré treba zmeniť, veľa. Všade okolo nás sa rozrastá násilie, korupcia… Ľudia sa zabíjajú pre majetky, ropu, vedú nezmyselné vojny, len aby ulahodili vlastnému egu, zatiaľ čo v niektorých krajinách deti umierajú od smädu či hladu. Myslím si však, že pri snahe zmeniť celý svet, často zabúdame na to najdôležitejšie. Zabúdame na to, že začať so zmenou by sme mali u seba.

Aj Oscar Wilde tvrdil, že : „Ak chceš zmeniť svet, začni meniť sám seba.“ Myslím si, že je to obrovská pravda. Ako môžeme chcieť zastaviť hlad v Afrike či skoncovať s vojnami a nastoliť svetový mier, ak nedokážeme zmeniť ani samých seba? Ako dokáže človek zlepšiť budúcnosť sveta, keď má problém usporiadať si svoj vlastný život? Veď predsa na začiatku každého jedného problému, aj toho svetového, stojí človek.

Z vlastnej skúsenosti viem, že častokrát je oveľa jednoduchšie premýšľať nad tým, ako by sa všetko na tomto svete dalo zmeniť, ako zamyslieť sa nad tým, čo by som mohla zmeniť na sebe. Vždy je jednoduchšie poukazovať na chyby okolitého sveta ako priznať si tie vlastné. Sama som sa nad tým nedávno zamyslela počas rozhovoru s kamarátkou. Dávala som jej rady, čo všetko by mala na svojom živote zmeniť, ako by mala pristupovať k problémom… No a potom som sa zasekla. Ako môžem meniť svet niekomu inému, keď nedokážem zmeniť ani ten vlastný?

Určite nie som jediná, ktorá sa snaží pomôcť iným, ba dokonca zmeniť celý svet, ale zároveň občas nedokáže pomôcť ani sama sebe. Teraz už však viem, že ak chcem zmenu, musím začať osobou, ktorá sa na mňa každé ráno pozerá zo zrkadla.

Druhé miesto

Zuzana Gáborová, študentka, Súkromná pedagogická a sociálna akadémia, Košice

V dnešnom svete je viac zla ako dobra. Aspoň ja to tak vnímam, keď sa rozhliadnem okolo seba. Ľudia sú zlí, nevedia sa k sebe správať, navzájom si ubližujú a potom sa čudujú, prečo je to všetko tak.

Som 18 ročná Rómka a študujem sociálnu prácu na strednej škole už tretí rok. Vybrala som si túto školu a tento odbor, pretože chcem pomáhať ľudom. Chcem zmeniť dnešnú situáciu Rómov na Slovensku. Ale nielen Rómom by som chcela pomáhať, ale aj ostatným, ktorí sú kvôli inej farbe pleti, kultúre a iným veciam zaznávaní a posudzovaní inak. Aj v rámci odborných predmetov na našej škole som sa dozvedela viac o problémoch, ktoré trápia ľudí. Tento rok som bola na praxi, vďaka ktorej som nabrala veľa skúsenosti a zážitkov. Praxovala som v Psychosociálnom centre v Košiciach. Spočiatku som mala strach, ako ma budú vnímať klienti, či ma príjmu a budú chcieť spolupracovať s Rómkou. No postupom času som sa spriatelila aj s klientmi aj so sociálnymi pracovníčkami. Všetci boli ku mne veľmi milí a vytvorili sme spolu jeden spolupracujúci kolektív. V tomto centre sme mali s klientmi rôzne terapie, do ktorých som sa aktívne zapájala. Klienti mi porozprávali o svojich problémoch a tak sme sa lepšie spoznávali. Motivovalo ma to k úspešnému ukončeniu štúdia, keďže o rok maturujem, ale aj som sa uistila, že som si vybrala správne študijný odbor a že ma napĺňa, ak dokážem niekomu pomôcť. Hoci len tak, že sa po dlhšej dobe usmeje. Láka ma aj práca v teréne, priamo v rómskych osadách. Aj keby som spočiatku mala určite strach, aj keď som sama Rómka. Tam je široké pole pôsobnosti, kde sa môže človek realizovať. Na každom kroku môže aspoň kúsok pomôcť zmeniť konkrétnemu človeku život. Bývanie, vzdelávanie a dochádzka detí do školy, práca pre dospelých, aby mohli uživiť svoje rodiny. Deti učiť správnym návykom, vypĺňať voľný čas. A rada urobím aj veľa ďalších vecí ktoré pomôžu iným ľudom na Slovensku a ukážem, že nie sme takí slabí ako si mnohí o nás myslia Chcem, aby sa na Rómov neukazovalo prstom, aby spoločnosť pochopila že sme tiež ľudia z mäsa a kostí a chceme pracovať, vzdelávať sa.

Aby som to zhrnula, drobné kroky smerom k pomoci iným sa snažím robiť aspoň v rámci praxe a každodenne vo svojom okolí, pokiaľ na to stačím. Ak dosiahnem potrebné vzdelanie, budem sa snažiť ho čo najlepšie využiť a neposadiť sa za okienko v kancelárii.

__________________________________________________________________________

Projekt Môj svet – moje práva bol podporený sumou 30,360 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Môj svet – moje práva je Posilnenie aktívneho občianstva.